Sunday, September 23, 2007

Barcelona, den 2

Druhy den bol este taky dovolenkovy, pretoze v ramci konferencie bola len registracia. Tu sme si odbyli doobeda, a potom hor sa stihnut vsetko, co sme si naplanovali. A ze sme netrocharcili :) Znova sme brazdili cast stvrte Montjuic, hrad nad morom a nakoniec aj pristav. Ale pekne pomaly.

Nase kroky viedli najprv do Museu Etnologic. Cestou som odfotila take male dievcatko pri dalekohlade, no povedzte sami, to neslo neodfotit :) Vlezne do muzea pre studentov bolo smiesnych 1,5€. Najprv som si myslela, ze expozicia je zamerana len na Spanielsko, ale bolo to skor celosvetove. Cast muzea bola venovana asi veciam ulupenym pocas spanielskych dobyvatelskych chvilok, cast bola venovana Juznej Amerike, cast Papui Novej Guinei a cast napr. Ciganom v Spanielsku (a Spanieli ich volaju Cigani, nie Romovia). Tam bolo par vtipnych momentov, ked sa urcite postery snazili presvedcit, ze cigani su pracoviti a naozaj pracuju ;)

Dalsi bod nasej cesty v pekelnom teple (a podotykam, ze vsade sme zatial doteraz chodili peso) bol zasa olympijsky areal. Stadion je bohuzial v leseni, co je skoda aj dalsia zaujimavost - Palau Sant Jordi - bola nepristupna kvoli nejakej sukromnej akcii. Inak to je multifunkcna budova postavena tiez kvoli olympiade vraj v nejakom specialne modernom style. Areal je inak ale velmi pekny, bola som velmi prekvapena, ze v tak husto zastavanej Barcelone nasli krasne prostredie na olympijsky areal. Vsade bola kopa zelene, takze clovek sa tam citil velmi prijemne. Kusok od olymp. arealu je botanicka zahrada, ktora nas velmi lakala, ale z casovych dovodov sme ju vynechali.

Stupali sme totiz do kopca Montjuic (vyska zavratnych 173m), na vrchole ktoreho je hrad - Castillo de Montjuic. Samozrejme z dola nan vedie lanovka, ale my, spravne Slovenky, to predsa vyslapeme, vsak co to je (komicka bola baba este v sobotu vecer v informacke v olymp. areali - ked sme sa jej pytali, co je zaujimave vidiet, tak samozrejme odporucila kopec a hrad a ze tam vedie lanovka. A nasa typicka reakcia bola, ze Kolko to stoji? a ked sme zistili, ze zbytocne vela, tak bolo jasne, ze pojdeme peso. Naco baba vyplestila oci, ze to je vazne moc vysoko, a ze nechce nas mat na svedomi, ked najdu dve vycerpane turistky v polke kopca.. hihi, no bola mila :) ale nas to neodradilo. Kedze sme stupali z inej strany, nez od centra, odkial to je najprudsie, tak nam to prisla pekna prechadzka krajinou, pozvolne mierne stupanie, takze lanovka je naozaj zbytocna. V hrade je Museu Militar, ale to nas az tak nelakalo. Skor sme sa kochali vyhladmi na cely pristav, to bola nadhera.
Od hradu sme klesali do mesta. Nastastie to viedlo serpentinkami, takze pohoda. Robili sme obcasne prestavky, ako napr. pri susosi uprostred kruhoveho objazdu, ktore pripominalo take to budovanie socializmu. Boli sme prekvapene, ked sme ho potom uvideli aj na niektorych pohladniciach. Samozrejme, vsade, kde bolo mozne urobit nejake vyhliadkove body, tak tam boli. A na nich davy turistov. A rozni pokutni predavaci z arabskych krajin a pod (ale obcas sa u nich oplati nieco kupit, ja som tak kupila celkom obstojne satky za par korun). Niekde uprostred stupania bola stanica dalsej lanovky, ktora vedie ponad pristav. Ta je dost haluzna a vraj je z nej naozaj posobivy vyhlad na mesto. Lenze jedna jazda za 9,5€, tak to fakt nemusim. Kusok odtial sa nachadza vraj najluxusnejsi hotel v Barcelone - Miramar. Pred nim bola krasna socha polonahej zeny a bolo vidiet, ze asi po nej dost lezu ludia, tak som si na nu vyliezla tiez, krasne som si sadla do lona a najlepsie miesto na uchytenie bolo jej prso. No nemozem za to, bolo to fakt najvychytanejsie miesto, preco asi :)

Po zlezeni do centra sme pokracovali okolo Monument to Columbus a okolo blsaku do pristavu. Resp. do tej spolocenskej casti pristavu. Pred olympiadou vraj zmenili vzhlad celeho pristavu, ktory bol dovtedy skor mimo zaujem turistov. Teraz je to moderna stvrt s multikinom, velkym obchodnym centrom, akvariom (inak tam sme aj uvazovali o navsteve, vraj je dobre, cena ale 16€ a nejako nam nevysiel cas), takze neviem, ci by som skor neuvitala tu staru podobu pristavu.

Blizil sa vecer a moja unava bola velka, preto sme sa rozhodli pre navrat do hotela, lebo vecer sme chceli na plaz. Tak sme si konecne kupili listok na metro (stvordnovy - 17,8€) a frcali do hotela. Inak barcelonske metro je obrovske, dost rozvetvene, s prazskymi troma vetvami sa nemoze ani rovnat, takze metro listok sa urcite oplati.

Vecer sme sa vydali na plaz, ulica k plazi je lemovana restauraciami a nadhanacmi ako v kazdom pobreznom meste, ale inak fajn. Na plazi sme sa stretli so skolitelkou a tak sme potom spolocne sadli na veceru, ja som si dala paellu :) mnam :)

1 Comments:

Anonymous Anonymous said...

Pekne fotky :o) Male "usmernenie" -to susosie, co si nazvala, ze budovanie komunizmu, ci socializmu ci coho :o)), tak to znazornuje katalansky tanec - sardanu. Kazdy region v Spanielsku ma svoj typicky tanec a pre Katalansko je to prave sardana. Katalanci su dost hrdy narod, preto je to hodne aj na pohladniciach :o)
Katarina

2:36 pm, August 12, 2009  

Post a Comment

<< Home