ked sa vikend vydari..

...nemyslim tento uplne posledny, o tom sa zmienim inokedy, myslim este ten predtym, ten zaciatkomarcovy.. mala som s OK v plane nejake kopceky a vdaka premenlivemu pocasiu sme nakoniec zavrhli sirak, na ktory sme sa tesili a hladali sme nejaku strechu nad hlavou. Cielovou oblastou boli Beskydy a do oka mi padli Visalaje. Ani neviem preco, lakalo ma to preto, ze sa nachadzaju na konci dlheho udolia a tak ze tam bude urcite klud. a aj bol. Nasim vychodiskovym bodom sa na ten vikend stal penzion Beskydek, ktory samozrejme odporucam vsetkym tym, ktori nie su mestske fiflenky :) (ako povedala majitelka, niekedy sa tam ludia trepu s kufrikmi na kolieckach a potom su prekvapeni kuskom bahna ci snehu, strasne :)) Vyhodou penzioniku je mile rodinne prostredie a utulnost, plus velke plus pre nas alkoholikov - pipa s pivkom a kofolou, kde si natocite, kolko hrdlo raci (a samozrejme to potom aj zaplatite)..


este v piatok po prichode sme sa rychlo pokochali takymto zapadom slnka nad Lysou horou, a potom sme sa este pokusali o foto nocnej oblohy, bohuzial sme si na to nevybrali vhodnu fazu mesiaca a tak z krajiny sa nedalo fotit nic, naozaj len tie hviezdicky..

Druhy den sme teda vyrazili na Lysu.. podla predpovede malo byt hnusne, tak sme sli co najskor, zaciatok bol modry, co nas celkom tesilo...


mna najviac tesili chatky a samoty, ktore sme zo zaciatku minali.. tato ma ocarila aj so smerovnikom (cestne ale priznavam, ze elektricke droty, ktore mi tam vadili, som vyretusovala, co uz)
Inak cesta na vrchol Lysej hory z Visalaji je najdlhsia pristupova trasa, meria asi 8,5km a nasim volnym a kochajucim tempom nam trvala tri hodky. Suvisla vrstva snehu bola cca od 800m. Tato foto je uz skoro spod vrchola, smerom na Radhost a Smrk, dokazujuc, aka blba viditelnost bola, aj ked bolo krasne. Z toho logicky vyplyva, ze mnou vysnivane vyhlady na Fatry a Tatry sa nekonali. Snad nabuduce.


Tak som si pozrela aspon ohyzdny vysielac na vrchole.
A pokochala sa aspon vyhladom na Travny.

inak sa zasa prejavila moja uchylka na rozne smerovniky.
Ale este viac nez smerovniky laka nas alkoholikov ina vec - tiez to ma v nazve Lysa hora - ale predtym este - bylinny liker. Kto by bol povedal, ze jedna tapka nam bude malo a budem ju musiet fotit prazdnu.
A tak radsej kupujeme este jednu (predtym slusne potuzeni pivkom a tou prvou tapkou), vraj nech vezmem do Brna, na ochutnavku.. ale zrazu nas napadaju rozne reklamne fotky a fotenie a pozovanie nema konca kraja... (neviem, co je na fotke krajsie, ci ten skuter, ktory inak nemusim, alebo modra obloha, alebo "Lysa hora" :))
.... az to tak nejak podobne dopada aj s druhou tapkou - aj ta je v priebehu chvilky prazdna... a prejavuje sa najvacsi pan Alco Holik :)

Po prichode na penzion sa vykeciavame este pri pivku s majitelkou, potom varime veceru a padame mrtvi do postele.. nejako sa na nas ten pan Alco podpisal :)


V nedelu sa rozhodujeme pre Stramberk.. OK to ma po ceste domov, a bude stihat aj saunu, takze on je spokojny a ja tiez, ze nemusim uz hned rano do BM. Prve kroky mieria k jaskyni. Odtial sa kocham vyhladom, pekne, celkom pekne..


Zazvonim si na zvoncek a sup naspat dole.

Pokrutime sa este bocnymi ulickami, zasa sa kocham. Mnam mnam. Zacina mi to pripominat Stiavnicu, aj ked som tam bola len raz (a ako sa dozvedam pri vysloveni tejto myslienky, tak vraj to tak nepripomina len mne, ale aj bracekovi Tomasovi, Tome, pozdravujem :)


Este cvak namesticko, rychly obed (minipivovar nakoniec vynechavame, je plno, skodaaaa), skusam stramberske usi (je to dalsia mnamka :))
Este par krokov k vyhliadke, ale hore nelezieme, nema to vyznam, aj napriek modrej oblohe je vidiet len par km, je hnusny opar.
A ani fotit sa poriadne neda, oblaky su sice krasne, ale stmavi to uplne spodok, ked fotim spodok, tak vrch je prepapeny, blee.. take fotenie ma veru nebavi.
Prechadzame starym lomom a ja nahlas vyslovujem myslienku, ze aj mne by sa pacilo byt vyzvana k nejakemu aktu napisom z kamienkov (z coho vyplyva, ze to sa nikdy nestane, lebo uz som to povedala, vyslovila.. :)) ale celkom pekne a mile, jemne romanticke..


Fotim si prve tohtorocne snezienky, potom popozorujem par lezcov na skalkach a uz len sadam do auta, smer Brno.. a pekny vikend sa konci... bodaj by takychto bolo co najviac.. hovorim si v duchu.. a dakujem ticho len v mojej mysli aj aspon za tento jeden, lebo bol naozaj krasny..