V podstate su to nafotene tri najlepsie dni z mojho tyzdenneho pobytu v Jesenikoch, na Ramzovej... a tazko sa potom rozhoduje, ktora fotka je ta naj, ked vsetky v peknom pocasi su tak velmi cenene (a ked zvysok dna, tj 22 hod okrem tych dvoch krasnych - bol vonku hnus). Takze tu su tie naj - prva je hned pozovacia - hore na Ramzovej, ako taka katalogova, za toto by mi mohli aj platit :)
Ono ked to rozoberiem po dnoch, tak prvy sme lyzovali v Petrikove, ale vonka bolo hnusne, druhy den na Ramzovej, to su zaciatocne fotky, potom bola prechadzka na chatu Paprsek, to bolo chvilku pekne, potom som si dala vyslap na Serak a Keprnik, to bolo tak ciastocne a zvysok sa lyzovalo alebo som si ja bezkovala.. a z toho nemam fotky.. vsak mozno aspon svoj bezkarsky zazitok opisem na koniec :)
tu chvilku bolo fakt pekne.. je to zjazdovka na Seraku, inak vzdy strasne veterne miesto..
znova stredisko Ramzova
tu je prave Petrikov z ramzovskej zjazdovky, malebna dedinka v udoli, srdce ma zaboli... atd, vsak viete, ako to ide dalej.. tam by to lyzovanie aj bolo celkom fajn, zjazdovky maju fajn sklon, len su prilis kratke. co uz. Petrikov je skor dobry tym, ze tam nie ke povoleny vjazd aut beznych lyziarov, iba tych ubytovanych, tym padom stredisko nema masovy charakter, co je fajn. My sme si tam lyze dovliekli z nasho ubytka, co tiez trocha uberalo Petrikovu na pritazlivosti, pretoze na Ramzovu sa dalo dojst autom az pod zjazdovku.. a vsetci lenivci mi daju za pravdu :)
toto je uz petrikovsky kriz, neviem, ci niekomu pre vystrahu, alebo len tak.. na chatu Paprsek, vzdialenu 6,5 km z Petrikova a od nasho ubytka 7 km, sa totiz ide cez Petrikov. a napadol cerstvy sneh, tak to bola taka viac kondicna prechadzka. ale pekna. stala za to..
zimna idylka za Petrikovom
dole oblaky, hore modro
slniecko prekukovalo cely cas tak nesmelo.. obcas utvorilo zaujimave hry tienov, lucov a stromov.. ako v tomto pripade..
idylka
chata Paprsek - oblubene miesto bezkarov aj vyletnikov.. vyborne varia a preslavene su najma buchty na pare plnene cucoriedkami - takzvane boruvkove knedliky.. uplna mnamka.. sem som si potom znova zasla na mojom bezkarskom prvosamovylete.. :))
veterne ele v Ostruznej, cestou na Serak v ramci mojho samovyslapu.. lebo som si nejako oblubila chodit sama (aj ked na chodenie po horach s OK je pre mna este lepsie, ze OK? :)) a tu sa nemusim bat medvedov :)
Chodnik hore na Serak (1351m) sa da pomyselne rozdelit na dve casti. Jedna vedie po koniec prvej lanovky na kotu Cernava, od nej je to potom este cca 1 hod na vrchol, zalezi na snehovych a poveternostnych podmienkach. Toto uz je prave ten druhy usek a bol dost veterny a zaviaty, zafukany a neviem este aky snehovy, takze sa to slo dost tazko. Inak priamo vrchol nie je dostupny, ale pekne vyhlady su z chodnika, ktory vlastne vedie k chate Jiriho na Seraku.
Inak som mala stastie, ze na Cernave som stretla tohto pana - pan Venda z Breclavi. Zdatny to bezkar a cyklista.. ked mi rozpraval, co vsetko zvlada, no uff.. :)) a tak sme na vrchol slapali spolocne, on na bezkach, ja popri nom len s mojimi palickami.. este dole ma ponukol domacim moravskym vinkom, to sme potom obaja hore rovno vyleteli :)
To pocasie sice vypada na fotkach idylicky, ale zdanie klame.. brutalne ale naozaj brutalne fukal vietor.. to v mraku a vetre je kopec Keprnik (1423m), na ktory som chcela tiez vyliezt (a aj nakoniec vyliezla) :)
Chata Jiriho na Seraku, postavena v roku 1888, aj ked toto je len obnovena podoba z roku 1926, ked chata vyhorela. Divali sa tu na mna aj na Vendu ako na blaznov, ze ci sme sa zblaznili, slapat v takom pocasi... no co uz :)
Od chaty bol krasny vyhlad na opacnu stranu pohoria, na mesto Jesenik.
A takto to pocas toho vetra vypadalo, proste brutalne :) Takze po pivecku a polievocke isiel kazdy svojou cestou - pan Venda dole do Ramzovej a ja na Keprnik. A bol to teda brutal.
Celu cestu (cca 1 hod) som nikoho nestretla, az na vrchole osameleho bezkara, ale cez vietor sme sa ani nepoculi. Vsade prazdno, vetrisko ako naozaj, snehove zaveje sa striedali s vyfukanou tvrdou doskou, esteze nebolo kam spadnut :) obcas som sla len od tyce ku tyci, ale povedala som si, ze ked uz som tu, tak to zvladnem.. toto je cedula nedaleko od vrcholu, sa mi pacilo, ako bola namrzla :)
A takto sa obcas spoza mrakov prejavovalo nejake to slniecko.. toto uz je nedaleko vrcholu, vrcholove foto mam potom len hlava a cedula, nie je vidiet absolutne nic.. skoda.. aspon sa sem budem musiet vratit za pekneho pocasia..
Toto sa potom chvilu ukazalo cestou z Keprnika, clovek by ani neveril, ze zrazu mraky zmiznu.. za 10s bolo ale zasa vsetko v mlieku, dokonca az tak, ze som radsej zisla na istotu zjazdovkou, namiesto trasy popri vraj peknych skalkach... v tej hmle by som totiz chodnik asi nenasla.. ale pekne to bolo cele.. fakt :) viac foto z celeho tyzdna je klasicky na
rajciInak este k tym mojim bezkam... fakt som na nich stala len raz v zivote, kedysi davno, ked som mala asi 8 rokov, aj to len na chvilku, lebo mi to moc neslo.. tak neviem, co ma napadol za blaznivy napad zrazu si ich pozicat.. asi ma uz lyzovanie stale na tom istom nebavilo.. alebo neviem. kazdopadne v momente, ako som ich mala, som to aj olutovala. Najprv som sa do nic nevedela zapnut, pritom mi to v pozicovni krasne ukazali. ked som sa konecne zapla, tak som v momente skoncila na zemi, ako zhnita hruska.. auu.. chcela som ist smerom na Petrikov a potom smer Paprsek. To znamenalo zist maly kopec. A to bol problem. Po dvoch padoch na troch metroch som to vzdala, vratila sa na peknu lucku pri ubytku a tam som si chvilu kruzila vo vetre a rozmyslala, ze co som si to vlastne vymyslela a ze ci to ma vobec vyznam.. aj som uvazovala, ze to vzdam, ze ziadny bezkar so mna nebude, ale potom sa vo mne ozvala nejaka hrdost, ci co to bolo, a ze teda idem.. kopec som zisla bez padu, dodalo mi to odvahu a tak som sla pekne dalej.. Petrikov je hore kopcom, ale takym miernym, takze to bolo fajn a samozrejme bezkovanie do kopca mi ziadne problemy nerobilo, aj ked som postupovala pomaly. Od Petrikova ide stopa po zvaznici. Kazdopadne som pridavala kilometrik ku kilometriku, sice sa obcas zhrozujuc, ze ako pojdem tymi zvaznicami dole naspat, ale tu cestu na Paprsek som zvladla.. a odmenila som sa tymi super boruvkovymi knedlikmi, mnam.. v podstate to bolo 8km tam a 8 naspat, na co som hrda.. pri celom navrate som padla len 2x, na co som bola asi najsamhrdejsia.. predsa len, prvykrat na bezkach a sama.. :) A znicilo ma to paradne.. a svalovica bola este dneska rano :) neozvala sa ani po siestich vyslapoch po sebe, ale az po bezkach :))
Dneska nemam moc dobry den. Nebudem radsej rozpisovat, ze preco. Cely den som vo zvlastnom rozpolozeni, v agonii, skoro (teda uplne) v depresii. Sa da trikrat hadat, ze preco. A tak ked som v skole robila posledny ukon mojej analyzy, tak ma napadlo nieco. Ze haluska. Ze na odputanie mysle zasa... a strasne som si zacala haluzit nad mojou rukou v UV transiluminatore. Samozrejme pod VIS ziarenim, nie UV :) Pretoze nerobim DNA, na odfotenie mojich proteinov mi staci aj VIS.. a tak si dalej haluzim na ruke...
