Z Detvy do Hrinovej za 5 dni :)

Ked nam koncom juna kvoli pocasiu nevysli Tatry, tak sme si povedali, ze najblizsi volny termin vypadneme niekam von. Tatry sme opat nechceli, pretoze v lete su prepchate turistami a to my moc nemusime. A tak padla volba na Polanu. Prvotne idey sa pohravali aj s tym, ze by sme mrkli na jeden den na zname podpolianske slavnosti, ktore prave mali byt, ale nakoniec sa plan urobil jemne inak a rovno sme vyrazili do kopcov :) A kedy to teda vlastne bolo? 9.7.-13.7.2009

Je stvrtok, vyrazame cez Kalamarku, kde je dobra lezecka oblast smerom na horsky hotel Polana. Toto je vyhlad z Kalamarky.

Ked dojdeme na hotel, tak sa rozhodneme ubytovat a aby sme vyuzili prijemny vecer, tak vyrazame este hore na Polanu. Dokonca prejdeme aj kusok za, na vyhliadky, lebo vrchol Polany vyhlady nema. Potom bleskovo naspat, strach z medvedova urobil svoje, vybehli aj zbehli sme vsetko v bleskovom tempe, o dost rychlejsie, nez svietilo na ukazovateloch.

Rano vstavame do celkom pekneho pocasia. Ranajky si chceme dat az hore za Polanou, tak valime hore.Pocasie sa vsak meni, najprv je len opar, potom sa prihanaju mraky. Cast dna slapeme aj tak len hustym lesom, takze nevadi, ze nie je pekne. Ked sa ale blizime k Vepru, tak sa zacina aj dobry dazdik, ktory nas sprevadza az na Hrb. Matus obnovuje kesku, sme totalne mokri, lebo ani plastenky nepomahaju, vysoka trava a stromceky nam davaju fajne sprchy. Schadzame na chatu pod Hrbom, kde v bufete aspon trochu obschneme a kym sa obcerstvujeme pivkom, klobaskou a vybornym bylinkovym cajom, tak aj prestava prsat (chata dole na obr., fotene z Hrbu). Pokracujeme smerom k horarni Tri vody, kde kempime, varime veceru z najdenych hribov po ceste a ukladame sa na spanok na pojdiku kolne. Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa vo Veporskych vrchoch.

Rano vstavame a opat chceme ranajkovat az niekde po ceste. To, ze sa to podari az na Hroncoku, po dvoch kodinach slapania, je takmer na porazenie. Potom zazijeme malu bludiacu session, ale nakoniec nachadzame cervenu znacku na Zakluky. Tam je nadherne, aj ked ostava nasa klasika - kym vyjdeme na vrchol, tak slnko zalieza a nad nami su len mraky. Nevadi, bavim sa fotenim makier novym teleobjektivom a vytesujem sa z toho, ako to dobre ide :)

Dalej pokracujeme lucnatym terenom smerom k Obrubovancu.
Tu je krasny aj ked spustnuty salas a Matus spomina na to, ako este par rokov dozadu zila cela luka pasenim oviec a ako si tu kupili fajny cerstvy syrcek. Skoda veru.

Je pomaly podvecer a my sa nechavame zlakat vidinou pivka na neznaceny chodnik do Sihly. V miestnej krcmicke sme atrakciou, miestni sa divia, ze k nim vobec niekto zavita. Na noc sa ukladame pod sirak na poli kusok nad dedinou.

Rano nas potom vita takyto vychod slnka :) to je radost fotit, v takomto svetle..

pofotim si aj nejake makra opat, tu je ukazka dvoch lienok, chutne, nie? :)

potom pokracujeme tulajuc sa lukami smerom na Lom nad Rimavicou, potom pramen Ipla, odkial zchadzame k sedlu Prasiva, aby sme ponad lyziarske stredisko Latky vystupali na Bykovo. Chvilu je pauza a ja fotim takehoto fajneho motyla :)Cesta z Bykova dalej po znacke je hotovym utrpenim. Vobec nesedia casy, teren je dost narocny, k tomu ciste medvedovo, bludime, lebo znacenie je chabe. Ked sa konecne vyhrabeme z hustin na lukach, ja som hned stastim bez seba. Sme v typicky vidieckej krajine, kde tu chalupa, kde tu chata, proste paradicka.. slnko pomaly zapada a my hladame miesto na bivak, po dnesku mam toho naozaj dost.

Miesto si nachadzame na malom kopceku rovno pod cerecnou. Obloha je uplne jasna a zapad slnka nad Polanou je nadherny. Nasmerujeme sa tak, aby sme rano videli vychod slnka a ja tento fotim rovno to spacaku. to je pohodicka :)

Toto je zasa osvetlena Polana hodinu po vychode slnka.

toto je vlastne posledny den nasho putovania a tak chvilku este hrebienkom, neskor dalsimi samotami schadzame pomaly do Hrinovej. Hrinovske lazy skusam fotit aspon takto teleobjektivom.No co vam poviem, pekne to bolo, klud, pohoda, nikde nikto, len my.. navrat do Bratislavy bol o to tazsi.. ale nevadi, na niektore miesta sa urcite vratime a tentokrat na bicykli, lebo tereny su tu priam perfektne! odporucam! :)

Adelka opat po case

Adelka je mojim najcastejsie fotenym dietatom. Zatial. A je to jedine dieta, na ktore mam brutalnu slabost. Neviem, ci to robia tie modre okale, alebo len to, ze je to prva vnucka nasich dobrych rodinnych znamych, a tak som s nou celkom casto. Vzdy sa ale tesim, kolko roznych tvari mi ukaze, tak, ako sa jej to podarilo tu, na chate v Podhradskej doline.

a tak som videla:
...oci rozziarene od stastia, ked sa k nej blizila lyzica plna mnamky gulasu :)

...mrzuty pohlad, ked sa ta lyzica opatovne blizila moc pomaly...

...aby sa nasledne hodila do vyrazu zadumaneho (aj ked to netusim, ci dvojrocne deti uz zvladaju)

Cim ma ale pravidelne bavi, je jej babska stranka. Zobrat starkej fesne slnecne okuliare a byt za cacanu, to jej ide veeelmo dobre :)

..hoci to nie je lahke...

...a lepsie drzia na hlave...

skoncili skulky nakoniec tam, kam mali, a ja mam super pozovaciu fotku :)

mozno (ne)tradicne krumlovske pohlady

Selmy ci milacikovia?

Mala seria potvoriek z juznych Ciech.

Zacnem sa venovat reklamnej fotke? :)

Tu je nieco na fotak.. nekupite?

Aj karavany by som mozno dokazala predat...

ale najlepsie by mi urcite isli sneznice :)

( kvazi reklamna miniseria nafotena na MFK aka Maly fatransky Krivan pocas Velkej noci, tuto hla este pohlad na VFK a to dalsio na Suchy, aj s nejakymi lucmi)

za keskami...

S touto novou zalubou pribudaju aj zaujimave fotomiesta.. cast foteciek je z rodneho Turca, cast z okolia Brna..
Krtiny, putnicke miesto..

veterny mlyn v Rudiciach

Rudice

lom pri Rudicich

luky pri Polerieke, to uz je rodny Turiec

zrucanina Sklabinskeho hradu


a kozicky :)

Labutia story v Osterreichu

on: ...labuuut, laaabuuuut, kde si???

on: hladam, hladam, no nikde nie je... tak kdeee siiii???

on: co sa pod lad prepadla?

ona: hmm, no necham ho este chvilku vydusit...

ona: ako vypadam? dobre?

on: tam je!

on: tak ja valim..

on: a co bude dalej, si necham pre seba.. :)

PS: no inak stupidny pribeh, co? :)

Grundlsee a jeho podoby

Rakuske Grundlsee nam bolo koncom marca a zaciatkom aprila prijemnym miesteckom oddychu. Trochu som sa pohrala s jeho podobami, a tak vam predstavujem...

...dosytene sobotne poobedie tesne po prichode

...zvlastnu vilku pri jazere

...uzasny skalny masiv, kam vedie turisticky chodnik (dalsi moj ciel)

...jazero v panorame

...jazero podexponovane, az v takmer vecernej atmosfere

...odraz zubateho slniecka na hladine

...atmosferu po zapade slnka

...osvetlenu tmu

...ci opat svieze rano

(28.3.-4.4.2009)

zaspatuo..

Zaspali nielen tieto kysucke samoty, ktorymi som bola nadsena pocas mojej sneznicovej tury, ale aj ja sama.. tu na blogu.. opat dlhsia pauza, slubujem pre troch stalych klikacov, ze dalsia uz snad nebude..


fotene 21.3.09, este pocas privalov snehu :)

jaskynny muz odhaleny!!!

Priamy potomok linie pravekeho cloveka, ktoreho ostatky boli najdene v jaskyni Kulna, stale zije a tesi sa dobremu zdraviu! Az neuveritelna podoba sucasnemu cloveku! Pridte sa tiez pozriet do Sloupsko-Sosuvskych jaskyni na tento prevratny dokaz! :)))

ako je v Sloupsko-Sosuvskych jaskyniach pocas prveho dna sezony...

Malokedy sa naskytne moznost prejst si jaskynu v komornej atmosfere malej skupinky. Nam sa to 28.februara podarilo v Sloupsko-Sosuvskych jaskyniach (Moravsky kras), ked sme v ich okoli nahanali kesky. Tak ako to vlastne s tou jaskynou cez zimu je? kvoli jej vernym obyvatelom netopierom byva jaskyna uzavreta od decembra do februara, vsak sa chudence potrebuju predsa v klude vyspat, ze :) No a kedze prvy marcovy den tohto roku pripadol na nedelu, tak si na sprave jaskyn povedali, ze ak niekto zavita k jaskyniam aj v sobotu, tak ho nimi prevedu. A tak sa nam postastilo :) v Pocte 4ks vratane sprievodkyne sme si presli maly okruh, poobzerali sme, kolko netopierov este zimuje a poviem vam, ze to bol naozaj fajny zazitok :)

tu je prva netopieria mrska, este si spokojne visi a vypada to, ze tak skoro este nevzlietne...

tu je druha netopieria mrska a ja som hned lutovala, ze nemam so sebou stativ :( v zivote som nevidela take mnozstvo netopierov a tak zblizka.. uuuuzasne :)

a k netopierom treba pridat aj par fotos z jaskyne...

stalagmity, stalaktity, stalagnaty...

a cukrova homola k tomu...

...pricom prehliadku ukoncime priepastou, ktorej dno je taaaak hlbokooo, ze sa nan neda dovidiet :)

ked sa slnko hlasi o slovo...

krajina hned ozije, luce rozziaria kazdy strom, kricek, ci steblo travy, vytrcajuce spod snehu... a sneh hra tisicami odleskov a perliciek... mnam, toto naozaj mozem :)

slniecko prave oziarilo kusok Rigla a Salatin s Pacholou a Banikovom..

slnkom zaliate Babky...

pozitivne farebne Ostro, kto by to uz len v zime cakal? :)

cestou na Babky...

hlavny hreben z Babiek...

a Mala kopa s Ostro, uz ako keby na jar... a to, ze o tyzden tam navalalo meter snehu, radsej nebudem spominat :)

hmly na horach

Su urcite carovne momenty na kopcekoch, ktore sa vryju pod kozu a na ktore sa najlepsie spomina. Ja osobne medzi tie naj momenty radim hmly - kdekolvek, akekolvek mnozstvo, hlavne, ked som nad nimi a mozem sa kochat morom, ostrovcekmi a zalivmi, ktore vytvaraju. Tu je zopar hmiel liptovskych...

Mohutny priboj zalieva liptovske polia a nad tym vsetkym dohliada kamenny strazca Mnich...


Prosecne a Choc vytrcaju z inej casti Liptovskeho mora. V dialke sa aj MF hlasi o slovo...

Takto sa hmly fotia :)

sprvu jemne, len obliate smotankou...

...neskor uz uplne vyslahany sneh z oblakov. To je to, co na horach mozem.

A opat mila osobka k tomu :)

noc tam hore...

ticho.. nepocut ziadne ine zvuky, len nase dychcanie pri stupani do kopca takzvanou cerveneckou zjazdovkou. Je nieco pred desiatou vecer, jasna mesacna noc. stupame. najprv prudsie, nohy nezvyknute, hoci v tento den uz tyrane vystupom na chatu, ale aktualne usedene z chaty, maju dost. postupne je teren uz o cosi miernejsi. tmou sa siria uz len vrzgave zvuky v snehu, ktore vydavaju nase kroky. Obcas sa zastavime, objimeme, vnimame to ticho a krasu okolo. to ticho. nic asi nemoze byt krajsie ako ticho tam hore, na horach. v hlave mi duni, vnemy sa biju, vpijam si do mysle krivky vsetkych vrcholov okolo mna... hlavou mi leti tisic myslienok, z nich prevazuje jedna - tu by som s nim chcela ostat, v tomto momente, navzdy. ach, ako mi je dobre...

Noc na Cervenci.

(5.2.2009)

ako sa tvoria mapy...

...ked tie povodne su obsypane snehom :) tak co poviete? podoba sa to? :)

zimna Vodarenska...

dalsie pokracovanie fotoobrazkov z Banskej Stiavnice a jej okolia :)

Vodarenska, tak velmi oblubena, ze na FB ma aj svoju vlastnu grupu, mi v zime prisla ako akykolvek iny tajch. Kusok zamrznutej vody, obsypany snehom, v tom snehu odhadzany korculiarsky okruh, na nom korculujuce sa dievcence (zvlastne, ze uprostred pracovneho dna) a inak nic. Aha, este jedna geokeska. A dost. Cela Vodarenska. Ale po zhliadnuti letnych foteciek som rozhodnuta sem prist urcite v bezsnehovom obdobi, aby som jej caro objavila naplno. Aby som mohla nenapadne pozorovat jej zivot, vsetkych tych opalujucich sa a vegetiacich ludi, tu pohodu, ktora tam asi musi byt. Takze BS, tes sa!

Hratky s mesiacom

Na zaciatku bol mesiac v splne...
...ktory sa zacal s nami hrat. A tak sme ho najprv odbili...
...aby sme ho mohli opat chytit a podrzat.. aj ked velmi paalil...
...tak radsej len jednou rukou...
...a potom ho uz len posunut vyssie na oblohu :)

nocna BS...

Premyslala som, ze kedy ma BS najvacsie caro. To genius loci tochto mestecka je asi v kazdej hodine a kazdom rocnom obdobi, vsak sme si aj listovali knihou na Klopacke, uneseni do BS pomocou fotografii... (aaach, a cajik mnamkovsky, klopackovsky, doplneny ryzovymi chrumkami, zima od stien, prebijana salajucim krbikom..) Mne ale najviac ocarujuca prisla za tmy, ked svetla lamp sa pomaly rozsvecovali do uzkych uliciek, ktore ziskavali tak jemne tajomny raz.. tie ulicky mi sice na fotkach chybaju, ale nieco z noci zachytene mam a chcem sa s vami o to podelit :)

BS aka Banska Stiavnica...

Uz sa objavila na facebooku, na hikingu uz o nej vysiel clanok, len blog ostava ako chudobny pribuzny.. preto aspon par foteciek aj sem hadzem, aby ste nepovedali :))

mesto..z Paradajsu..
moja prva navsteva... fakt hodnotna..

Miesto na tulacky ako stvorene.

posilvestrovske Hole s mamcou

Par fotocriepkov z holi.. ako to vyzera, ked sa zimne pocko vydari.. (3.1.2009)

Predsilvestrovska Chlebovka s Lulu

Den pred Silvestrom vyuzivame nadherny raz pocasia a vyrazame z Trusalky hore na chatu pod Chlebom a nasledne aj na Chleb.. co budem o tom pisat, ked sa to da jednym slovom - no nadhera! :) vsak posudte sami :)

Vianocne motivy som videla v tej dobe vo vsetkom.. :)

Chocovka..

Aby nasledne bola Chocovka aj s kuskom Rohacovky..

a nakoniec aj cela Rohacovka.. :)

cestou na Chleb vznikla aj Krivanovka..

..polochlebovka..

..a potom aj vrcholovka.. so vsetkymi tymi Rozsutcami, Stohmi a Hromovymi...

Aj Lulu zapozovala, s panom Velkym..

...hodili sme ockom aj do Terchovej cez Tiesnavu..

aby sme nasledne zachytili seba..

konika..

aj cestu naspat.. takto idylicky stromcekovu..

Stefanska Tlsta

Kazdy rok na Stefana byva vystup na Tlstu. Ja moc nemusim hromadne akcie, ale na tuto nas ukeciava kamarat Laco z hikingu, ze jeho zasa ukeciava Janci, vraj vlani bolo malo ludi - tak ze ideme tiez, hoci ja s Matusom asi pol hodku za chalanmi.

Rozhodujeme sa pre trasu popri Mazarnej, stupajuc okolo krasnych skalnych prahov. Tento chodnik vedie strmo hore, ale je to najrychlejsia moznost, ako sa dostat na vrchol 1373m vysokej Tlstej. Ja si vlastne davam zimne repete, ked som tu takto bola aj vlani na Vianoce, ale o tri dni neskor. Oproti Salatinu je minimum snehu a ja nechapem, preco ho teda tam tolko navalalo.

Pri Mazarnej je tradicna prestavka. Fotime lady, aj ked nie su take nadherne, ako boli vlani. Neva.

Cvakam tuto fotku a o chvilu sa Matus paradne klati k zemi - lad je svinka. O to pomalsie potom preliezam skalne zaistene miesta, ktore su dost ladove a trpnem, ako pojdem tadialto dole.

Lady som nakoniec zvladla. Zboznujem tieto borovice na vrchu skalnych teras. Je to prve vyhliadkove miesto po trase a Turiec je ako na dlani. Za pekneho pocasia parada.

Dnes nam to ale mo nevychadza, a tak len urobime par cvakov a serpentinami v lese naberame dalsie metre.

Po lese sa zjavi tato dalsia vyhliadka a ja viem, ze hore to uz nie je daleko. Aj tak si ale pytam doping v podobe cajika a coky, vsak kto by odolal, ze :)

Na vrchole sa stretavame s Lacom a Jancim. Janci foti, zvysok pozuje. Vrcholova klasika.

Obcas sa oblaky odkryju a my fotime zasnezenu krajinu. Svetlo meni svoju intenzitu, hadze rozne odlesky, luce prenikaju skrz huste mraky a ja mam pocit, ze kazda sekunda je uplne ina. A tak vam tu ponukam vyber z tych meniacich sa obrazkov :)




Schadzame Konskym dolom, co je sice cesta dlhsia, ale o cosi bezpecnejsia. Lacovi sa usta nezastavia, a tak je o zabavu celkom postarane.

Posledna z vyhladoviek je pri Muranoch, kde sa nam odkryla aj druha krasavica - Ostra. Nasleduje uz len zostup a prianie ocitnut sa tu v zime niekedy opat :)

Bojnice, uz vianocne...

V Bojniciach som bola naposledy este ako velmi mala. Taky drobcek, este v skolke. Moc si z toho nepamatam, okrem toaliet na odstavnom parkovisku a samozrejme zamok :) A tak ked sa mi po mnohych rokoch naskytla moznost vyskytnut sa tu opat, samozrejme som ju vyuzila. Vdaka Matusovi. A tak mohla vzniknut tato zamkova a nocna miniseria. Zaroven je to uplne prvy den s novucickym stativom, tak mozete posudit, ako sa nocne fotky vydarili...

predvianocny Salatin

V obrovskom casovom sklze prinasam obrovsky predvianocny zazitok - Salatin :)

Zacalo to nevinne, peknou cestou v doline, troska snehu, pohoda..

Este bol cas na hratky-gulovacky :)

S pribudajucim snehom sa vytiahli sneznice a fotili sa machrovacky :)


Iduc pri tom vsetkom panenskou krajinkou, kde pred nami ludska noha nebola (aspon v snehu boli nase stopy tie prve..)


A s pribudajucim snehom a pribudajucou vyskou to bolo coraz tazsie..


a tazsie, hoci to nie je vidiet.. (najlepsie zachytene Matusovym videnim v prispevku hned z toho dna, 21.12.) ...a strmooo horeee...


Az sme si 80 vyskovych pod vrcholom povedali, ze dost bolo lopoty bez sneznic a ide sa naspat.. a nabuduce - uz len so sneznicami :)

Krasne Vianoce vsetkym...

zvieracia drevena vianocna party..

v Belvederi...

Bolo vidiet, ze je zima.. kvietky ziadne, len kvapky dazda nas omyvali..

opat nieco z nocnej Viedne..

...aj Hofburg a okolite muzea maju v noci svoje caro :)

dnesne vianocne Brno (vobec nie neocakavane)

No oproti tym hlavnym mestam trosku slabota, ale co uz. Tak aspon rychlo kupit medovinku do hrdielka aj na domov a je to :) naozaj, ako kazde trhy maju nieco svoje, nieco typicke, tak v Brne to je urcite medovina. Na vsetky mozne sposoby. A to ja mozem :)

Tvarte sa, ze nevidite rozmazany stromcek a rozmazanu kometu navrchu, tvarme sa, ze to je umelecky zaber a nie fotenie bez stativu a s nejakou medovinkou v sebe..


A Januli (aka Boruvka), diky, ze si mi robila spolocnost, langosik aj medovinka spolocne s pokecom boli velmi fajn :)

Vianocna Vieden (ake prekvapive..) :))

Vianocna Vieden je ako magnet na davy, ktore ja az tak nemusim. Len kvoli trhom by ma sem nikto nedostal, ale ked uz som v tej Viedni dlhsie, ze... no super vec je miestny punc, ktory sa podava v hrncekoch a s nimi sa da potom korzovat.. fajne.. toto je ukazka z najviac navstevovaneho miesta pred Rathausom.. (je aj najviac turisticke)..



da sa tu najst kopec gycov, ale aj milych veciciek

je ale jedno miesto, ktore ma svoju atmosku a chodia sem hlavne domaci - vola sa Spittelberg :) a tu som bola veru viackrat :) (napr. so sestrickou)

Am Spittelberg


hlavna nakupna ulica Mariahilfe strasse, vianocne vysvietena...


Stephansplatz a davy

Rathaus a davy

s Matusom :)

a Rathaus ako bodka. Nie je to zle, ale nemaju lokse a medovinu :)