Bazant Pohoda 2008 - den 1

Uz to je za nami, dalsia Pohoda skoncila. Hlava je plna dojmov a zazitkov, vo winampe sa mi tocia dookola ti isti interpreti, ktorych som zazila.. Ake to vlastne cele bolo?

V piatok odchadzam z roboty co najskor, aj ked nie uplne podla planu, pretoze sever Brna je uz od rana zasekany kvoli smrtelnej nehode (v kolonach som skoro skoncila uz cestou do prace). Minajuc koncovu cedulu Brno sa vo mne stupnuje nadsenie, pustam si The Streets a valim smer Trencin. V Kostolnej naberam sestricku a mierime smer festival. Je nieco pred druhou poobede a pred arealom sa uz tvoria kolony. Aj tak sa do arealu dostavame celkom rychlo. Hladame miesto na stan, celkom ma prekvapuje, kolko ludi tu uz je (aj ked v porovnani s vlanajskom je to este ok). Uz aj teraz je problem najst si to svoje miestecko tak, aby to nebolo blizko zachodkov a pritom nie moc daleko od stageov.

Pred tretou stan stoji, a tak vyrazame do viru zabavy. Prvy plan - Puding Pani Elvisovej, aka PPE. Ti ale hraju v O2 arene, ktora je na uplne druhom konci arealu, takze cestou miname hrajuci Prazsky vyber II. na Metoo.sk stage. Ja ich nejako nemusim (ani stary ani tento obnoveny), jedinu vec, ktoru od nich poznam (Prazakum je hej) prave hraju, vychutnavajuc si potetovaneho australskeho gitaristu si ju vypocujeme a valime dalej. Cestou kupujem prve pivko, uff, neviem sa dockat, kto by povedal, ze bude tak teplo.. na Pudingacoch je celkom dost ludi, tesi ma, ze oproti minulemu roku ma tanecny stan otvorene boky a je aj este o nieco vacsi (najvacsi doteraz, vraj rekordny), parada. S pivkom v ruke sa pohupeme na par skladieb vratane mojej oblubenej "Retrostylin" a po "ta neviem ci ne hej" odchadzame na hlavny stage, kde maju hrat The Subways, moje prve velke Pohodove ocakavanie. Cestou miname dobru atrakciu "beer in the sky", za 200 sk vychutnanie festivalu s piveckom z vysky, avsak je tam dost ludi, tak si vravime, ze mozno inokedy (samozrejme inokedy bolo tych ludi este viac).

Indie-rockovi The Subways, ktorym ispiraciou bola napr. Nirvana, zacinaju hned pekne zostra, vyzera to na dobru skakacku. Ludi je zo zaciatku pomenej, predsa len este ich dost stavia stany a tak, ale casom sa priestor zaplnil celkom slusne. Toto mlade trio z UK (Billy Lunn - gitara a spev, 23, Charlotte Cooper - basa a spev, 22 a Josh Morgan - bicie, 21) na mne nenechava ani nitku suchu a ja musim uznat, ze im to slape velmi dobre. Plus maju u mna za pokusy komunikovat v slovencine (neskor malo take snahy viacero interpretov, som tak premyslala, ze ci nahodou vsetkym ucinkujucim nedava organizacny stab do ruky mini manual komunikacie v slovencine :)) Samozrejme najviac sa ludia chytali na hitovky, ktore poznaju z radii, ja som si tiez najviac uzila "Rock&roll queen" a "Girls and boys", ale na hitovkach nezalezi, ked to slape, tak sa clovek chyti na cokolvek. Po koncerte vo mne ostal fakt dobry pocit, The Subways nesklamali a vo mne maju o jedneho fanusika naviac :)

Potrebujeme si oddychnut a troska zregenerovat, a tak mierime do stanu Devin_FM, ktory bol pod zastitou Radia_FM. Prave zacina souka Balaz a Hubinak, moji oblubenci (koho nie), tak si sadame na kobercek a vychutnavame si ich uzasny suchy humor live. Maju este spolocnost typkov z The Uniques a z PPE. Popritom pusta nejaku music Junior, takze hodinka je za nami ani nevieme ako. Prijemne.. Za dalsou hudbou, minajuc NAY tanecny dom, kde prave chalani zo Spinu ucia tanec ku klipu Praise you od Fatboya Slima (je tam ale full), mierime na Meetoo.sk stage, kde hraju Tinariwen. Este predtym sa ale vyblbneme fotkami s maketami. Tinariwen, particka Tuaregov z Mali hra v tradicnom obleceni takzvane saharske blues. Sediac na trave pri zapade slnka to bola velmi prijemne stravena hodinka. Vynorili sa mi spomienky na minuly rok, ked sme si takto vychutnavali pri zapade slniecka Mari Boine.

Inak kazdy, kto bol niekedy na Pohode vie, ake tazke je postihat vsetko, co by cloveka zaujimalo. Ja som si tento rok povedala, ze chcem postihat maximum hudby (ako vlastne zakazdym), a ze budem bojkotovat akekolvek politikarcenie (zeby uz uplne znechutenie z sk politickej sceny? no hlavne nejake tliachanie pri mikrofone aj tak nic nevyriesi). Nechcela som si znechucovat festival nejakou Hedvigou a podobne, a tak som v podstate odignorovala vsetky diskusie na politicku temu a v podstate aj na akukolvek inu. Nehovorim, ze by ma niektore nepoliticke aj nelakali (napr. s typkom z last.fm o sk hudbe, jej sanci v zahranici a fenomene hudby na internete), ale priorita bola hudba, a tak diskusie isli bokom. Tiez som nejako odignorovala vsetky divadla, ale to som vedela uz dopredu, ze nechcem, zasa opat - hudba first :) (za co bola sestricka trochu smutna, lebo ona by si nejake divadielko aj dala, ale ja odmietam ist sa niekam tlacit, aby som sa tam potom nudila. A do divadla si mozem zajst aj inde, samostatne, nie na festaku).

Takze po Tinariwen sme zasli na trosku tazkotonaznej hudby a to doslova. Na hlavnom stagi hrali americki Gossip na cele so spevackou Beth Ditto. ak som doteraz mala nejake kompexy z mojho vyzoru, tak pri pohlade na nu ma vsetky presli, ale vsak nic v zlom :) spieva jej to fajne, aj ked pri tom vsetkom tancovani a robeni sou na americky sposob trosku nevladala s dychom, aby to vsetko uspievala. Nedivim sa ale. Na zaver nechybala povinna jazda "Standing In The Way Of Control", na co sa chytili asi aj ti, ktori doteraz len decentne podupkavali. Z hlavneho stageu mierime zasa do FMka, kde prave hraju The Uniques, fajna sk kapelka. Zaznie aj najvacsia hitovica "Get your point". Nestihame ale cely koncert, kedze sa to vsetko prekryva, ja som to nazvala ze "instantna forma spoznavania hudby" - tam chvilku, tam cely koncert, potom tam chvilku, a clovek ma pocit, ze naozaj nieco videl.

Z Uniques mierime zasa na metoo.sk, kde hra zenska japonska zostava Gocoo na nejake bubny, na ktorych hranie je typicke len pre muzov. Prichadzame vsak az uprostred koncertu, a tak sa do tej hudby nejako neviem dostat.. nezaujalo.. dupkame smerom na hlavny stage, kde hra Mathew Herbert s Big bandom, avsak na to, aku hudbu inak produkuje Herbert (Roisin Murphy ci Dani Siciliano) som cakala viac.. asi som ten jeho experiment nepochopila, pretoze samotny Big band by bol perfektny, akurat Herbert svojimi vstupmi do hrania to nejako kazil.. neviem.. aj tak sme ale Herberta povazovali za medzistanicu v ceste za mojou hlavnou hviezdou vecera a najvacsim ocakavanim celej Pohody - UNKLE.

Prekvapuje ma, ze si nachadzame celkom dobre miesto, hoci je tesne pred zaciatkom koncertu (ocakavala som vacsie davy, predsa len - pre elektronikov boli UNKLE hlavna hviezda). Hra sa v O2 arene, zvuk sa mi zda trosku skresleny, ale inak ok, na inych koncertoch ci DJ setoch to bolo aj horsie. UNKLE zacinaju hned zostra, vybaluju hit za hitom, nestacim sa radovat z jednej skladby, ked uz hned znie dalsia moja srdcovka.. zaznie "Lonely soul" z prveho albumu Psyence fiction, ci "Eye for an eye" z albumu druheho (Never, Never, Land), najviac idu ale skladby z trojky (War stories), pretoze tento album ma najviac koncertnu podobu, kedze spaja prvky elektroniky s rockovymi postupmi. "Hlava" celeho projektu James Lavelle prisiel s tym, ze bude hravat live prevedenie skladieb az minuly rok prave spolocne s tretim albumom. Muselo zazniet "Burn my shadow" (odporucam videoklip), "Restless" ci "Hold your hand". Co ma akurat trosku sklamalo, bol fakt, ze nezaznela uplne moja naj naj skladba "Be there". Mohli ten hlas Iana Browna aspon vysamplovat, ked uz nic. To iste s "Rabbit in your headlights", ale zasa nemozeme chciet vsetko. Pre mna to bol aj tak koncertny vrchol celeho vecera, ak nie aj celej Pohody. Ocakavania splnene :))

Po UNKLE som sa sla pozriet na oficialnu hlavnu hviezdu Fatboya Slima (uz bez sestricky), ktory prisiel s pripravenym DJskym setom. Tento styl elektroniky ma az tak neberie, aj ked niektore jeho skladby mam rada, do setu ich zakomponoval len obcasne. Ostavala som nejaka vlazna, mozno aj preto, ze uz ma strasne boleli nohy a unava sa prejavila, predsa len som rano vstavala zavcasu a bola este chvilu v praci. Jedine, co ma zaujalo, bol zaujimavy VJing, ked v jednom momente sa na mna ksichtil Iggy Pop, to som vazne cumela, to bolo premakane. Tiez sa mi pacilo prepojenie s White Stripes, ale inak mi ten set celkovo prisiel dost vlazny. Takze som nevydrzala ani do konca a pobrala sa na chvilku este pozriet Mr. Oiza, ktory valil set v O2. Tiez som uz ale kvoli noham dlho nevydrzala a za zvukov jeho najvacsieho hitu "Flat beat" odchadzam, smer stan a ze uvidim, ci sa este niekde zastavim. Nohy mi nakoniec zastavuju este na pol hodinku na metoo.sk, kde hra talianske zoskupenie Roy Paci & Aretuske, ktore mi este dviha naladu svojim veselym stylom a ja zbieram posledne sily a podupkavam si do rytmov. Po zavere programu sa uz len vleciem do stanu, je strasna kosa. Predsa ale este zastavujem pri bazant kinematografe, kde bezi Barabasov dokument Tepui, ktory som uz sice videla, ale aj tak som si sadla. Stiham poslednych 10 minut :) Po konci uz naozaj len stan, je nieco po pol tretej rano, svoje unavene telo hadzem do spacaku a piatkovy program Pohody je uspesne za mnou :)

Fotky su fotene len domacou starou mydlovou olympusovou skatulkou s takmer ziadnym zoomom, tak to tak aj vypada, az teraz som si uvedomila, aky dobry fotak ultrazoomik to ja mam :) ale nechcela som riskovat a tahat ho so sebou, takze preto kvalita foto je aka je..