noc tam hore...

ticho.. nepocut ziadne ine zvuky, len nase dychcanie pri stupani do kopca takzvanou cerveneckou zjazdovkou. Je nieco pred desiatou vecer, jasna mesacna noc. stupame. najprv prudsie, nohy nezvyknute, hoci v tento den uz tyrane vystupom na chatu, ale aktualne usedene z chaty, maju dost. postupne je teren uz o cosi miernejsi. tmou sa siria uz len vrzgave zvuky v snehu, ktore vydavaju nase kroky. Obcas sa zastavime, objimeme, vnimame to ticho a krasu okolo. to ticho. nic asi nemoze byt krajsie ako ticho tam hore, na horach. v hlave mi duni, vnemy sa biju, vpijam si do mysle krivky vsetkych vrcholov okolo mna... hlavou mi leti tisic myslienok, z nich prevazuje jedna - tu by som s nim chcela ostat, v tomto momente, navzdy. ach, ako mi je dobre...

Noc na Cervenci.

(5.2.2009)