jaskynny muz odhaleny!!!

Priamy potomok linie pravekeho cloveka, ktoreho ostatky boli najdene v jaskyni Kulna, stale zije a tesi sa dobremu zdraviu! Az neuveritelna podoba sucasnemu cloveku! Pridte sa tiez pozriet do Sloupsko-Sosuvskych jaskyni na tento prevratny dokaz! :)))

ako je v Sloupsko-Sosuvskych jaskyniach pocas prveho dna sezony...

Malokedy sa naskytne moznost prejst si jaskynu v komornej atmosfere malej skupinky. Nam sa to 28.februara podarilo v Sloupsko-Sosuvskych jaskyniach (Moravsky kras), ked sme v ich okoli nahanali kesky. Tak ako to vlastne s tou jaskynou cez zimu je? kvoli jej vernym obyvatelom netopierom byva jaskyna uzavreta od decembra do februara, vsak sa chudence potrebuju predsa v klude vyspat, ze :) No a kedze prvy marcovy den tohto roku pripadol na nedelu, tak si na sprave jaskyn povedali, ze ak niekto zavita k jaskyniam aj v sobotu, tak ho nimi prevedu. A tak sa nam postastilo :) v Pocte 4ks vratane sprievodkyne sme si presli maly okruh, poobzerali sme, kolko netopierov este zimuje a poviem vam, ze to bol naozaj fajny zazitok :)

tu je prva netopieria mrska, este si spokojne visi a vypada to, ze tak skoro este nevzlietne...

tu je druha netopieria mrska a ja som hned lutovala, ze nemam so sebou stativ :( v zivote som nevidela take mnozstvo netopierov a tak zblizka.. uuuuzasne :)

a k netopierom treba pridat aj par fotos z jaskyne...

stalagmity, stalaktity, stalagnaty...

a cukrova homola k tomu...

...pricom prehliadku ukoncime priepastou, ktorej dno je taaaak hlbokooo, ze sa nan neda dovidiet :)

ked sa slnko hlasi o slovo...

krajina hned ozije, luce rozziaria kazdy strom, kricek, ci steblo travy, vytrcajuce spod snehu... a sneh hra tisicami odleskov a perliciek... mnam, toto naozaj mozem :)

slniecko prave oziarilo kusok Rigla a Salatin s Pacholou a Banikovom..

slnkom zaliate Babky...

pozitivne farebne Ostro, kto by to uz len v zime cakal? :)

cestou na Babky...

hlavny hreben z Babiek...

a Mala kopa s Ostro, uz ako keby na jar... a to, ze o tyzden tam navalalo meter snehu, radsej nebudem spominat :)

hmly na horach

Su urcite carovne momenty na kopcekoch, ktore sa vryju pod kozu a na ktore sa najlepsie spomina. Ja osobne medzi tie naj momenty radim hmly - kdekolvek, akekolvek mnozstvo, hlavne, ked som nad nimi a mozem sa kochat morom, ostrovcekmi a zalivmi, ktore vytvaraju. Tu je zopar hmiel liptovskych...

Mohutny priboj zalieva liptovske polia a nad tym vsetkym dohliada kamenny strazca Mnich...


Prosecne a Choc vytrcaju z inej casti Liptovskeho mora. V dialke sa aj MF hlasi o slovo...

Takto sa hmly fotia :)

sprvu jemne, len obliate smotankou...

...neskor uz uplne vyslahany sneh z oblakov. To je to, co na horach mozem.

A opat mila osobka k tomu :)

noc tam hore...

ticho.. nepocut ziadne ine zvuky, len nase dychcanie pri stupani do kopca takzvanou cerveneckou zjazdovkou. Je nieco pred desiatou vecer, jasna mesacna noc. stupame. najprv prudsie, nohy nezvyknute, hoci v tento den uz tyrane vystupom na chatu, ale aktualne usedene z chaty, maju dost. postupne je teren uz o cosi miernejsi. tmou sa siria uz len vrzgave zvuky v snehu, ktore vydavaju nase kroky. Obcas sa zastavime, objimeme, vnimame to ticho a krasu okolo. to ticho. nic asi nemoze byt krajsie ako ticho tam hore, na horach. v hlave mi duni, vnemy sa biju, vpijam si do mysle krivky vsetkych vrcholov okolo mna... hlavou mi leti tisic myslienok, z nich prevazuje jedna - tu by som s nim chcela ostat, v tomto momente, navzdy. ach, ako mi je dobre...

Noc na Cervenci.

(5.2.2009)