doma...

...cely vikend prsalo. Zacalo v piatok vecer a prestalo dnes o druhej poobede, ked som sa pomaly zberala na cestu naspat do BM... tak som aspon bleskovo zachytila jar na Slovensku, tu je vysledok..

jar je doplnena jesenou zivota - tu preziva nasa Bobinka. A je to vidiet. Ale ja v jej krasnych smutnych starych psich ociach vidim vsetko to dobre, co si s nami Bobca prezila. Kedysi ako dieta som verila, ze bude s nami navzdy. Ach, to by sa dalo spominat, co vsetko sme spolu zazili a pobehali, prisla k nam ako male steniatko, taky cierny hravy uzlicek to bol :) Kolko som mala rokov, desat? jedenast? Dnes uz viem, ze tu uz asi dlho nebude. Uz sa aj tak zverolekar divil, ze je akasi stara :) A tak si ju zvecnim aspon takto, v mimoriadne culej forme po celej prelezanej zime, aj psy citia, ze ide jar. Chcela by som verit, ze to este nie je jej posledna...