29.12. sme sa stverali na Tlstu...

a prvykrat za tie vsetky razy, co som bola hore, som nesla ani Konskym dolom, ani cez Ostru, ale stverala som sa rovno popri Mazarnej hore.. toto byval moj oblubeny zostup, lebo ja nemam rada jednotvarne zostupy a tento ma co ukazat, aj ked je strmy ako naozaj.. a tak som si to skusila opacne. A celkom to stalo za to, lebo vsetky krasy sa postupne pred vami odkryvaju a pri zostupe ich clovek moze lahko prehliadnut - ako napriklad tuto prvu skalnu terasku.. a kolko krasy to je..
totiz pri zostupe touto trasou sa kazdy namlsa Mazarnou a zvysok uz tak nezaujme.. ale pri slapani hore je kazda jaskynka, kazda puklina zaujimava.. a potom pride Mazarna a uplne vas dostane... a neviem preco, ale nejako tam bolo vidnejsie, nez po ine razy (asi absencia listia na okolitych stromoch, a tak som nepotrebovala ani celovku).. a zistila som este, ze v zime ma Mazarna este jedno caro - a to tito ladovi muzici a zienky, ktore vznikaju pod vstupnym portalom :)
a kusok nad Mazarnou bolo rozhranie sveta hmly a sveta slnka.. tento strom bol uz v tom dobrom, a skoro sme tam boli tiez, ked sa zdola z dolinky prihnala dalsia hmla a este nas celych zahltila (obrazok pod)

ale zasa aspon vznikol krasny kontrast :) tajomno.. neurcitno..

na vrchole nas predsa len cakalo slnko, vsak sme si ho zasluzili, poctivym vyslapom.. akurat vetrik sa s nami moc nemazlil, skoro ma obcas odfuklo a hodinove strajkovanie s fotakom na vrchole mi na pocite tepla moc nepridalo.. v spojeni s neskorou hodinou... a preto sa aj zavrhla zostupova trasa cez Ostru a padlo rozhodnutie na zostup tym istym chodnikom... tou mojou oblubenou strminou.. a sice tu predbieham, ale zostup bol vesely, ciastocne skoro v uplnej tme :) inak teda tu je vyhlad na Klak, Lysec, Velky Choc a v pozadi Rohace a Tatry

a aj Mala Fatra zapozovala, s castou kopceka Pekarova, nad Gaderskou dolinou

a pokochala som sa Klakom.. potom sme sa nejako rozhodli, ze den nato zdolame aj jeho.. toto bola taka pripravka

vrchol Tlstej aj s lucanskou Malou Fatrou a Klakom, nadhera pred coskorym zapadom slnka

sam, na kraji mora.. uz sa len hodit do vln.. tato postavicka bol hlavny dovod, preco ma to cele tak neskutocne bavilo a ani mi nevadilo mrznutie a fukanie vetra.. a nevadilo by mi ani viac mozno aj horsich veci.. pekne bolo :)