Barcelona, den 5

Tak sa postupne dostal na rad den 5, ktory je v podstate posledny, pretoze v den 6 bol uz len presun naspat do CR. Pol dna sme zasa zabili na konferencii, zasa aj s obedom, co znamenalo, ze skor ako o druhej poobede clovek nevypadol. Dnes sme mali v plane Muzeum Picasso a goticku stvrt. To sa nam aj podarilo.

Picassovo muzeum je v centre, v dost zasitej ulicke, takze sme chvilku mali problem ho najst (to je tak, ked vyleziete zmateni z metra, mapka ani smerovniky nikde a vy neviete, ktorym smerom sa vydat... ale nasli sme :) Toto muzeum je najoblubenejsie a najnavstevovanejsie (vraj), a tak sme si museli vystat celkom slusny rad na listky (vlez pre studentov 4€). Nikde sa nesmie fotit, a tak bohuzial fotky chybaju. Nejdem tu pisat jeho zivotopis, to si kazdy moze najst sam na nete. Bol to ale celkom zazitok, sledovat zvraty v Picassovej tvorbe. Postupne od klasickych portretov, krajinomalieb a zachytavania bezneho zivota presiel ku kubizmu, ktory ho vlastne preslavil. Muzeum zachytava skor jeho rannu tvorbu, takze jeho naj diela tam nenajdete, ale neva, aj tak to stalo za to.

Potom sme uz len brazdili uzke ulicky gotickej stvrti a okolie La Rambly. Goticka stvrt je najstarsia cast Barcelony, uprostred nej troni obrovska katedrala (tradicne cely predok v leseni) zo 14 . a 15.storocia. Takze foto aspon odzadu. A tiez som odfotila schodiky pred katedralou, chvilu som si na nich posedela a kochala sa frmolom na dalsom blsaku. Potom to uz doslo na tie uzke ulicky, niekedy az tak moc uzke, ze mate pocit, ze ked natiahnu miestni ruky z jedneho okna, tak sa dotknu toho na druhej strane. Ja tieto ulicky zboznujem, a tak mi nerobilo problem brazdit nimi az do vecera. Este rychlo nakupit nejake miestne vinko a papaa Barcelona! Bolo to fajn a urcite sa je kvoli comu sem vratit :)

Barcelona, den 4

Co sa dialo v Barcelone v den 4? No najprv sme zasa zabludili na konferenciu, aby sme si vypoculi prihovor europskeho komisara pre vedu - Janeza Potocnika a potom jednu planarnu prednasku o antibodies. Hned nato sme sa vyparili a nas tah mestom by sme kludne mohli nazvat Gaudi tour. Dneska sme sa totiz vybrali po stopach tohto znameho architekta, ktory pre Barcelonu znamenal taaaak vela :)

Gaudi (rocnik 1852) je predstavitelom modernizmu, aj ked vraj aj v tom modernizme sa dost lisil od hlavneho prudu, takze si vytvoril uplne svoj vlastny styl prace. Jeho tvorba sa vyznacuje obrovskou predstavivostou, chutou experimentovat nielen s tvarom, ale aj s materialom, takze na tu dobu, v ktorej pracoval, vytvoril dovtedy nevidane struktury a formy.

Prvou zastavkou na nasej tour bola hned najznamejsia Gaudiho stavba - Bazilika Sagrada Familia. Vlezne pre studentov - 5€ (vsetko vlezne ale ide zasa naspat do stavby, vraj by ju uz radi dostavali :)). Je povazovana za jeho majstrovske dielo (no niet sa co divit, ked sa este stale stavia, a to uz od roku 1883 :)) Gaudi stavbu viedol az do jeho smrti v roku 1926, a podla muzea, ktore je zriadene v podzemnych priestoroch baziliky, tu aj priamo prespaval (resp. myslim, ze si vedla nej postavil taky domcek, uplne v jeho style). V podstate je chram stale velkym staveniskom, takze prudite davom turistov pomedzi rozny stavebny material, no, po chvili ma to zacalo nudit (mozno aj preto, ze nejako kostoly nemusim, resp. keby uz bola bazilika fakt dokoncena a mala svoju atmosferu, tak by na mna posobila asi inak, takto z nej zatial ziadne duchovno nebolo citit). Ale navstevu aj tak odporucam, zaujimave to je, urobite si ciarku, ze ste videli najznamejsiu stavbu Barcelony a uistite sa, ze davy naozaj nemusite :) (o kolko krajsia potom cloveku pride stvrt Montjuic :))
Cielom vypravy bol Guell park. Tiez navrhnuty Gaudim. Ale, cestou k nemu sme si aspon zvonka pozreli dva uzasne Gaudim navrhnute domy. Ako prva to bola Casa Batllo (vlez asi 8€, tak sme tam nesli, ani by sme to asi nestihali). A ako druha Casa Mila alebo aj La Pedrera. Toto je vraj naozajstny skvost, ale skvostne bolo aj vlezne, takze sme to zasa vynechali (vsak nie sme architekti, tak mozno ak sa este niekedy v Barce vyskytnem, tak viem, kam este mam ist).

Tak sme nakoniec v parku Guell. Predtym som vsade videla nadherne pohladnice z parku, kde to hyrilo domcekmi a farebnymi mozaikami. Ake bolo moje rozcarovanie, ked to boli z roznych uhlov nafotene vstupne budovy a sice zaujimave mozaikove sedenie, ale len jedno. Este aj ten najznamejsi mozaikovy jaster ma sklamal, cakala som, ze bude vacsi. Park je dost mimo centrum, celkom kus aj od metra, takze je to aspon taka mensia prechadzka. Co je pozitivne, tak aspon park bol zadarmo. Guell park mal byt nieco ako English-style garden city, ale navrh sa neujal, a tak bolo postavenych len par modelovych domov (v jednom z nich istu dobu Gaudi byval a teraz je tam jeho muzeum, vlez 3€). (Mozno moj negativny pocit bol sposobeny mojimi problemami s nohou, len som jednu nohu tahala za sebou vdaka sikovnemu nechtu na palci, tak mozno preto ma to nebavilo, ktovie). Kazdopadne prijemnym rozptylenim boli v parku zasa rozni nadani - viac aj menej - umelci. Mna zaujal jeden s takym niecim zvlastnym kovovym (Tomas, ty to urcite poznas, co to je?) a ked na tom zahral rychlo, tak mi to znelo az tak skoro do haluzdrumu. Skoda, ze prave ked som ho zacala tocit, tak z toho najsialenejsieho tempa ubral..
No dokazala by som si na tom ulietavat dlho, ale museli sme ist, vecer nas totiz cakala oficialna konferencna vecera.

Len par slov k veceri - ta sa konala v Palau Nacional, v krasnej velkej sale. A veruze som si pochutila na roznych surovych morskych potvorkach, ale aj inych specialitkach spanielskej kuchyne (bavila som sa na mojich spolujedacich kolegynkach, oni moc surove ryby nemuseli, niekto dokonca ziadne ryby, a tak vzdy ked dosiel casnik s tackou, tak prva otazka bola, ci ta jednohubka obsahuje nejaku rybu alebo ee.. Tak som asi divna, lebo mne to vsetko chutilo :) a bolo aj mnam cervene vinko :))

Barcelona, den 3

Treti den sme sa rozhodli poctit nasou ucastou aj konferenciu. Zavesili sme postery a sup na prednasky. Najprv sme vhupli do sekcie Global food suply, kde sa riesila geneticky modifikovana ryza pre treti svet. Z toho sme usudili, ze to nie je nic pre nas a pobrali sa do sekcie Industrial biotechnology. Tu nam to bolo o nieco blizsie, pretoze sa riesili enzymy, aj ked stale to bola spanielska dedina (ake vystizne :)) Pockali sme si este na konferencny obed (kde som sa totalne prepchala, na ponuke dna bola paella - aj ked s morskymi potvorami to moc neprehnali a potom rozne salamky, salatiky a sladke dobroty).

Po obede sme sa rozhodli pozriet si Poble Espanyol, nieco ako muzeum spanielskej dediny. Mali sme stastie, ze areal je blizko vystaviska, takze stacil kusok a boli sme tam. A tiez bolo stastie, ze bol pracovny den, pretoze hlavne cez vikendy areal praska vo svikoch, konaju sa tam totiz rozne akcie, festivaly, je tam mnozstvo obchodov, restauracii a pod. Vlezne je pre studentov 5,5€. Mysleli sme si, ze tam zabijeme tak nieco vyse hodinky, ale kdeze, je tam tolko zaujimavych veci, za nam to trvalo skoro styri hodiny :) Takze odporucam vyhradit si dostatok casu. Dobra vec je, ze v informacnom centre si mozete zapozicat take sluchatko, v ktorom je nahraty vyklad v anglictine, takze "zapozicanie" za dalsie 3€, ale co by clovek neurobil pre vyklad, ze :)


Takze muzeum je typicke tym, ze zachytava zivot akokeby typickeho spanielskeho mestecka, avsak jednotlive casti su kazda z inej oblasti Spanielska.

Ake prekvapive. Bolo postavene v roku 1929 kvoli svetovej vystave, po nej malo byt zburane, avsak nastastie sa vtedajsi radni rozhodli, ze by to bola skoda, a tak sa zachovalo dodnes. Jeho sucastou je 117 budov, ulic a namesti na ploche 49000m2. Okrem restauracii a obchodov sa tu daju najst aj tvorive dielne a ludove remesla.


Dalej uz len pridam samotne fotky, pretoze bohuzial nemam jednotlive popisky (material v eng je velmi skromny na text). Tak si vychutnajte aspon obrazky :) (a kto by mal zaujem vysvetlit, co je na tom ktorom obrazku, tak ked tak v diskusii :))


Vecer sme este zamierili na hlavnu tepnu Barcelony - La Rambla. Ja som ale z tohto miesta bola znechutena. Mnozstvo ludi, clovek ani nemal sancu sa zastavit kvoli foteniu, proste nic pre mna. La Rambla je nieco ako hlavna pesia zona konciaca az v pristave. Preto tie davy ludi. Tiez ju okupuju rozni malovaci obrazov, umelci a kvaziumelci, performari, no typicke centrum mesta. Co sa nam ale zapacilo, bol daznikovy dom :) Na konci Rambly je Monument to Columbus.

Az o dva dni nato sme mali moznost si pozriet aj okolite ulicky Rambly a tie boli ovela carovnejsie. Viac v dni 5 :)

Barcelona, den 2

Druhy den bol este taky dovolenkovy, pretoze v ramci konferencie bola len registracia. Tu sme si odbyli doobeda, a potom hor sa stihnut vsetko, co sme si naplanovali. A ze sme netrocharcili :) Znova sme brazdili cast stvrte Montjuic, hrad nad morom a nakoniec aj pristav. Ale pekne pomaly.

Nase kroky viedli najprv do Museu Etnologic. Cestou som odfotila take male dievcatko pri dalekohlade, no povedzte sami, to neslo neodfotit :) Vlezne do muzea pre studentov bolo smiesnych 1,5€. Najprv som si myslela, ze expozicia je zamerana len na Spanielsko, ale bolo to skor celosvetove. Cast muzea bola venovana asi veciam ulupenym pocas spanielskych dobyvatelskych chvilok, cast bola venovana Juznej Amerike, cast Papui Novej Guinei a cast napr. Ciganom v Spanielsku (a Spanieli ich volaju Cigani, nie Romovia). Tam bolo par vtipnych momentov, ked sa urcite postery snazili presvedcit, ze cigani su pracoviti a naozaj pracuju ;)

Dalsi bod nasej cesty v pekelnom teple (a podotykam, ze vsade sme zatial doteraz chodili peso) bol zasa olympijsky areal. Stadion je bohuzial v leseni, co je skoda aj dalsia zaujimavost - Palau Sant Jordi - bola nepristupna kvoli nejakej sukromnej akcii. Inak to je multifunkcna budova postavena tiez kvoli olympiade vraj v nejakom specialne modernom style. Areal je inak ale velmi pekny, bola som velmi prekvapena, ze v tak husto zastavanej Barcelone nasli krasne prostredie na olympijsky areal. Vsade bola kopa zelene, takze clovek sa tam citil velmi prijemne. Kusok od olymp. arealu je botanicka zahrada, ktora nas velmi lakala, ale z casovych dovodov sme ju vynechali.

Stupali sme totiz do kopca Montjuic (vyska zavratnych 173m), na vrchole ktoreho je hrad - Castillo de Montjuic. Samozrejme z dola nan vedie lanovka, ale my, spravne Slovenky, to predsa vyslapeme, vsak co to je (komicka bola baba este v sobotu vecer v informacke v olymp. areali - ked sme sa jej pytali, co je zaujimave vidiet, tak samozrejme odporucila kopec a hrad a ze tam vedie lanovka. A nasa typicka reakcia bola, ze Kolko to stoji? a ked sme zistili, ze zbytocne vela, tak bolo jasne, ze pojdeme peso. Naco baba vyplestila oci, ze to je vazne moc vysoko, a ze nechce nas mat na svedomi, ked najdu dve vycerpane turistky v polke kopca.. hihi, no bola mila :) ale nas to neodradilo. Kedze sme stupali z inej strany, nez od centra, odkial to je najprudsie, tak nam to prisla pekna prechadzka krajinou, pozvolne mierne stupanie, takze lanovka je naozaj zbytocna. V hrade je Museu Militar, ale to nas az tak nelakalo. Skor sme sa kochali vyhladmi na cely pristav, to bola nadhera.
Od hradu sme klesali do mesta. Nastastie to viedlo serpentinkami, takze pohoda. Robili sme obcasne prestavky, ako napr. pri susosi uprostred kruhoveho objazdu, ktore pripominalo take to budovanie socializmu. Boli sme prekvapene, ked sme ho potom uvideli aj na niektorych pohladniciach. Samozrejme, vsade, kde bolo mozne urobit nejake vyhliadkove body, tak tam boli. A na nich davy turistov. A rozni pokutni predavaci z arabskych krajin a pod (ale obcas sa u nich oplati nieco kupit, ja som tak kupila celkom obstojne satky za par korun). Niekde uprostred stupania bola stanica dalsej lanovky, ktora vedie ponad pristav. Ta je dost haluzna a vraj je z nej naozaj posobivy vyhlad na mesto. Lenze jedna jazda za 9,5€, tak to fakt nemusim. Kusok odtial sa nachadza vraj najluxusnejsi hotel v Barcelone - Miramar. Pred nim bola krasna socha polonahej zeny a bolo vidiet, ze asi po nej dost lezu ludia, tak som si na nu vyliezla tiez, krasne som si sadla do lona a najlepsie miesto na uchytenie bolo jej prso. No nemozem za to, bolo to fakt najvychytanejsie miesto, preco asi :)

Po zlezeni do centra sme pokracovali okolo Monument to Columbus a okolo blsaku do pristavu. Resp. do tej spolocenskej casti pristavu. Pred olympiadou vraj zmenili vzhlad celeho pristavu, ktory bol dovtedy skor mimo zaujem turistov. Teraz je to moderna stvrt s multikinom, velkym obchodnym centrom, akvariom (inak tam sme aj uvazovali o navsteve, vraj je dobre, cena ale 16€ a nejako nam nevysiel cas), takze neviem, ci by som skor neuvitala tu staru podobu pristavu.

Blizil sa vecer a moja unava bola velka, preto sme sa rozhodli pre navrat do hotela, lebo vecer sme chceli na plaz. Tak sme si konecne kupili listok na metro (stvordnovy - 17,8€) a frcali do hotela. Inak barcelonske metro je obrovske, dost rozvetvene, s prazskymi troma vetvami sa nemoze ani rovnat, takze metro listok sa urcite oplati.

Vecer sme sa vydali na plaz, ulica k plazi je lemovana restauraciami a nadhanacmi ako v kazdom pobreznom meste, ale inak fajn. Na plazi sme sa stretli so skolitelkou a tak sme potom spolocne sadli na veceru, ja som si dala paellu :) mnam :)