zima este neskoncila...

O tom som sa presvedcila minuly tyzden v susednom Rakusku. Konecne zasa lyze! :) tesila som sa, ako vypadnem z prace a zo skoly a konecne vypnem, huraaa.. uz som totiz zacinala mat vsetkeho plne zuby. povedala som si, ze aspon tyzden skusim nemysliet na to, ako sa musia finisovat merania v labine a ako tyzden vypustim z hlavy pracu, kde ma tesne pred dovcou zamrzeli urcite veci.. ale co uz, prec s tym, podme na hory! :)

Uz po druhykrat sme zvolili za miesto relaxu historicke mestecko Radstadt, avsak tentoraz sme dosli uplne na konci sezony, co bolo vidiet na vyludnenych uliciach a hoteloch (si moc ale neviem predstavit, ako to tam musi vyzerat v plnej sezone). Mne sa prelom zimy a jari paci, dole sa uz nezadrzatelne blizi jar, kdezto hore si travicka na vyrasenie este chvilku pocka..

A tento prelom medzi rocnymi obdobiami mi poskytuje aj krasne farebne moznosti na fotenie, ako napriklad tu :) Radstadt ako na dlani, fotene od historickeho centra smerom na udolie veduce k znamemu stredisku Obertauern.

Celu lyziarsku oblast Ski Amade pokryva jeden skipass, ktory je ale uz dost drahy (zahrna v sebe aj oblast Schladmingu a Dachteinu, Hochkonig, Gasteintal, kde sme boli vlani, a Grossaltal), a tak si kupujeme skipass len na par stredisk Salzburger Sportwelt (cena mimo hlavnu sezonu na 6 dni = 170€). Bohate to ale staci.

Zo skusenosti spred dvoch rokov vieme, ze najkvalitnejsie zjazdovky su v Zauchensee, tak sa vyberame druhy den po prichode rovno tam. Je nadherny slnecny den, radost lyzovat. Vyhlady su daleke, skoda, ze nedokazem identifikovat vsetky vrcholy. Tu je panoramka smerom na vychod s dominantnym vrchom nad celym Zauchensee Strimskogelom, 2139m, vlavo.

Zjazdovky boli krasne upravene, aj ked vdaka slniecku rychlo povolovali z tej doobednajsej tvrdosti. Bola nedela, a tak bolo celkom plno, lebo okrem cezpolnych prislo na svahy aj dost domacich, vyuzit este posledne moznosti lyzovania.. akurat na tejto foto je tych ludi nejako malo :) ale dobre pre mna :)
Este raz Strimskogel, tentoraz od vrcholovej stanice lanovky na Gamskogel, 2188m, s vyhladom na Tennengebirge, vlavo a na masiv Dachteinu, za Strimkogelom.

V Zauchensee byvaju pravidelne preteky svetoveho pohara. Tuto sutaznu trat som si tiez zisla, vrcholove partie su uplne mnam, dolna cast je typicka celkom prudkymi a uzkymi zakrutami a strmymi zrazmi, toto je pohlad na posledny cielovy padak.. oproti cierna zjazdovka, ktoru som tiez zisla, az ma nozicky boleli :)

Dalsia panoramka zahrna prave moju oblubenu cast, je to vrchna partia zjazdovky svetoveho pohara, krasne vyhladova a tato foto sa mi podarila ako z reklamneho katalogu, hehe.. ludia na lehatkach ani nevedeli, ze pozuju..

Sedim na konari a je mi dobre... ehm, teda na lanovke.. tato je ako jedna z mala taka troska obstarozna, este ju nestihli vymenit za novsie, vobec to ale nevadilo, aspon bola kochacka.. jeden pan od Viedne mi porozpraval, ako si teraz zaspominal vo vynovenom stredisku Flachau, ze kedysi tam boli len taketo sedacky, ale to uz je daavno :)

Vlnka sem, vlnka tam.. tak takato dobra este nie som :)
Po vyradostenom slnecnom dni (a specenom) som v rozradostenej nalade pokracovala.. pofotila som teda nejake nocne panoramky, ale kedze nemam stativ, tak ako nahrada mi posluzilo drevene zabradlie balkona.. toto je zaber prave na Flachau, vidiet aj ratraky, super :)

A tu je nocny Radstadt... na to, ze su to moje nocne skoroprvotiny, si myslim, ze to celkom ujde..

Dalsi den sme vyrazili do Flachau, aby sa nepovedalo, ze chodime stale na to iste miesto (ono to tak nakoniec aj vzdy dopadne, oba roky sme skoncili s bilanciou Zauchensee : Flachau = 5:1) Je to troska rodinnejsie a miernejsie stredisko, ale pocasie bolo stale nadherne, takze lyzovacka bola idealna..

A pocas nej sa vyskytli aj taketo krasne vyhlady na zapad, na Vysoke Taury.. zasa ma zamrzelo, ze neviem presne, co je co..

Urobila som si aj panoramku vychodneho smeru, tam niekde je nase oblubene Zauchensee a naozaj ho je vidiet :) vpravo vrch Saukarkopf, 2014m? asi?

Este som si zapozovala s mamcou aj so severnym pohladom, na pre mna velmi lakavy Dachstein..

Teraz je vidiet v detaile Zauchensee, aj ked len najvrchnejsie partie :)

Treti den sa urobilo hnusne, ale fest. Hmla taka, ze som nevidela ani kam vlastne lyzujem.. tak sme to velmi rychlo vzdali a dali si prechadzku mesteckom. Z dob minulych sa zachovalo historicke opevnenie a tri strazne veze.. toto je jedna z nich.

Stvrty den sa ku hmle pridalo aj snezenie. Co viac si moze lyziar priat (po pravde ani jedno, viditelnost sa zhorsi, na zjazdovke sa tvoria hromady snehu, nic moc teda..) a padal taky dost mokry, takze po par jazdach to nezvladli ani nase akoze nepremokave bundy. A tak sme to zasa zabalili skor.

Piaty den to ale zacalo vypadat zasa nadejne. Hmla sice bola stale, ale obcas, velmi velmi obcas, sa rozostupila a ukazala taketo pohlady.. toto je dojazd jednej zjazdovky k "centru" Zauchensee, z tohto pohladu romantika, "az prasti" :)

Ocino po studiu map dostal blaznivy napad vyjst autom na vrch Rossbrand. Je to vrchol nad Radstadtom, vyska cca 1700m, peso vraj na tri hodiny hore, nadherny kruhovy vyhlad, vraj jeden z najkrajsich v Alpach vobec, je z neho vidiet 150 vrcholov. A hore vedie cesta. Bohuzial v zime zjazdna len po urcity usek, co je skoda, inak by sme fotili Dachtein takmer z pomedzi mrakov :) A tak mam aspon fotku Radstadtu jemne z vysky.. fotka to je troska tmavsia, predsa len pocasie nic moc, ale ma pre mna taku tajomnu atmosferu.

Posledny lyziarsky den si hmla nedala pokoj. Uz ma to s nou nebavilo. Aby som teda na zjazdovke ostala, tak sa to obcas zasa rozostupilo. Takto. S tymi slnecnymi dnami to sice nemalo nic spolocne, ale vobec mi to nevadilo. Zjazdovky boli totiz ako pocas najvacsej zimy. Nadherne upravene a tvrde, uz totiz nesnezilo a ludi bolo malo, takze sa teren nenicil, co sposobilo, ze ma nasi nakoniec museli tahat zo zjazdovky, tak ma to lyzovanie zacalo bavit :)

A tak pridam len malu chutovku na zaver - takmer pravu rakusku strudlu, s hrbou mnam mnam slahacky.. to som sa krasne posledny den presladila :))

A hoci som zahlasila, ze o rok skusime pre zmenu uplne ine stredisko (laka ma Nassfeld v Korutansku na hraniciach Rakuska, Talianska a Slovinska, alebo prave nedaleky Schladming), verim, ze sem raz este zavitam. A uplne idealne by to bolo v lete. Letna priroda a hory su zasa uplne o niecom inom a tu sa da z turistickeho hladiska vyblbnut uplne nadherne :) (tak kto ma sem vezme?) ;)