Tento vikend vsetci mierili k moru, z Erazmakov tam valilo asi 7 az 8 plnych aut, len mna, Nikolu a Violu (obe z CR, studuju v Ostrave) to tahalo do hor. Tak sme sa v piatok 16.9. vydali vlakom do Kamnika. Je to pekne starsie mestecko tak 30 kilakov od Ljubljane. Tam sme nakupili a snazili sa chytit stopa smerom na Kamnisko Bistrico. Co bolo haluzne, tak nam zastalo hned prve auto, necakala som to. Bol to manzelsky par, tiez isli na hory, tak sme dobre pokecli aj v slovincine, aj v anglictine. Z Kamniska Bistrica (600m) sme stupali 4 hodky do Kamniskeho sedla (1903m), kde sme sa rozhodli prespat na Kamniska koca na Kamniskem sedle. Zvonku nie moc pekna chata (koca) bola vnutri velmi prijemna. Staral sa o nu starsi manzelsky par. Rozhodli sme sa ochutnat miestnu specialitu "jota z mesom", co bola paradna kapustnica (pre CR zelnacka) :) s vybornym udenym masom, fazulou, velmi chutna, husta, paradne kysla, no proste genialna :) k tomu sme si dali vyborny vyskohorsky caj. Ceny boli tiez vysokohorske, ale to uz k tomu patri :( Inak pocasie nebolo extra super, sice neprsalo, ale valili sa mraky, takze obcas nic nebolo vidiet a obcas sa nam nieco krasne odkrylo. Co bolo prekvapujuce, tak sme stretali len samych Slovincov, vidiet, ze kazdy cudzinec sa hrabe radsej do Julskych Alp. A kazdy "domorodec" sa s nami snazil komunikovat, takze to bolo obcas funny :) Zdola s nami slapali dvaja pani v strednom veku, tak nas ponukli domacou hruskovicou, to uz som si pripadala ako doma :) Urobili sme si este maly vylet z chaty smerom na vrchol Planjava (2394m). Niektore useky boli fakt drsne, zaistene retazami a kramlami, obcas som sa celkom bala... k tomu sa valili brutal mraky, sice nie dazdove, ale aj tak to nebolo bohvieco. Co bolo super, tak sme videli kamzika, ktory sa nas vobec nebal, este si dokonca hadzal kopytkami skalky, z coho sme neboli nadsene, kedze stal mierne nad nami :)) Nikola sla troska viac dopredu, pretoze bola zdatnejsia a chcela zdolat vrchol. Ja s Violou sme sa rozhodli kvoli pocasiu vratit. Avsak za chvilu bola pri nas aj Nikola s veselou spravou, ze stala zoci-voci dvom statnym kozorozcom, ked akurat boli zahaknuti rohami, dost desne divadlo, takze zobrala nohy na plecia a valila odtial prec :) (pre vysvetlenie kozorozec nie je kamzik, je to asi trocha vacsie). Vecer sme vychutnali teply cajik a jemne teplo z kachli v jedalni. Totiz vacsina vysokohorskych chat nema vykurovanie na izbach, takze je tam pekna kosa, preto sa aj v oktobri zatvaraju. Takze vecer sme zaliezli pod deky a vystrcii nos az rano (izbu sme vyhrievali jednine vlastnymi plynmi z kapustnice :))). Ceny za noclah sa pohybuju okolo 2200SIT v hromadnej noclaharni, plus je potrebne zaplatit este turisticku taxu, asi 220SIT. Ak ste clenmi nejakeho toho turistickeho klubu, tak mate 50% zlavu. My tri sme boli jedini noclaznici na celej chate. Co nejako ocenili aj chatari a tak nam dali na noclah 50% zlavu, aj ked nie sme v ziadnom klube. Super, potesi :)) Preto sme sa rozhodli aj ranajkovat, a tak nam pani domaca urobila super hemendex :)
Pocasie bolo ale rano (17.9.) dost mizerne, bolo po dazdi a same mraky. Aj tak sme sa rozhodli pre zostup do Logarskej doliny, ktora je povazovana za jednu z najkrajsich dolin vobec. Cakala som pohodovy zostup, lebo na mape to tak vyzeralo, ale realita bola o dost ina... cakal nas uzasny skalnaty usek zaisteny retazami a kramlami. Dalo by sa to v pohode zvladnut, ale uprostred toho najhorsieho useku sa spustil riadny lejak. Celkom ma klepalo, ale nakoniec sme to v pohode zvladli. Dosli sme na Frischaufov dom na Okreslju (1385m), nadherna chata, kde sme sa trocha vysusili, lebo sme boli komplet mokre a kde sme dali super caj a ja gulas a baby nejaku kyslu polievku z kyslej repy, dost haluska. Aj som troska nadavala, ze sme uz vcera mohli zajst az sem, lebo tu bol mlady a sympaticky chatar, ktory sa tvaril, ze mi uplne v pohode rozumie po slovensky :)) Z chaty sme pokracovali dole Logarskou dolinou popri prameni rieky Savinja (izvir Savinje) a popri asi najvyssom slovinskom vodopade Rinka (slap Rinka), ktory pada z vysky 90m, ale nebolo to nic extra, lebo mal malo vody. Logarska dolina ma asi 7,5km a my sme ich cele preslapali (v brutalnom dazdi), lebo sme zistili, ze autobus chodi len v nedelu :( Co bolo este na shit je vec, ze nam nikto nechcel zastat na stopa. Ako ja chapem, ze zobrat do auta komplet mokreho cloveka sa nikomu nechce, ale predsa by som sa zlutovala.. na stopa sme sa rozdelili, ja s Nikolou sme slapali dalej po ceste smerom na Solcavu, Viola to skusala na konci Logarskej doliny. Asi az po dalsich dvoch kilakoch sa nad nami ulustostil jeden chlapik z Celje. Zistili sme, ze vo volnom case opravuje lanovky ci co, ze je z Bosny a ze si nikdy nemame nic zacinat s moslimom :)) tak trocha radikal, no cesta s nim bola funny. Vyhodil nas pri vjazde na dialnicu smer Ljubljana (ta bola asi 50km od nas). Pokusali sme sa nieco chytit asi 45min a stale nic. Uz som zacinala nadavat, ze sme sa mali s nim odviezt do Celje a odtial ist vlakom. V tom lejaku a kose mi totiz uplne odchadzala moralka. Pol siestej vecer, stojite v keli pri dialnici, nie je ina moznost, ako sa odtial dostat inak, ako stopom, proste super. Ked zrazu nam zastalo jedno auto. Az pocas jazdy som si vsimla, ze soferuje frantiskansky mnich :)) vedel po anglicky, tak sme celkom dobre pokecali, aj ked zasa to bol dalsi extrem. Hlavne nas zaviezol az do centra Ljubljane, co bolo super :) Viola chytila na dvarat tiez nejakeho stopa a dostala sa do Ljubljane v tom istom case ako my. Takze vylet sa skoncil stastne, ale bolo to velmi vesele :)))
Inak este par prihod z dnesneho dna... dneska som zazila super sposob, ako odmrazit chladnicku. So spolubydlou sme sa vrhli na tu nasu s fenom na vlasy :)) ze vraj to tak robi vzdy a fakt to bolo rychlo odmrazene :))) Kedze som jej pomohla, tak mi za to uvarila super obed, dobry obchod :))
