Cierna hora, den 10 - Stari Bar

Desiaty den bol presunovy. A zaroven posledny v Ciernej hore. Uz uplne. Vsetci si hovorime take tie otrepane vety typu "ach, ale nam to ubehlo", ci "mne sa taaak nechce do prace", alebo "nemozem mat este dva tyzdne dovolenky???" a pritom nas vlastne este caka Dubrovnik, ako perlicka na zaver. Podme ale pekne po poriadku. Pretoze kym sa nadobro rozlucime s Montenegro, tak nam ostava jedna zastavka - Stari Bar.

Priblizne 5km na vychod od mesta Bar, na vrcholku kopca Londza, nachadza sa starobyle opevnene mesto. Stari Bar. Vzniklo naozaj velmi velmi davno, kedze archeologicke nalezy dokazuju obyvanie tohto miesta uz 800 rokov p.n.l. Tak ako vsetky vyznamne mesta v minulosti, ani Staremu Baru sa nevyhli mocenske boje, a tak sa tu vystriedala bohata zmeska - Slovania, Benatcania, Turci. Cas je ale neuprosny, a tak z celeho mesta ostali zachovane uz len ruiny. Par budov sa podarilo opravit, tie opat sluzia ako minimuzea, ci galerie, opat sa tu nachadza divadelna scena na rozne performance. Jednoducho dalsie fotogenicke miesto :) Co je super, tak na sever od pevnosti sa uchoval akvadukt zo 17.st. Pekny.

V sprievodcovi sa docitavam, ze pod pevnostou sa kazdy piatok kona farbisty trh. Mame stastie, je piatok, a tak si mozem pofotit domacich predavajucich vsetko mozne, od zivych sliepok po ovocie a zeleninu.

Potom nasleduje uz len presun do Dubrovnika, kde jedinym spestrenim cesty je trajekt cez Boku kotorsku. Cakanie nan nam trva priblizne hodinu, co by az tak nevadilo, keby mi od rana nebolo nejako divne. Poupalovy stav asi pokracuje. Cakanie na chorvatskych hraniciach nam skracuje film Snezenky a machri (asi na ochladenie v tom teple :)). Po prichode do kempu v Dubrovniku valime este k moru, aj ked do vody sa mi uz nechce, tak aspon fotim fajny most, kym nebude uplna tma.