Ako sa zvysuje posadnutost horami a fotenim

Cez vikend som bola doma. Bolo v plane divadlo (Predtym a potom), a tak som dosla. Ale v poslednej dobe vzdy ked pridem, tak mam nejake take nutkanie. Vybehnut. Prec. ... Fotit. Aj sama. Zrazu je strach z medvedov prec, len musim niekam vypadnut. Niekam. Zabodnem prst do mapy a ze kam bodnem tam idem? To sa v zime az tak praktizovat neda. A tak idem aspon na Hole.

V piatok ani zivej duse. Na parkovisku stoja tri auta vratane mojho. V snehovom poprasku su troje stop. Smyka sa ako naozaj, pod popraskom je lad, ale som leniva na nasadzovanie maciek. Minam vyhliadkovy bod, vsetko je v mrakoch. Snezi a je hnusne. Uplna melancholia. Po hodinovku idem uplne sama. Nafotim delo, snehove vlocky. Davam si teply caj, chrumem lieskovce. Vykukne na chvilu slnko. Cvakam ako odusu. Nic z toho asi aj tak nevyda. Slapem dalej, tesne pod cestou ma predbieha nejaky par. Nemam chut sa s nimi pretekat, a tak ich pustam pred seba. Po ceste pomaly prichadzam k trojke. Dneska sa na trojke nelyzuje. Brodim sa cerstvo napadanym snehom, ale nie je to take strasne. Konecne chata na Holiach. Fotim modre okno oblakove, ale zasa sa zatahuje. Pri stoloch v chate sedi par lyziarov, ale inak su Hole celkom prazdne. Davam si zeleny caj a kapustnicu, vytahujem Krasy Slovenska a informujem mamcu, ze som zatial cela. Na chvilu vykuka slnko. Nadavam od stola, ze mam byt radsej von a tak rychlo dojedam este cokoladu a vybieham. Slnko nikde. Zasa same mraky. Slapem po dvojke smerom k vysielacu, nejdem ale cely cas po zjazdovke, idem klasicky po zltej. Fotim sivu dookola, sive stromy, sivu panoramu, sivy vysielac - sivu realitu. Je kosa, tak to urychlujem. Zbieham po dvojke dole. Okolo chaty na trojku, idem skratkou. Na spodku trojky vykuka slnko. Dobre sa so mnou zahrava, vie, ze naspat hore sa uz nebudem trepat. Zbieham dalsimi skratkami, zasa okolo hodinovky, dalej uz len serpentinami. Vyhliadkovy bod je teraz celkom ok. Je vidiet MT, troska aj Velku Fatru. Kedze je ale zima, tak moj fotak odmieta poslusnost a nechce zaostrit. Ani manualne to nejako nejde. A tak to vzdavam. 50m od auta sa klatim na zem, ukazuje sa, ze ladik pod tym snehom je naozaj tvrdy a smyklavy. Co uz. A dalsi den je za mnou. Aspon som sa presla.

V sobotu som ziadny vylet nemala v plane. Ale ako sa hovori, najlepsie su take akcie, ktore sa neplanuju. Vstavam nieco pred deviatou, mrknem z obyvacky na Hole a ide ma porazit - je pekne. Sice nie uplne idealne pekne, ale aspon by mohlo byt z Holi nieco vidiet. A hlavne by sa dalo mozno nieco odfotit. Divam sa na Maguru, je bez mrakov. Zvysok Malej Fatry je v mlieku, ale v Turci svieti slnko. Premyslam. Ist znova na to iste miesto? dva dni po sebe? doma ma hecuju. Nepojdes snad 2x na to iste miesto! Aaa, aaa... idem! Bleskovo sa obliekam, odhrabem auto od cerstvo napadaneho snehu a vyrazam smer MT a hole. Nakoniec zacinam slapat len o 5 min neskor ako v piatok. Aut je dneska viac, aj ludi, je predsa len sobota a krajsie pocasie. Predo mnou slapu starsi pani tak pozvolna, ale nestiham ich dobehnut, pretoze zasa v kuse nieco fotim. Vyhladovka je tentoraz idealna, nebyt protisvetla, tak su fotky uplne paradne. Vidiet cely MT a Velku Fatru od nolcovskych luk az po Borisov. Dole napadlo tak desat cisiel snehu. Slape sa lepsie ako v piatok, pretoze aspon sa zakryl lad. Na hodinovke dobieham panov, a mna dobiehaju nejaki makaci. Davam caj a oriesky, klasika. Vybiehaju dalsi dvaja chalani, chcu, aby som ich odfotila, ked uz mam ten fotak. Vravim, ze az na Krizave ;) Ujovia sa otacaju a idu naspat do MT, chalani slapu skoro ako ja, obiehame sa navzajom, lebo dost fotim. Prave tesne nad hodinovkou nafotim najkrajsiu foto dnesneho dna. Panoramaticku, zo siedmych foto :) niet nad dobry program spajania do panoram :) Po ceste to je uz rutina, k chate prichadzam skratkou a nejako sa mi dari prist skor nez chalani, oni totiz idu zvysok v kuse po ceste. Stretavame sa pri chate, davame pivecko. Vravia, ze to otacaju dole, skoda, ja este nemam dost, a tak slapem zasa hore. Zasa dvojkou, zasa po zltej, ale tentoraz nejdem na vrch dvojky, ale rovno na Velku luku. Po snowboard park je to krasne preratrakovane, aj ked obcas nafukane na brodenie, obcas vyfukane na tvrdo. Posledne metre k vrcholu su ale brodenie. Ziadna stopa. Aj rozmyslam, ci to neotocit. Z toho smeru ide len jeden skialpinista. Ale ja som drsna, ja to zvladnem :) Mrznem. Je strasna kosa. Zamrzaju mi ruky, potom strasne bolestivo odmrzaju. To mam trest za to, ze mam tenke rukavice, aby som mohla fotit (a tenke rychlozamrzajuce prsty). Huraa, uz som hore. Vrchol je vyfukany na dosku. Je vidiet Klak, ale v dost opare. Rychlo cvakam, o chvilu nie je vidiet tym smerom absolutne nic. Vyhlad do MT je lepsi, ale je naozaj strasna kosa a fotak zasa odmieta poslusnost. Tak budem poslusna aspon ja a vraciam sa do civilizacie. Zbieham rychlo, na spodku dvojky si davam este aspon caj z termosky na rozmrznutie a uz len rychlo dole. Dalsi pekny den za mnou a ja som polomrtva, ale spokojna.. :)