Cierna hora, den 9 - Ulcinj

Toto je nas posledny ciernohorsky den. V podstate. Zajtra uz bude presun do Dubrovnika, sice so zastavkou v Starom Bare, ale predsa. Na programe posledneho montenegrovskeho dna je mestecko Ulcinj. Kempime kusok od mesta, predsa nas ale soferi vezu blizsie k centru, od ktoreho aj tak musime este solidnu polhodinku chodze v brutalnom teple poslapat smerom k staremu Ulcinju. Je poznat, ze sme kusok od albanskych hranic, 80% obyvatelstva tvoria totiz Albanci, aj nazov mesta sa pise inak - Ulqin. Rok co rok aj tu ale mizne tradicna moslimska kultura, vlani vraj chodilo v uliciach ovela viac zahalenych zien, nez tomu bolo tento rok.

Mestecko ma bohatu historiu. Uz oddavna tu bol vyznamny pristav, prekvital tu obchod nielen s tovarom, ale aj s otrokmi z Afriky. Po Slovanoch a Benatcanoch ovladli na 300 rokov mestecko Turci, vtedy Ulcinj spadal pod Osmansku risu. V tejto dobe sa mestecko preslavilo - aj ked nie v pozitivnom slova zmysle. Prave tu bolo zname "doupe" piratov, ktori oberali obchodne lode v celom Stredomori. Ciernej hore pripadol Ulcinj az v 19. storoci, pricom Turci sa ho nechceli vzdat, ale vplyv celej Europy bol proti nim. Perlickou je, ze v case tureckej nadvlady nemohla byt ziadna stavba (a uz vobec nie ina krestanska) vyssia nez veza mesity, preto jeden z kostolov bol zapusteny pod uroven terenu.

Nasu put Ulcinjom zaciname v Citadele, historicky najstarsej casti Ulcinju. nez vkrocime medzi jej mury, tak stihame este vidiet kostol Sv. Nikolu, ktory bol pocas tureckych vpadov premeneny na mesitu. Citadelu (vstup 1€) tvori komplex opravenych budov, v ktorych su malicke muzea. Nachadza sa tu tiez podium na letne predstavenia, idealna kulisa napriklad na Shakespeara :) Po klasickych kochackach na more a cast mesta sa motame malilinkymi a uzulinkymi ulickami stareho Ulcinju. Krasna to atmosfera, az by sa ziadalo napisat, ze naozajstna romantika, najma pre fotografov :) (Lenka s Drazou totiz nezdielaju moje a Opiho nadsenie pre fotodokumentaciu uliciek, a tak motanie obmedzujem na to najnutnejsie).

Nasledne prechadzame popri Malej Plazi, ktora posobi ovela milsie, nez jej "velka sestra" Velika Plaza. Prave na malej plazi vzdy pirati oslavovali svoj lup :) Ulickou bazaroviteho charakteru sa vraciame k busu, vzdavame sa totiz povodneho planu dojst do kempu peso, pretoze je strasny upek. Cestou miname trhovisko (ja vidim len klasicke "satove", potom vecer mi par ludi povedalo, ze hned za nim bolo uzasne zeleninove a ja som ho neobjavila.. :( holt, strasne teplo bolo, ani chodit sa mi nechcelo). V buse prosime soferov, aby nam zastavili pri rybarskom moste, chceme zasa fotit a zaroven sa cestou do kempu najest v niektorej z mnohych restik. Treba predsa ochutnat tradicne jedla :)

Sadame teda do jednej z restik. Teraz este zivaju prazdnotou, predsa len, Albanci a vseobecne balkanci ziju hlavne v noci (to sme az cumeli, aky ruch tam v noci bol). Rukami a nohami sa dohovarame, kto bude co jest. Chlapci v restike totiz moc nevedia ani anglicky, ani nerozumeju mojmu mixu slovinciny, slovenciny, srbstiny atd atd.. jedalny listok je tiez len v albancine, ale o to vacsia sranda je pri vysvetlovani, ze co si vlastne dame. Vyhoda je, ze cast nazvov jedal poznam z mojich predchadzajucich balkanskych potuliek a tiez ze cast maju pekne vystavenu a predpripravenu v takom boxe. Ja s Drazou si vyberame nieco, co sa vola fly, ci flu, ci tak nejak, kazdopadne ciernohorsky ekvivalent sme nevypatrali. Je to taky slany kolac ako keby z platov cesta, naplneny kyslou smotanou a kajmakom a zapeceny. Fajne to je. davame si k tomu salatiky, takze je toho aj dost. Lenka neodola grilovanym paprikam a kuraciemu stehienku a Opi sa na moje odporucanie nechava zlakat na pljeskavicu plnenu kajmakom, co sa ukaze ako dobry napad, lebo je to vynikajuce. K tomu nejake pivko a chrochtame blahom. Do kempu sa vyslovene dogulame. Skocime este k moru na posledne vykupanie a vecer je uz len balkanska klasika - melon a dobry pokec v partii ludi z nasho zajazdu.