Labuti pribeh...

Bratislavska Kuchajda sa poslednu sobotu doobeda zmenila na Labutie jazero...

...najprv krasavice priplavali zvedavo sa rozhliadac...

..potom zistili, ze im nic nehrozi, a tak sa pustili do krmenia...

...a ocisty...

vsak treba pozaucat nove paradnice do tajov jazerneho zivota..

...aby si potom spolocne hromadne poplavali zasa inym smerom.

v Pratri...

...sa da tocit vsetkymi smermi a na vsetky svetove strany... vyskusajte...

...okolo Dunaja...

Aj vo Viedni sa daju najst zaujimave zakutia.. par zastavok metrom, vylezenie na zastavke Kaisermuhlen hned za Dunajom, a uz len si uzivat slnecnu nedelu (aj ked to slniecku chvilku trvalo) a zaujimave kontrasty v okoli Dunaja a jeho prilahlych ramien :) fajna oddychova zona. A potom sup, cez dialnicu do Pratru, lebo vsak tam sme este tiez neboli.

zmeny, ktore by som v zivote nepovedala, ze sa stanu...

...a predsa. Uz nie je OK. Ani uz nebude. Vzdy som verila, ze TO s NIM bude TO "navzdy". Ze s nim stravim podstatnu cast mojho zivota, ze kupime chalupku, v ktorej potom spolocne zostarneme, ze raz mozno zacne ten normalny zivot a budeme zit stastne az do smrti. Ale nie, realita je ina. S OK uz nezacne. Clovek dlho dospieva k rozhodnutiu, utvara si nazor na zaklade modelov chovania.. a.. mne uz stacilo cakania, prosikania aj o malickosti, konciac to vsetko vacsinou mojim rozcarovanim a vzajomnym nepochopenim.. mozno som len nemala dostatok trpezlivosti, ako by niekto povedal, ale pohar mojej trpezlivosti sa dokvapkal az po vrch.. a ked v tom momente stretne clovek niekoho, kto mu este viac otvori oci a nebojacne ukaze, ze medzi dvoma ludmi to moze byt aj uplne inak, tak potom nie je co riesit... OK, prepac este raz, vsak vies ale, uz sme to rozobrali.. a cloviecikovi MM, ktory mi pomaha pomalicky menit moj pohlad na realitu dvoch ludi velmi dakujem za to, ze sa zjavil.. lebo uz som asi nieco podobne velmi potrebovala a ani vo sne som nedufala, ze este nieco take mozem zazit.. lasku :)

Matus, dakujem.