Cierna hora, den 3 - NP Biogradska gora a presun k moru

Treti den balime stany a obloha je ako vymetena, nikde ani mracka, ide ma porazit. My sa ale musime presunut dalej. Zo Zabljaku sa vraciame k mostu cez Taru zazivajuc krasny moment mora oblakov v udoli Tary (skoda, ze cez sklo autobusu sa foti blbo, vsetko som musela vymazat). Mierime na Mojkovac. 44km sa vezieme proti prudu rieky Tara a vyhlady su uzasne. Samozrejme pre ludi cez ulicku. Sedime na zlej strane busu, ale to platilo vseobecne na cely zajazd, ze najkrajsie vyhlady boli vzdy na opacnej strane. Kusok od Mojkovaca zacina NP Biogradska gora v pohori Bjelasica.Vstupne mame zaplatene cestovkou, ale malo by sa pohybovat v rozmedzi 1-2€. Mame tu dve hodinky na prechadzku okolo Biogradskeho jazera. NP ma rozlohu 5400 ha, z coho 80% tvoria lesy. Bol to tiez jeden z prvych NP v Europe, vyhlaseny uz v roku 1878. Okrem mnohych endemitov (rastlinkari sa tu vyblbnu) je v NP zopar fakt krasnych jazier a mne je luto, ze mame len tie dve hodinky a len na to jedno jazero. Hore je totiz vidiet krasny odlesneny hreben, kde sa daju najst salase - ach, to by sa tam krasne spalo! :)

Po Biogradskej gore prchame busom smer more. Cestou miname krasne hory, tunely preryvaju Ciernu horu ako emental a ja si hovorim, ze kam sa hrabe Slovensko. Aspon s tymi horami teda. Kusok za Kolasinom opustame kanon rieky Tary a vchadzame do kanonu rieky Moraca. O chvilu stojime pri Klastore Moraca, nasej dalsej pauze. Este v buse nam Jindra hovori, ze je zvedavy, ci tam este stoja iste toalety hned pri vstupe. Vraj su to najhorsie wecka, ake kedy videl v Ciernej hore. Bohuzial po vystupe z busu zistujeme, ze uz nestoja. Alebo zeby nastastie?

Nahrnieme sa do klastora. Cast je pristupna verejnosti, cast len mnichom, ktori tam stale ziju. Vita nas krasne obstarana zahradka, kvitnuce ibisteky, dozrievajuce hrozno a pri nom dozrievajuce kiwi. Hotovy raj v pustatine. Avsak nasa grupa sa nejako znepacila panej, ktora predava krestanske suveniry a napriek tomu, ze od Jindru vieme, ze sa tu nikdy vstupne nevyberalo a ani nikde nevisi cedula s vleznym, aj tak sa baba vrha na Jindru a silou mocou nas chce skasnut. Jindra vymysla, ukeciava, dokonca baba zavola predstaveneho klastora, ale ten sa len pekne usmeje a ze musime zaplatit. Super. Ono ani tak nejde o tu platbu samotnu, ale o princip. Okrem nas sa tam motali aj ini turisti, a tych nikto neskasol. Proste sme boli trnom v oku a Jindrovi to celkom pokazilo naladu. Mne tiez. Zvlastny pristup k zahranicnym turistom.
Z monastyru Moraca vedie nasa cesta kanonom Moraca k hlavnemu mestu Podgorica. Kanon je uchvatny, riecka zarezana hlboko v skalnom udoli a nad tym vysoko v horach zeleznicne viadukty - no zasa ina kochacka :) A my zasa sedime na zlej strane :( Chjo. Hlavne mesto len prechadzame, nie je tu nic extremne vyznamne. Robime malu pauzu pri Skadarskom jazere, kde Jindra dohaduje podmienky nasho vyletu po jazere. Ten ma byt v niektory iny den. Kochackovou cestou cez hory prekracujeme pomyselnu hranicu a zrazu sa pred nami otvara sire more. Aj ked more nejako extra nemusim, tak pohlad to je uchvatny a cely bus urobi take nadsene "jeeeee".. :) Ono totiz asi tri roky dozadu bol otvoreny tunel popod primorske kopceky, a tak sa cesta podstatne skratila. Kedze ale ideme prvy raz, tak to bude panoramaticky! :)

Je podvecer a my prichadzame kusok od mestecka Petrovac na Moru. Prichadzame do kempu Maslina, kusok od plaze Buljarica. Este pred vecerou bezime k moru, rychlo sa vykupat. Plaz je olemovana este jednym kempom, ktory vypada ako ciganska kolonia. Nic moc. Inak je to ale celkom pekna plaz, este nezastavana hotelmi, krasne sutrikova, pekne vyhlady na obe strany. Zistujem, ze v mori sa plava uplne genialne kraul, a tak si to vychutnavam. Fotim aj nejake gycovky, vsak treba nieco od mora. Po veceri mame celozajazdovu zoznamovaciu akciu na plazi, popija sa cervene ciernohorske vinko a ja odchadzam z plaze s poslednymi ludmi. Dalsi fajny den za nami :)