hiking.sk narodeninove stretko na Koske

Web hiking.sk oslavoval sieste narodeninky, a kedze web tvoria mili ludia, tak som si povedala, ze pooslavujem s nimi.. akcia bola od piatku 25.7. do nedele 27.7. Piatok zacal turou na samotnu Kosku, to som sla s kamaratmi Rastom a Jozom z Jasnej cez Kamienku (pocasie ale nic moc). Este v Jasnej bola takato krasna ropucha (ci ropusiak? dostala som potom rady, ze som ho mala skusit pobozkat, ze co by z toho bolo). Vecer sme pokecali, popocuvali zaujimave prednasky (viac v samotnom Soninom clanku na hikingu). V sobotu sa slo na Skalku (na foto cesta do Krizskeho sedla) (teda moja grupa a sami chlapi plus ja :))), tam nas islo skoro odfuknut, no zazitok to bol a cestou po hrebeni na Kamienku potom (kde stretavame zvysok), sme stihli aj zmoknut, takze pocasie zasa nic moc. Naladu vylepsilo svistie mlieko na Kamienke, na ktore som takmer vsetkych nalakala a ze velmi chutilo (niektori si dali az trikrat, ze Matus? :)) V nedelu bol uz len zostup k autu, aj ked sa to zostupom neda nazvat, pretoze najprv sme si vyslapali k Dumbieru, resp. Krupovej holi (inak dobra partia sme isli, okrem Rasta a Joza sme pribalili este Misa a Jana). A hlavne - mali sme stastie na absolutne nebojacne kamziky! Odtial bol zostup po zltej znacke po hrebienku cez Tanecnicu do sedla Javorie a odtial dole do Jasnej-Lucky, kde sme vsetko zakoncili. Vsetky fotecky sa daju najst na rajci, ako tradicne, tu je par tych naj, plus videjko, ako sa vetrik pohraval s oblacikmi v sedielku medzi Kotliskami a Skalkou.

Bazant Pohoda 2008 - den 2

Druhy den zacal celkom skoro vdaka teplu (precooo som nechala doma sandalky a plavky???), ktore nas vyhnalo zo stanu (samozrejme plus tiez prebudzajuci sa ludia okolo). Cele doobedie sme prevegetili pri stane, pretoze na mna prisla nejaka lazy chvilka, a absolutne nic sa mi nechcelo. Ani len nohu zdvihnut. O 12 sme sa konecne zdvihli, ze sa pozrieme na Operu SND, lenze nejako sa slo okolo stankov s jedlom a obed sa pytal do zaludkov, tak sme zastavili pri cinskych nudliach, kde bol najvacsi rad (dufajuc, ze ked tam stoji tolko ludi, tak budu asi dobre, ale napr. moje nudle so zeleninou tej zeleniny v sebe vela nemali) a nejako sme potom tu operu uz nestihli.

Tak sme sa sli posadit na meetoo. sk na slovensku kapelku Swan Bride. Poznam niektore ich veci z _FMka, takze som si pohmkavala a celkom to uslo. (ludia na Swan Bride v odraze bryliek)

Odtial sme valili na Polemic, ktori hrali na hlavnom stagi. Kedysi som ich strasne "zrala", ale potom som ich videla uz tolkokrat, ze ma to prestavalo bavit. Toto bol moj-ich koncert po troch rokoch vari, co je dobre, lebo som si tu hudbu opat uzila. Slniecko svietilo, az pripekalo, takze polemicovska hudba uplne zapadala do koncepcie programu :) Prekvapenim boli dve pesnicky zaspievane byvalym spevakom Marekom, chjo, veru po jeho odchode z kapely ma Polemici prestali az tak bavit. Ale fajne to teraz bolo, splhli si u mna zahranim skladby "Top secret man" z prveho albumu, tak sme sa obe so sestrickou vyblbli. A aj dost ludi sa prislo pozriet, takze aj Polemici museli mat radost.

Casovy usek medzi tretou a stvrtou poobede sme si rozdelili medzi dve kapelky, obe zhodou okolnosti ceske. Na meetoo.sk hrali The Prostitutes, celkom fajne, melodicke to bolo, pacilo sa, ale aby sme nesedeli len na jednom (aj hlavne kvoli hladaniu tiena), pobrali sme sa na tanecny stage, kde hrali Cartonnage. Prekvapilo ma, ze od oboch kapiel som par skladieb poznala, pozitivne :) Potom sme kukli na hlavny stage, kde prave hrali Bell X1 z Irska. Zhodnotili sme to ako pohodovu pocuvatelnu hudbu, co nam vlastne vyhovovalo, pretoze Polemic nam ubral sil a mala prist Para, nasa naj slovenska skakacka, takze bolo potrebne nabrat sily nove :) Na piatu sme sa teda presunuli na Paru do O2. Ako uz zazneli hlasy aj inde, viac by sa Para hodila na otvoreny stage, ale mne to nevadilo ani v O2 stane. Ludi prislo plno, chalani museli mat radost, hrali nam fajne, nezabudli na to naj naj naj, proste vyskakala som sa paradne :) (a pekne baloniky tam tiez lietali :)) Lasky sa nezabudol hodit do davu a prekvapko bolo, ze na skladbu "Abstitent" sa dohrabali aj AMO. Decka z BA museli mat radost (ale nie, ak uz by som mala hodnotit nejake sk hiphopove projekty, tak AMO je asi jedine relativne pocuvatelne).


Po Pare som ostala uplne vyflusla, tak sme si sli sadnut na kobercek do Devina, kde hrali akurat The Infants. Poznam od nich asi jednu skladbu, takze ked mi ju zahrali, tak sme sa mohli pobrat zasa dalej. Cestou cez obcerstvenie a pivecko sme dosli na metoo, kde zacinal hrat King Solomon Burke z USA. Bol fakt ako kral, spieval z niecoho, co vyzeralo ako tron, ale my sme sedeli na trave, uzivajuc si hudbu v pololeze, takze na podium som uplne nevidela. Kazdopadne to bola prijemne stravena bluesova hodinka, hodiaca sa k zapadu slnka. Ako dalsi ma lakali Editors, ale mne sa nechcelo hnat, tak sme si volne dosli na O2, kde uz ficali Hexstatic (GB) z labelu Ninja tune. Nejako som ocakavala, ze to ich vystupenie bude vyzerat inak, pretoze predviedli DJsky set s videoprojekciou, co som teda necakala. Hrali ale fajne, aj som sa jemne vyblba a drumikoidnym remixom Prodigy - Smack my bitch up ma vyborne naladili na drumoidne ladeny vecer.

Po Hexstaticu bol hlavny ciel jasny - navrat Risa Mullera na hudobnu scenu. Vychytali sme celkom dobre miesta, a tak sou mohla zacat. Bolo mi jasne, ze nemozem ocakavat Risa v plnej sile ako kedysi, preto nechapem ludi, ktori ho tak zvozili a skritizovali na nete za jeho vystupenie. Ano, nebolo to perfektne, ale brala som to tak, ze teraz sme tu my, ludia, jeho posluchaci, pre neho ako podpora, nie on pre nas.. takze hoci som obcas mala pocit, ze ma vystupenie nudi, premohla som sa a vydrzala do konca, uz len preto, aby som dokazala, ze mu naozaj verim. Trosku ma tiez sklamal vystup Lasicu. viem, ze sa od neho v kuse ocakava, aby bol vtipny a neviem co, ale Cigaretku odspieval ledva ledva a zasa bez slovicka odpochodoval. Objavili sa nazory, ze mal v sebe asi o cosi viac alkoholu, nez je dobre a ze preto to tak vyzeralo, ja neviem, nedokazem to posudit. Kazdopadne, to, ze som tam vydrzala stat, nelutujem, aj ked vraj sucasne hrajuci Audio Bullys boli paradni.

Po Risovi mal prist pomaly moj vrchol vecera, pretoze na metoo.sk hrala Lou Rhodes. A nie sama, ona si doviezla aj kapelu. Ale... do davu sa nam tlacit nechcelo a posediacky toho moc pocut nebolo. Tu ma zvukari vyslovene sklamali, pretoze zazitok z koncertu sa ani nahodou nemohol rovnat tomu z minuleho roka, ked v komornej atmosfere vystupila Lou v TB arene. Ani neviem ako ten koncert ubehol, zrazu hrala tradicne piesen Gabriel a bol koniec. Trochu sklamanie, aj ked neviem, ci si zan nemozem sama, mozno keby som stala rovno pod podiom, tak by to bolo lepsie.

Segra po koncerte konci, ja sama pokracujem na hlavny stage, kde sa uz pripravuju The Streets, moj druhy vrchol vecera, na ktory sa fakt velmi tesim. Podarilo sa mi prebojovat celkom dopredu, aj vyhlad mam dobry, koncert moze zacat. Mike Skinner nabieha spolocne s doprovodnym spevakom (meno neviem, kto viete, tak ked tak napiste do diskusie) a zacinaju robit sou. Hraju sa najvacsie hity a Mike prekvapuje slovenskymi slovickami. V kuse sa pyta, ci ho ludia vidia, ci ho ludia pocuju, celkom mile mi to pride. Chudak, asi si myslel, ze s anglictinou tu bude uplne strateny. Trosku mi ale bolo nakoniec trapne za vacsinu ludi, ktori mu naozaj nerozumeli. To je ta anglictina u sk ludi naozaj taka biedna?? Nemyslela som si to.. Pricom rozpraval fakt pomaly, zrozumitelne, chjo.. no neva.. postupne si ludi vycvicil a prikazmi ako "sklonte sa" ci aj viackrat spominane slovne spojenie "fuckin sklonte sa" :) si nakoniec ludi ziskal a na zaver si aj zaplaval v dave (na to potreboval spominane sklonte sa, aby sa dostal co najdalej do davu bez utlacenia a potom odtial plaval naspat k podiu). Mne sa samozrejme najviac zavdacil skladbickou Blinded by the lights, moja srdcovka, fajna bola, aj bez zenskeho vokalu, ktory nahradil prave doprovodny spevak.. takze toto je vrchol vecera, vedela som, ze pride :) the streets, mike skinner, dakujem :)

Po Streets som sa sla zo zvedavosti pozriet na Hiromi, vypocula som si asi dve skladby, ale moje nozky boli naladene na skakanie v tento den, takze ma to odvialo do O2, kde hrali Pendulum djs. Ano, bol to masovy drum&bass, vy vsetci ortodoxni drumaci, mate pravdu. Ale mne sa to pacilo. Uzila som si to, skoro hodinku a pol som si tam pohopsala, vytriasla sa, uzila si drumiku zasa na urcitu dobu dopredu(ano zazneli aj tie ich najvacsie hitovice, aj remix Prodigy - Woodoo People) a potom sa ozvali moje stare kosti a zahlasili, ze je cas ist spat.. vsak sa aj blizila tretia hodina pomaly a tak som sa odviekla pomalym krokom k stanu. Bazant Pohoda 2008 pre mna konci. Ale viem hned povedat jedno - o rok som tu zas.

Bazant Pohoda 2008 - den 1

Uz to je za nami, dalsia Pohoda skoncila. Hlava je plna dojmov a zazitkov, vo winampe sa mi tocia dookola ti isti interpreti, ktorych som zazila.. Ake to vlastne cele bolo?

V piatok odchadzam z roboty co najskor, aj ked nie uplne podla planu, pretoze sever Brna je uz od rana zasekany kvoli smrtelnej nehode (v kolonach som skoro skoncila uz cestou do prace). Minajuc koncovu cedulu Brno sa vo mne stupnuje nadsenie, pustam si The Streets a valim smer Trencin. V Kostolnej naberam sestricku a mierime smer festival. Je nieco pred druhou poobede a pred arealom sa uz tvoria kolony. Aj tak sa do arealu dostavame celkom rychlo. Hladame miesto na stan, celkom ma prekvapuje, kolko ludi tu uz je (aj ked v porovnani s vlanajskom je to este ok). Uz aj teraz je problem najst si to svoje miestecko tak, aby to nebolo blizko zachodkov a pritom nie moc daleko od stageov.

Pred tretou stan stoji, a tak vyrazame do viru zabavy. Prvy plan - Puding Pani Elvisovej, aka PPE. Ti ale hraju v O2 arene, ktora je na uplne druhom konci arealu, takze cestou miname hrajuci Prazsky vyber II. na Metoo.sk stage. Ja ich nejako nemusim (ani stary ani tento obnoveny), jedinu vec, ktoru od nich poznam (Prazakum je hej) prave hraju, vychutnavajuc si potetovaneho australskeho gitaristu si ju vypocujeme a valime dalej. Cestou kupujem prve pivko, uff, neviem sa dockat, kto by povedal, ze bude tak teplo.. na Pudingacoch je celkom dost ludi, tesi ma, ze oproti minulemu roku ma tanecny stan otvorene boky a je aj este o nieco vacsi (najvacsi doteraz, vraj rekordny), parada. S pivkom v ruke sa pohupeme na par skladieb vratane mojej oblubenej "Retrostylin" a po "ta neviem ci ne hej" odchadzame na hlavny stage, kde maju hrat The Subways, moje prve velke Pohodove ocakavanie. Cestou miname dobru atrakciu "beer in the sky", za 200 sk vychutnanie festivalu s piveckom z vysky, avsak je tam dost ludi, tak si vravime, ze mozno inokedy (samozrejme inokedy bolo tych ludi este viac).

Indie-rockovi The Subways, ktorym ispiraciou bola napr. Nirvana, zacinaju hned pekne zostra, vyzera to na dobru skakacku. Ludi je zo zaciatku pomenej, predsa len este ich dost stavia stany a tak, ale casom sa priestor zaplnil celkom slusne. Toto mlade trio z UK (Billy Lunn - gitara a spev, 23, Charlotte Cooper - basa a spev, 22 a Josh Morgan - bicie, 21) na mne nenechava ani nitku suchu a ja musim uznat, ze im to slape velmi dobre. Plus maju u mna za pokusy komunikovat v slovencine (neskor malo take snahy viacero interpretov, som tak premyslala, ze ci nahodou vsetkym ucinkujucim nedava organizacny stab do ruky mini manual komunikacie v slovencine :)) Samozrejme najviac sa ludia chytali na hitovky, ktore poznaju z radii, ja som si tiez najviac uzila "Rock&roll queen" a "Girls and boys", ale na hitovkach nezalezi, ked to slape, tak sa clovek chyti na cokolvek. Po koncerte vo mne ostal fakt dobry pocit, The Subways nesklamali a vo mne maju o jedneho fanusika naviac :)

Potrebujeme si oddychnut a troska zregenerovat, a tak mierime do stanu Devin_FM, ktory bol pod zastitou Radia_FM. Prave zacina souka Balaz a Hubinak, moji oblubenci (koho nie), tak si sadame na kobercek a vychutnavame si ich uzasny suchy humor live. Maju este spolocnost typkov z The Uniques a z PPE. Popritom pusta nejaku music Junior, takze hodinka je za nami ani nevieme ako. Prijemne.. Za dalsou hudbou, minajuc NAY tanecny dom, kde prave chalani zo Spinu ucia tanec ku klipu Praise you od Fatboya Slima (je tam ale full), mierime na Meetoo.sk stage, kde hraju Tinariwen. Este predtym sa ale vyblbneme fotkami s maketami. Tinariwen, particka Tuaregov z Mali hra v tradicnom obleceni takzvane saharske blues. Sediac na trave pri zapade slnka to bola velmi prijemne stravena hodinka. Vynorili sa mi spomienky na minuly rok, ked sme si takto vychutnavali pri zapade slniecka Mari Boine.

Inak kazdy, kto bol niekedy na Pohode vie, ake tazke je postihat vsetko, co by cloveka zaujimalo. Ja som si tento rok povedala, ze chcem postihat maximum hudby (ako vlastne zakazdym), a ze budem bojkotovat akekolvek politikarcenie (zeby uz uplne znechutenie z sk politickej sceny? no hlavne nejake tliachanie pri mikrofone aj tak nic nevyriesi). Nechcela som si znechucovat festival nejakou Hedvigou a podobne, a tak som v podstate odignorovala vsetky diskusie na politicku temu a v podstate aj na akukolvek inu. Nehovorim, ze by ma niektore nepoliticke aj nelakali (napr. s typkom z last.fm o sk hudbe, jej sanci v zahranici a fenomene hudby na internete), ale priorita bola hudba, a tak diskusie isli bokom. Tiez som nejako odignorovala vsetky divadla, ale to som vedela uz dopredu, ze nechcem, zasa opat - hudba first :) (za co bola sestricka trochu smutna, lebo ona by si nejake divadielko aj dala, ale ja odmietam ist sa niekam tlacit, aby som sa tam potom nudila. A do divadla si mozem zajst aj inde, samostatne, nie na festaku).

Takze po Tinariwen sme zasli na trosku tazkotonaznej hudby a to doslova. Na hlavnom stagi hrali americki Gossip na cele so spevackou Beth Ditto. ak som doteraz mala nejake kompexy z mojho vyzoru, tak pri pohlade na nu ma vsetky presli, ale vsak nic v zlom :) spieva jej to fajne, aj ked pri tom vsetkom tancovani a robeni sou na americky sposob trosku nevladala s dychom, aby to vsetko uspievala. Nedivim sa ale. Na zaver nechybala povinna jazda "Standing In The Way Of Control", na co sa chytili asi aj ti, ktori doteraz len decentne podupkavali. Z hlavneho stageu mierime zasa do FMka, kde prave hraju The Uniques, fajna sk kapelka. Zaznie aj najvacsia hitovica "Get your point". Nestihame ale cely koncert, kedze sa to vsetko prekryva, ja som to nazvala ze "instantna forma spoznavania hudby" - tam chvilku, tam cely koncert, potom tam chvilku, a clovek ma pocit, ze naozaj nieco videl.

Z Uniques mierime zasa na metoo.sk, kde hra zenska japonska zostava Gocoo na nejake bubny, na ktorych hranie je typicke len pre muzov. Prichadzame vsak az uprostred koncertu, a tak sa do tej hudby nejako neviem dostat.. nezaujalo.. dupkame smerom na hlavny stage, kde hra Mathew Herbert s Big bandom, avsak na to, aku hudbu inak produkuje Herbert (Roisin Murphy ci Dani Siciliano) som cakala viac.. asi som ten jeho experiment nepochopila, pretoze samotny Big band by bol perfektny, akurat Herbert svojimi vstupmi do hrania to nejako kazil.. neviem.. aj tak sme ale Herberta povazovali za medzistanicu v ceste za mojou hlavnou hviezdou vecera a najvacsim ocakavanim celej Pohody - UNKLE.

Prekvapuje ma, ze si nachadzame celkom dobre miesto, hoci je tesne pred zaciatkom koncertu (ocakavala som vacsie davy, predsa len - pre elektronikov boli UNKLE hlavna hviezda). Hra sa v O2 arene, zvuk sa mi zda trosku skresleny, ale inak ok, na inych koncertoch ci DJ setoch to bolo aj horsie. UNKLE zacinaju hned zostra, vybaluju hit za hitom, nestacim sa radovat z jednej skladby, ked uz hned znie dalsia moja srdcovka.. zaznie "Lonely soul" z prveho albumu Psyence fiction, ci "Eye for an eye" z albumu druheho (Never, Never, Land), najviac idu ale skladby z trojky (War stories), pretoze tento album ma najviac koncertnu podobu, kedze spaja prvky elektroniky s rockovymi postupmi. "Hlava" celeho projektu James Lavelle prisiel s tym, ze bude hravat live prevedenie skladieb az minuly rok prave spolocne s tretim albumom. Muselo zazniet "Burn my shadow" (odporucam videoklip), "Restless" ci "Hold your hand". Co ma akurat trosku sklamalo, bol fakt, ze nezaznela uplne moja naj naj skladba "Be there". Mohli ten hlas Iana Browna aspon vysamplovat, ked uz nic. To iste s "Rabbit in your headlights", ale zasa nemozeme chciet vsetko. Pre mna to bol aj tak koncertny vrchol celeho vecera, ak nie aj celej Pohody. Ocakavania splnene :))

Po UNKLE som sa sla pozriet na oficialnu hlavnu hviezdu Fatboya Slima (uz bez sestricky), ktory prisiel s pripravenym DJskym setom. Tento styl elektroniky ma az tak neberie, aj ked niektore jeho skladby mam rada, do setu ich zakomponoval len obcasne. Ostavala som nejaka vlazna, mozno aj preto, ze uz ma strasne boleli nohy a unava sa prejavila, predsa len som rano vstavala zavcasu a bola este chvilu v praci. Jedine, co ma zaujalo, bol zaujimavy VJing, ked v jednom momente sa na mna ksichtil Iggy Pop, to som vazne cumela, to bolo premakane. Tiez sa mi pacilo prepojenie s White Stripes, ale inak mi ten set celkovo prisiel dost vlazny. Takze som nevydrzala ani do konca a pobrala sa na chvilku este pozriet Mr. Oiza, ktory valil set v O2. Tiez som uz ale kvoli noham dlho nevydrzala a za zvukov jeho najvacsieho hitu "Flat beat" odchadzam, smer stan a ze uvidim, ci sa este niekde zastavim. Nohy mi nakoniec zastavuju este na pol hodinku na metoo.sk, kde hra talianske zoskupenie Roy Paci & Aretuske, ktore mi este dviha naladu svojim veselym stylom a ja zbieram posledne sily a podupkavam si do rytmov. Po zavere programu sa uz len vleciem do stanu, je strasna kosa. Predsa ale este zastavujem pri bazant kinematografe, kde bezi Barabasov dokument Tepui, ktory som uz sice videla, ale aj tak som si sadla. Stiham poslednych 10 minut :) Po konci uz naozaj len stan, je nieco po pol tretej rano, svoje unavene telo hadzem do spacaku a piatkovy program Pohody je uspesne za mnou :)

Fotky su fotene len domacou starou mydlovou olympusovou skatulkou s takmer ziadnym zoomom, tak to tak aj vypada, az teraz som si uvedomila, aky dobry fotak ultrazoomik to ja mam :) ale nechcela som riskovat a tahat ho so sebou, takze preto kvalita foto je aka je..

Pohoda 2008

Ano, opat to po roku prichadza!!! Pohodaaaaa!!! "Pridte si uzit cely svet pohody na festival Bazant Pohoda 2008..." Tieto slova Misa Kascaka som denne pocuvala z _FM, tesila sa dlho predlho a teraz to konecne prichadza :) uz len necele dva dni a Pohodicka zacne.. najlepsi festival na slovensku, nech sa nikto neohana, ze uz to je strasne komercne a ze su davy ludi... tak su, no a co... toto je jedine miesto, kde mi davy nevadia. taku dobru zmesku fajnej hudby si totiz inde na jednom mieste nevypocujem (teda ak nepocuvam stale _FM, co robim, takze oprava - taku dobru zmesku fajnej hudby si totiz inde na jednom mieste nevypocujem a na vlastne oci neuvidim :))) na co sa tento rok tesim? (take kvazi poradie) - UNKLE, the streets, Matthew Herbert, the subways, fat boy slim, lou rhodes, pendulum djs, hexstatic, hiromi, para, editors, longital, nove mapy, uniques, vrelo, gossip, ppe a mozno nejaky drumik nad rankom v sobotu :) viem, taka zmeska to je, ale presne zmes vsetkeho mozneho mam rada :) tak potom po vikende napisem, ze co vsetko som vlastne stihla vidiet :)

cesko-slovenskym pohranicim...

Posledny junovy vikend sme dali s OK cesko-slovenske pohranicie. Resp. OK zacinal uz v stredu v Hornom Lidci, iduc cez Pulcinske skaly, Makytu, Papajske sedlo na Kohutku, kde preckal brutalny nocny lejak pod nejakou strieskou chatky, vo stvrtok pokracoval dalej cez Portas a Maly Javornik po hrebeni smer Velky Javornik. Tam niekde bol naplanovany nas spolocny zraz. Ja som vo stvrtok vyrazila z prace hned po obede, cestovala som vlakom! (ano, ja, vlakom) do Vsetina, odtial busom do Velkych Karlovic a z miestnej casti Podtate som vystartovala smer hreben. Zrazili sme sa nakoniec v stredisku Kasarna, pricom on mi tvrdil, ze utekal pred dazdom, ja si myslim, ze sa hnal za pivkom :) Z Kasarny pokracujeme uz spolocne na Velky Javornik, kde chceme prespat na vrchole, aj fotime tieto nadherne cervanky pri zapade slnka, ale nakoniec potme schadzame naspat 10 min do sedla Gezov, pretoze tu je pristresok, v pripade dazda sa mame kde schovat.

V sedle ale nespime sami, je tam s nami este typek od Prievidze spolocne s konikom.. akonahle konik zafunal, alebo zakrepcil kopytami, tak uz som v momente bola hore a pocuvala, odkial vychadzaju ake zvuky. Moc som sa teda nevyspala..

Druhy den pokracujeme po hranici smer Makovsky priesmyk a Bumbalka. Pocasie je dlhu dobu nic moc, aj sa bojime, ci nezmokneme.. fotky tym padom tiez nie su bohvieco, dany usek ale nie je krajinarsky nejako extremne hodnotny, takze mi to ani tak nevadi. Obed davame na Masarykovej chate kusok za Bumbalkou, varia vyborne, mozem doporucit.. tato foto je tesne za Masarykovou chatou, uplne mnam. Zboznujem taketo chatky a domceky.. raz by som nieco take chcela mat :) inak cely dalsi hranicny usek miname krasne samoty, obaja sme z toho hotovi..

Kochame sa tiez vyhladom na Lysu horu a Travny..

aj tuto samotu by sme chceli mat :)

OK ma maniu na fotenie chrobakov.. co z toho, ze drvivu vacsinu fotiek chrobakov nakoniec vyhodi :) kym sa on trapil s odfotenim tohto chudacika, tak ja som urobila jeden cvak, tym som odfotila chrobaka, dalsi cvak, a mam makrohubu, dalsi cvak - makromach a dalsi cvak - makrolisajnik :) tak tu je aspon ten chrobak :)

Mali sme inak krasny plan, dojst niekam nad Konecnu, pretoze tam sa chcem odpajat (caka ma chata u kamosky v Zakopci, pricom OK pokracuje az do Jablunkova), nakoniec ale nase labky odmietaju poslusnost na kopci Bobek (asi preto, ze su krasne vyhlady aj na cz aj na sk a my chceme fotit zapad a vychod slnka, pricom zvysok cesty sa v mape javi ako les), a tak nachadzame fajne miestecko na nekosenej luke (OK z toho nie je moc nadseny, boji sa vsadelezucich potvor, ale btw kto po nom lezie viac nez ja? heh), pod statnymi ihlicnanmi, ale nemusime moc udupavat, prave pri stromoch je travy menej.. ja uz o chvilku vybieham nedockavo fotit a vznika napr. tato fotka..

Toto su zasa osvietene oblaky na slovenskej strane, fotene rovno zo spacaku.. to je pohodicka :) a romantika, hihi :)

Potom vybiehame este na najvyssi bod, aby sme teda pofotili aj nejaky ten zapad.. vznikaju do oranzova ladene Beskydy :)

...ci takato slnkozapadajuca gycovka.. ale mnamka, fakt :)

Noc je fajn, nepocujem ziadne zvuky, ale prejavuju sa nedostatky mojho letneho spacaku - celu noc ma klepe ako naozaj a to nie sme v nejakej extra vyske.. chjo, no nevadi, zasa som sa poriadne nevyspala.. rano je krasne, vypada to na fajny den a my cestou na Konecnu miname taketo krasne lucky.. inak, ja lucky zboznujem :)

Pri pohlade na Lysu horu a Grun, ci Biely kriz v dialke prichadzame na Konecnu, kde OK opustam, konci tu moje putovanie pohranicim.. este si prejdem 6 km po asfaltke na zastavku busu do Klokocova a papaa, majte sa krasne Javorniky a Turzovska vrchovina..

Unkle - Rabbit in your Headlights

V ramci obrovskeho tesenia sa na Pohodu (uz buduci tyzden to vypukne!!) si teraz strasne ficim na UNKLE.. a hoci mi je jasne, ze Thom Yorke tam asi s nimi nebude, heh, tu je ale taka ich vzajomna fajna spolupracicka z ich debutu Psyence fiction.. v archive blogu mam aj moju naj vec od UNKLE, Be there s Ianom Brownom, neviem, preco mi tie vokalovky idu najviac :) a mozno si este niekedy pridam Lonely soul, kde sa zasa realizoval Richard Ashcroft..

To naj z Rohacov..

Opat som sa po roku ocitla na Rohacoch. Opat hotel Primula v Rohacskej doline. Opat akcia z prace. Najprv to vyzera, ze moja prva tura bude v komornej atmosfere, nakoniec sa pridava skoro cely autobus a my valime na Sivy vrch :) (to potom niektori pekne nadavali) :)

ranna margaretka..

Liptovska mara z Bielej skaly

isty druh nevadze?

horec Clusiov

Radove skaly

Sivy vrch

Zvoncek alpinsky

Zuberec z hrebena

skupinova foto casti busu pri smerovniku Brestova

Pri zostupe z Brestovej na Zverovku... ach, to bola krasa, ked sa zrazu tie najkrajsie kopceky ukazali v plnej krase! :)

Druhy den bol oddychovy. Povodne mal byt oddychovo-horsky, ale vdaka urcitym organizacnym zadrhelom sme sa nedostali na lanovku na Kasprov vrch, tym padom som si musela vymysliet uplne inu trasu, a ta viedla len ku chate Hala Kondratowa, teda kusok nad nu este.. co uz, tak nabuduce, polske Tatry ma ocarili, rada sa sem este vratim, len tie polske sluzby, chjo..

tato polska cast Tatier ma nieco, co nasim Tatram chyba - pasienky. tu je jeden strazny havkac..

...a tu jeho ovecky

horska chata Hala Kondratowa..

panoramka polskych Tatier..

Treti den som mala vyhradeny na dobitie Troch kop a Banikova. Poriadne som nespala, nejedla, taky strach som mala, kedze kazdy do mna hucal, ze ak mam strach z vysok, ze to nedam.. ze Ostry Rohac bol nic oproti tomuto.. a nakoniec - pohodicka :) presla som si to uplne nadherne, taaaaaaaaaaaaaaak som si to uzila, islo sa mi krasne, mozno aj preto, ze neboli este davy, takze Tri kopky s Banikovom, tu je moje prehlasenie - este sa k vam urcite vratim! :))

asfaltka Rohacskou dolinou.. ach, ja ju tak neznasam..

zaciatok Smutnej doliny.. pocasicko sa este drzi..

Smutna dolina, jedna z mojich najoblubenejsich

Poniklec biely v Smutnej doline

Smutnosedlovska klasika - Volovec, Ostry Rohac a Placlive..

Tatry... skoda tych mrakov... aspon ze Krivan dokazem identifikovat :)

Za Hrubou kopou bola kochacka na Banikov, ktory nas este caka, spolocne s Pacholou, no mnam