Cierna hora, den 2 - Durmitor - ide sa na hory

Rano sa zobudzame do pekneho mlieka. Nie som moc nadsena, aj ked tajne dufam, ze sa to zdvihne a bude pekne. Po nocnom dazdi je vsetko mokre, snad kym sa vratime, tak stany trosku obschnu. Na dnesok su planovane dve alternativy - menej zdatni mozu vyrazit na prechadzku okolo Cierneho jazera, zdatnejsi maju v plane vystup na Savin kuk (2313m). Hore sice vedie lanovka, ale nikto nevie, ci premava. Z kempu by to malo byt na vrchol 3 a pol hodky, majitel nas presviedca, ze cesta je perfektne znacena. Lenka si nebrala pohorky, lebo planovala iba jazero, nakoniec ale k samotnemu jazeru nikto nechce, lebo aj na vrchol sa ide okolo neho, tak sa pridava k hlavnej skupinke a ze uvidi, pokial dojde. Prinajhorsom k lanovke a odtial naspat.

K jazeru nam to trva nieco cez pol hodinku. Kopce su v mlieku. Potom zacina chodnik stupat a je dost rozbity a blatisty, a ja troska trpnem, ze co Lenka. Ide ale perfektne, aj tempo drzi fajne, mala by som ju bravat castejsie na hory :) Jemne vlnitym terenom by sme sa mali dostat k lanovke, ked tu zrazu v peknom zostupe sa sprievodca Jindra zbada, ze asi ideme zle. Tak sa vracia omrknut, kde sme zle odbocili a my cakame, s cim pride. Samozrejme sa vrati s tym, ze to otacame. Volky nevolky slapeme hore kopciskom, aby sme zrazu zazili krasny moment, ked sa z hmly zacali vynarat okolite kopceky. Jindra ale opat zistuje, ze sme predsa len zle, dohadujeme sa viaceri nad jednou mapou, ze ktora cesta vlastne bude ta spravna (znacenie v Cierne hore je otrasne, hlavne chybaju rozcestniky). Ja ukazujem na jeden smer, ktory sa mi pozdava, nikto ale neda na moje slova a tak nakoniec ideme opat prvou cestou, ktorou zideme uplne do jednej casti Zabljaku, aby sme po asfaltke dosli ku vlekom. Podla mna peknou obchadzkou, ale co uz. Nevadi. Savin kuk je v mrakoch.

Pred nami je konecne hlavny stupak a my po zabiti dvoch hodin namiesto jednej uz aspon priblizne vidime ciel cesty. Na nase prekvapko lanovka premava, a tak Lenka s Drazou mieria jasne k lanovke (Draza a Opi su fajny manzelsky par z Kaplice, paradni srandisti, s ktorymi sme nakoniec travili hlavny cas dovce). Ja to aj Lenke schvalujem, predsa len, tie tenisocky nie su na hory to prave. Ja s Opim valime peso popod lanovku. Je hnusne teplo, kto by bol povedal, ze tu bude taky hic. Potim sa jak prase (moja oblubena veta pocas celej dovce). Cestu spomaluju krasne maliny rastuce rovno na zjazdovke. Spominam si na MatusaM z HIKINGu, ktory iduc v NT dokazal jednou rukou aj cesat cucoriedky na papu a pripadam si v tych malinach ako on :) Stupak to ale nakoniec nie je tak strasny, cesta celkom ubieha, aj ked vdaka malinkam nam to trva o cosi dlhsie.

V polke kopca je medzistanica lanovky. Tam caka Draza s Lenkou, lebo Draza si netrufla ist na druhu cast lanovky, ktora isla ponad pekne skalky (strach z vysok). Lenka by aj hore este sla, ale je kolegialna, a tak aby sa presli, tak aspon ze zidu dole peso. Lucime sa s nimi, oni nam praju vela stastia hore sutou, ktora nas caka, a ze teda sa stretneme az v kempe. My valime na zvysok cesty, je to pekna strminka. Ubieha to ale rychlo, za chvilku sme pri vrchnej stanici lanovky. Tu sa teren meni zo sutiny v prijemne travnaty a ja celkom lutujem, ze baby nesli hore tou lanovkou, dost by sa im to pacilo. Za lanovkou je pekny pramen, plny nahadzanych minci, vraj liecivy. Kusok od pramena je sedielko, kde ja stracam dych - samozrejme od tej nadhery. Hory sa krasne odkryli, pod nami je krasne udolicko a na druhej strane krasne konciare, niekde medzi nimi aj najvyssi vrch Durmitoru - Bobotov kuk (2522m). V niektorych zlaboch je este vidiet sneh. Opi nachadza fajnu skalku a na otazku, ze ci tam ma ist, som mu povedala, ze vsak chod (potom si uvedomiac, ze ma Draza varovala, ze na co mu kyvnem, tak to on urobi). A vznika takato pozovacka, rovno nad priepastou. Odtialto je to na samotny vrchol uz len par minut a tak o chvilu sme tam (k tej ceskej vlajke sa nepriznavam :))

Vyhlady su super, aj ked jemne sa mraci. Doberame si Jura s Ankou, par z Liptovskeho Mikulasa, ktori vypadali ako zdatni horali, ale nakoniec sa az uplne hore vyviezli lanovkou a aj sa nou nechali zviezt. Z vrcholu mame teda Durmitor ako na dlani, okrem nas tu je aj dost inych ludi, prevazne lanovkarov. Dole je vidiet Cierne jazero a roztahany Zabljak. Davame vrcholovu palenku a ja tiez pivecko, ktore som si vytrepala hore. Je tu fakt nadherne. Raz ale kazda kochacka konci a je cas na navrat. Padaju este navrhy vybrat sa druhym udolim, ale dole vedie hnusny zaisteny usek a nikto nepozna poriadne cestu, tak radsej ideme naspat tou istou.

Jindra prehlasuje, ze chce objavit ten chodnik, ktory sme nenasli, ked sme bludili, tak sa pridavame k nemu. Ako zbiehame dole, tak zacina jemne hrmiet. Zrazu v polke prvej lanovky zacina burka a my sa ukryvame pod strieskou jednej budky a nakoniec aj v budke. Esteze tam bola. Celkom slusny dazdik to bol. Ked je po dazdi, tak schadzame zvysok a od spodnej stanice lanovky nachadzame ten spravny chodnik. Tak tymto sme sem mali dojst! Najlepsie je, ze o chvilku stojime na mieste, kde sme to tak bludili a je to presne ta cesta, ktoru som ukazovala, ze sa nou mame vybrat. No, a ze nikto neveril mojmu orientacnemu zmyslu! O chvilu sme pri jazere, kde sadame do restiky, ktora je vraj typicka tradicnou ciernohorskou kuchynou. Davame si pivko, bohuzial nemaju tocene. Ja s Opim si davame aj polievocku, rozhodujeme sa pre jahnaciu, kedze je pre tento kraj typicka. A bola veru mnamkovska :)

Od restiky nas caka uz len posledna polhodka do kempu a pekny turovy den je za nami. Prichadzame zasa s kvapkami dazda a ja len tak tak stiham vbehnut do stanu, ked zacne zasa poriadny lejak. Lenka s Drazou su uz v kempe, k jazeru trafili paradne, ale do kempu uz nie (ked ich doplietol aj jeden clovek z nasho zajazdu), a tak schadzaju az do centra Zabljaku, a potom sa obklukou vracaju do kempu, vraj za solidneho nadavania. Ani sa nedivim, bol to kus cesty. Neviem no, mne trasa od jazera do kempu orientacne narocna neprisla, ak je ale v skupine motak, tak uspech je zaruceny. Po sprche a fajnej veceri sedime dlho do noci vonka a klabosime. Aspon postupne spoznavame aj inych ludi z nasho zajazdu. Fajny den :)