Bike story, alebo vlastnou blbostou sa clovek uci

Odkedy som si na jar kupila novy bicykel, tak uz som nejake tie cesticky v okoli Brna prebrazdila. Priznavam, ze nie moc vhodne jazdim najcastejsie sama a v poslednej dobe najradsej lesmi (co je na mojom trekaci obcas celkom zazitok :))

Tak nejak tomu bolo aj predminuly piatok (24.8., aj ked nedivila by som sa, keby to bol piatok trinasteho).. uz tak nejak od rana som citila, ze ten den nebude moc vhodny na bike, ale povedala som si, ze premozem svoju lenivost, a tak som vyrazila (a aj dost neskoro, bolo asi pol siestej vecer). Najprv som to strihla smer Baba, potom naspat ku brnenskej zoo, odtial po ceste smer Jinacovice a potom na Rozdrojovice. Este som zabudla, ze naco tahat zbytocne veci a tak zasadne jazdim bez mapy a bez mobilu, nalahko :) (ano, pochvalte ma za to). V Rozdrojovicich som objavila cesticku, ktorou som este nesla (vsak take su predsa najlepsie) a po uisteni maleho chlapca z miestnej horarnicky, ze vraj na kole sa da v pohode ist dalej, som si to svistala do dalsieho lesa.. to bol teda klud, ticho, nikde nik.. dosla som k nejakemu smerovniku, pricom jedna znacka ma posielala naspat do Rozdrojovic a to som nechcela, druha niekam inam (podla smerovnika sa to dohadnut nedalo), moj tip bol, nakoniec spravny, ze smerom na V. Bitysku, kam som tiez nechcela. Nejaky orientacny zmysel mam, tak si vravim, ze skusim zist dole k priehrade, takze prva cesta smerom dole a uz po nej svistim. Ale, zrazu sa meni na cestu plnu skal a kmenov a papekov a ja viac bicykel tlacim, ako na nom idem.. a dlho nic.. je skoro sedem hodin a ja stale trcim v lese, niekde pri priehrade, bez mobilu, atd.. tak si vravim, vratit sa, nevratit, ale komu by sa to chcelo tlacit zasa hore.. tak si len vravim, nech niekde neprepichnem koleso, lebo by som bola uplne v keli. Zrazu co to nevidim, hladina priehrady - huraa, som v civilizacii :) Celkom som si vydychla, bludit v lese sa mi moc nechcelo. Vychadzam kusok od zastavky lode Cyklisticka a uz si to veselo svistim smer Pristaviste a Bystrc. Od radosti, ze som zasa medzi ludmi a nic sa mi nestalo, sa nechavam unasat rychlostou, vietor vo vlasoch (teda v helme), svistim dole kopcom do starej Bystrce ked tu zrazu - auto sprava, a kto ma prednost, ja ci on? instinkt radi stlacit brzdy (tie su funkcne az moc), takze flekujem a smykom padam na bok.. na blbej asfaltke.. (to, ze nas na strednej ucili, ako najlepsie padat, mi teraz nejako nepomaha). Zbieraju ma zo zeme dvaja za mnou iduci cyklisti, ludia v aute na mna cumia, ludia zo zahradky z blizkej restiky na mna cumia, ja sa otriasam, v jemnom polosoku nasadam na funkcny bicykel a pomaly odchadzam.. mam rozbity laket, osuchane rameno, rozbite koleno (a ze sa vzdy rozbije na tom istom mieste :)), osuchane stehno.. dlane zachranuju rukavice, vsetko boli jak slak, ale snazim sa tvarit hrdinsky.. jemne mi po nohe steka krv.. po 5 km prichadzam na koleje, stastna, ze uz to mam za sebou a vravim si, co dalej.. az tu ma chyta sok (jedna osoba by o tom mohla rozpravat), a vravim si, ze to mohlo dopadnut este ovela horsie.. idem na vratnicu po septonex (vratna zo mna tiez v soku) a hrdinsky si to sama dezinfikujem, v sprche pri tom solidne jacim (predsa len, som baba) a esteze susedky nie su na izbe.. Zaspavam na jednom boku, vsetko mokva, a tak ina moznost spanku nie je.. (ja viem, ze to opisujem mozno az moc tragicky, ale som clovek, ktory nikdy nic nemal zlomene, tak majte so mnou strpenie :)) Cely vikend som mala pokazeny, v pondelok v praci mali zo mna sou, par dni som si pripadala drevena, ale od stvrtka uz chrasty zacali pomaly odpadavat a s tym sa zvacsovala zasa aj moja radost zo zivota.. :)

Dokonca vcera som uz zasa bola na vylete na bicykliku :) a zasa sama, ale tentoraz uz s mapou a mobilom, kopce som brzdila tak, aby som mala prehlad, no proste ukazneny cyklista :) Skoda len, ze k tomu clovek dospeje vzdy az potom, ked sa mu nieco stane..

Obrazky zachytavaju stav mojho kolena a lakta dnes poobede.. 3/4 chrast je uz prec.. aj celkom teraz lutujem, ze som to neodfotila hned v cerstvom stave, lebo teraz to uz vypada moc dobre a zahojene :))