Cierna hora, den 11 - vlastne uz Chorvatsko, Dubrovnik

Este vecer nas sokuju miestne dubrovnicke ceny. Zvyknuti na Ciernu horu nam tu teraz pride vsetko drahe a dat za pivo 25 kun, tak to ani nahodou. Kupujeme teda v potravinach plechovky za 10 kun a keciame dlho do noci. Toto je jedina noc, ked je tak teplo, ze ani nevleziem do spacaka.. uz zo seba ani nemam co zhodit, a aj tak mi je teplo, uff... Rano, (nie je este ani pol siestej), sa zacina balit velka tlupa Francuzov, stanujucich rovno oproti nam. Buchocu, cinkaju tyckami od stanov, prekrikuju sa.. no proste velmi taktny narod. Rozmyslam, co robit, kedze spat sa mi neda, a tak ma napada uzasna myslienka - idem si zaplavat! :)

Ani jedno rano som sa k tomu nedokopala, a tak teraz na zaver pobytu to mozem aspon vyskusat. Obliekam si plavky a bezim k moru. Cestou stretam Jindru, ktory k moru mieri tiez a aj Opiho, ktory sa od mora uz vracia. Ked dojdeme k moru, tak plaz je uplne prazdna, ale vo vode je zopar ludi - nasi :) Vchadzam do vody, ktora nie je vobec studena a o chvilu si uz uzivam plnymi duskami ranne plavanie. Kraulik po bojky a naspat, troska pokecu, zasa troska poplavania.. ked zrazu zbadam, ako sa blizi obrovska neviemkolkoposchodova zaoceanska vyletna lod (ono totiz nas kemp je rovno nad velkym pristavom, sme vlastne na takom kopcoidnom poloostrove, deliacom pristav od sireho mora). Je to uzasny pocit plavat si vo vode a zaroven vidiet plavit sa kusok od vas taky kolos, tisko prerazajuci vlny.. naplno si tento moment uzivam, aby som potom niekedy mohla porozpravat, ako som sa v Dubrovniku kupala o siestej rano v mori a takmer na mna (pocitovo) sa plavila obrovska vyletna lod :) (ok, viem, som ako male decko).

Neda mi este nieco nenapisat k samotnemu kempu. Kudrnovci to maju dobre vymyslene, z kempu do kempu sa uroven kempovych sluzieb postupne zvysovala, az nakoniec v Dubrovniku zazivame trojhviezdickovy kemp s mnozstvom sprch, kde tecie tepla voda, toalety, na ktorych je papier, mydlo pri umyvadlach, ci tepla voda aj na umytie esusu. Sme z toho hotovi, taky luxus sme necakali :)

Po ranajkach vyrazame do centra Dubrovnika miestnou hromadnou dopravou. Dubrovnik je nazyvany aj perlou Dalmacie. Je jasne, preco. Splet uzasnych uliciek, zachovale hradby okolo celeho mesta, cervene fotogenicke strechy, nie nadarmo je zapisane v zozname UNESCO. Vdaka tomu je ale tiez velmi navstevovane, a nielen nami a domacimi, ale aj inymi turistami, prevazne zo zapadnej Europy, na ktorych sa to tam vsetko nastavilo, a tak ceny uz rozhodne nie su ludove. Tak ako drviva vacsina navstevnikov Dubrovnika mame namierene na hradby (studentske vlezne za 20 kun, normalne 50 kun), z nich je totiz naozaj historicke centrum ako na dlani. Opevnenie mesta bolo vybudovane v 13.st. a postupne sa upravovalo az do 17.st. Motame sa v dave ludi, ktori tvoria nekonecneho mnohonrodnostneho hada. Mame uzasne vyhlady na pevnost za hradbami, morske vlnky narazajuce na hradby, ci tie mnou tak oblubene cervene strechy a zakutia uliciek. Co je zaujimave, tak hradby su naozaj okolo celeho centra komplexne a ich cela dlzka je 1914m. Do centra vedu len dve brany - zapadna Pila vrata a Ploce vrata na severovychode. Od brany Pila vrata sa tiahne ako keby hlavna trieda Stradun, dlha cez 200m. Počas balkanskeho vojnoveho konfliktu prave sem dopadlo 36 delostreleckych granatov.

Vy, co ma poznate, tak viete o mojom vlaznom vztahu k historii a pamiatkam, resp. vyberam si len hrozienka z kolaca :) a tak v Dubrovniku mi stacil pohlad z hradieb na mesto (predsa len pre fotografa pravy raj :)), omrkli sme tiez Namorne muzeum a k tomu uz bol len doplnok v podobe kratkej prechadzky ulickami a Dubrovnika sme mali tak akurat dost. Ved.. mozno sa sem este raz vratim, a budem moct nasat aj ten zvysok atmosfery, ktory sa do mna uz nedostal. Nam urobila bodku za centrom mesta vyborna jadranska zmrzka, ktoru sme nemohli vynechat (a dokonca sme sa aj zasmiali trosku, pretoze predavac, ked nam ju podaval, hovori, ze: "Naschledanou a preji krasny den", na co my, ze "ale, my sme Slovenky, nie Cesky :)", on pohotovo zareagoval "tak dovidenia a pekny den". Mile. (a nasinec to rozhodne nebol)). Na to sme zhodnotili, ze uz fakt stacilo a vybrali sme sa naspat do kempu.

Ja stiham este poobednajsie kupanie, a tiez, ked som vo vode, tak zazivam male dejavu - opat moja ranna velka lod, tentoraz vyplavajuca. No, co by clovek neurobil pre fotku velkej vyletnej lode, ze - tak sa valim rychlo z vody, bezim k fotaku, bezim za lodou (uff, kto kedy videl ist tak velku lod tak rychlo? :) - cvak, mam ju. Po skorej veceri stihame uz len hromadne foto a sadame do busu, aby sme sa o 18 hodin ocitli v Brne. Dovca sa konci. Ale fajna bola a ja zaspavam v drkotajucom buse s fajn pocitom, ze toto leto som si vymyslela fakt dobre. Kudrna, diky..