ako varit s radostou?

takto - s veselymi solnickami :)) je to najnovsi prirastok do mojej skromnej domacnosti a nebola by som to ja, keby to nebola nejaka haluz :)
akurat budem mat vzdy pri dochucovani jedla dilemu, ze "za co" mam vlastne chytit ;)

ked sa vikend vydari..

...nemyslim tento uplne posledny, o tom sa zmienim inokedy, myslim este ten predtym, ten zaciatkomarcovy.. mala som s OK v plane nejake kopceky a vdaka premenlivemu pocasiu sme nakoniec zavrhli sirak, na ktory sme sa tesili a hladali sme nejaku strechu nad hlavou. Cielovou oblastou boli Beskydy a do oka mi padli Visalaje. Ani neviem preco, lakalo ma to preto, ze sa nachadzaju na konci dlheho udolia a tak ze tam bude urcite klud. a aj bol. Nasim vychodiskovym bodom sa na ten vikend stal penzion Beskydek, ktory samozrejme odporucam vsetkym tym, ktori nie su mestske fiflenky :) (ako povedala majitelka, niekedy sa tam ludia trepu s kufrikmi na kolieckach a potom su prekvapeni kuskom bahna ci snehu, strasne :)) Vyhodou penzioniku je mile rodinne prostredie a utulnost, plus velke plus pre nas alkoholikov - pipa s pivkom a kofolou, kde si natocite, kolko hrdlo raci (a samozrejme to potom aj zaplatite)..


este v piatok po prichode sme sa rychlo pokochali takymto zapadom slnka nad Lysou horou, a potom sme sa este pokusali o foto nocnej oblohy, bohuzial sme si na to nevybrali vhodnu fazu mesiaca a tak z krajiny sa nedalo fotit nic, naozaj len tie hviezdicky..

Druhy den sme teda vyrazili na Lysu.. podla predpovede malo byt hnusne, tak sme sli co najskor, zaciatok bol modry, co nas celkom tesilo...


mna najviac tesili chatky a samoty, ktore sme zo zaciatku minali.. tato ma ocarila aj so smerovnikom (cestne ale priznavam, ze elektricke droty, ktore mi tam vadili, som vyretusovala, co uz)
Inak cesta na vrchol Lysej hory z Visalaji je najdlhsia pristupova trasa, meria asi 8,5km a nasim volnym a kochajucim tempom nam trvala tri hodky. Suvisla vrstva snehu bola cca od 800m. Tato foto je uz skoro spod vrchola, smerom na Radhost a Smrk, dokazujuc, aka blba viditelnost bola, aj ked bolo krasne. Z toho logicky vyplyva, ze mnou vysnivane vyhlady na Fatry a Tatry sa nekonali. Snad nabuduce.


Tak som si pozrela aspon ohyzdny vysielac na vrchole.
A pokochala sa aspon vyhladom na Travny.

inak sa zasa prejavila moja uchylka na rozne smerovniky.
Ale este viac nez smerovniky laka nas alkoholikov ina vec - tiez to ma v nazve Lysa hora - ale predtym este - bylinny liker. Kto by bol povedal, ze jedna tapka nam bude malo a budem ju musiet fotit prazdnu.
A tak radsej kupujeme este jednu (predtym slusne potuzeni pivkom a tou prvou tapkou), vraj nech vezmem do Brna, na ochutnavku.. ale zrazu nas napadaju rozne reklamne fotky a fotenie a pozovanie nema konca kraja... (neviem, co je na fotke krajsie, ci ten skuter, ktory inak nemusim, alebo modra obloha, alebo "Lysa hora" :))
.... az to tak nejak podobne dopada aj s druhou tapkou - aj ta je v priebehu chvilky prazdna... a prejavuje sa najvacsi pan Alco Holik :)

Po prichode na penzion sa vykeciavame este pri pivku s majitelkou, potom varime veceru a padame mrtvi do postele.. nejako sa na nas ten pan Alco podpisal :)


V nedelu sa rozhodujeme pre Stramberk.. OK to ma po ceste domov, a bude stihat aj saunu, takze on je spokojny a ja tiez, ze nemusim uz hned rano do BM. Prve kroky mieria k jaskyni. Odtial sa kocham vyhladom, pekne, celkom pekne..


Zazvonim si na zvoncek a sup naspat dole.

Pokrutime sa este bocnymi ulickami, zasa sa kocham. Mnam mnam. Zacina mi to pripominat Stiavnicu, aj ked som tam bola len raz (a ako sa dozvedam pri vysloveni tejto myslienky, tak vraj to tak nepripomina len mne, ale aj bracekovi Tomasovi, Tome, pozdravujem :)


Este cvak namesticko, rychly obed (minipivovar nakoniec vynechavame, je plno, skodaaaa), skusam stramberske usi (je to dalsia mnamka :))
Este par krokov k vyhliadke, ale hore nelezieme, nema to vyznam, aj napriek modrej oblohe je vidiet len par km, je hnusny opar.
A ani fotit sa poriadne neda, oblaky su sice krasne, ale stmavi to uplne spodok, ked fotim spodok, tak vrch je prepapeny, blee.. take fotenie ma veru nebavi.
Prechadzame starym lomom a ja nahlas vyslovujem myslienku, ze aj mne by sa pacilo byt vyzvana k nejakemu aktu napisom z kamienkov (z coho vyplyva, ze to sa nikdy nestane, lebo uz som to povedala, vyslovila.. :)) ale celkom pekne a mile, jemne romanticke..


Fotim si prve tohtorocne snezienky, potom popozorujem par lezcov na skalkach a uz len sadam do auta, smer Brno.. a pekny vikend sa konci... bodaj by takychto bolo co najviac.. hovorim si v duchu.. a dakujem ticho len v mojej mysli aj aspon za tento jeden, lebo bol naozaj krasny..

Ako som si "zarobila" (a nie vlastnou vinou..)

Su dni, ked sa vsetko dari, svet je gombicka, vsetko mi vychadza, citim sa stastna, spokojna, milovana, nic ma netrapi. Som rada, ked taketo obdobie trva co najdhsie, vsak nie je nic lepsie ako spokojny a stastny clovek (heh, napadlo ma, "spravny zamestnanec je spokojny zamestnanec" co na to moj zamestnavatel? ale to je off topic) .... kym proste nepride obdobie, ked sa vsetko pokasle.. skoro uplne (uplne uplne nie preto, lebo vynimocne aj v tomto blbom obdobi sa stale citim milovana, za co dakujem OK, aj za vsetku podporu, ktoru mi v urcitych veciach dava, naozaj vdaka). Mozno su to vsetko len drobnosti, ktore mi kazia naladu a robia ma nestastnou.. ale ked sa spocita kopec drobnosti dohromady, tak sa zaklada na pekny "pruser"... v mojej hlave.. pochybujem o tom vsetkom, ci som naozaj urobila vsetko preto, aby som nebola nestastna, aby som nebola smutna.. aby som nepochybovala sama o sebe..

a potom vacsinou pride klincek do rakvy, ktory tomu doda spravny raz.. pre niekoho zasa mozno kravina, mna uz to dorazilo uplne. V sobotu sa vyberam na plavanie, chcem zasa obnovit tradiciu plavacich vikendov, so mnou Maja s Matou. Este toho pred bazenom musime stihnut vela, Mata bleskovo do skoly, Maja postu, ja nejaky nutny nakup. Ako sa pohneme autickom, tak si zrazu vsimam, ze prave spatne zrkadlo je vytocene uplne neprirodzene. Kym cakame na Matu pre skolou, tak to cekujem a zistujem, ze nejaky idiot mi ho zlomil :( Drzi len na kusku kabla a plastu. Celkom ma to vytaca. Co za debila (a vyjadrila by som sa aj vulgarnejsie, ale predsa len, som kultivovana) ma tolko tuposti, ze dokaze nieco taketo. Nechapem. Rok parkujem na kolejich, s celkom dobrym pocitom, ze autu sa nic nestalo, predsa len, koleje nie su zrovna bezpecne miesto vzhladom na blizkost Terca, Yachtu a inych pijatkovych zabav, ale az teraz sa to stastie vybralo na dovolenku.. viem, niekto si povie, ze kravina, vsak za par korun to das spravit a je to, ale preco vrazat vlastne peniaze za tupost niekoho ineho? lebo.. lebo niekto ma v sebe zakorenene tie spravne hodnoty a vzorce chovania a niekto nie.. a niekto, kto do toho tresne, si neuvedomi, ze potom ten niekto iny to bude musiet zaplatit. tak fajn, povedala som si. Snad do 500 kc to opravim. V pondelok skocim do servisu a je to. To, ze sme si nakoniec nezaplavali, lebo Brnom sa prehnala vichrica a v momente, ked som si kupovala listok na bazen, vyplo prud, radsej ani rozoberat nebudem.

V nedelu, pri opatovnom vylete na bazen som zistila, ze mi niekto ukradol antenku z auta. Dalsia kravina sice, ale dost na rozladenie po tom zrkadle. Aspon, ze na bazen sme sa tentoraz dostali :)

Tak v pondelok mierim do servisu. Stale dufajuc, ze to pojde nejako spravit, lebo sklo rozbite nebolo. Avsak kdezeee.. je to odtrhnute tak, ze to spravit nejde.. treba nove.. cena? cca 1100 kc.. super, vravim si.. teraz tomu idiotovi naozaj dakujem. plus antenka. plus praca v servise. ono zlutujem sa nad tym, ked musim vrazit peniazky do auta, lebo sa na nom nieco dokaslalo nie mojou vinou, ani nikoho ineho, ale preto, ze to proste "odislo". Kdezto tu mi tych prasuliek bolo naozaj luto.. zaplatila som to namiesto nejako naozaj inteligentneho cloveka. Viem, ze sa to stava casto, ze svet je nespravodlivy, a bla bla, ale aj tak ma to hnevalo..

a to este rozpisem jednu vec, ktoru som nakoniec ani nerealizovala. mam totiz poistku. ze. tak som chcela vysondovat, ci by mi to slo preplatit. zasa, viem, ze to je nizka suma a blbost, ale preco nie. volam asistencnu linku zdarma. prepoji ma to na cesku, baba ale pocuje slovencinu, tak mi dava slovenske cislo, , ze viac mi nemoze pomoct, ktore ale nefunguje. hladam stranky poistovne, aby som zistila, ze co je vo veci - aha, ona mi dala cislo na hovory zo SR, ale ja som v BM. Tak tukam cislo na volania zo zahranicia. Zvoni, zvoni, nik neberie, automat hlasi, ze ste v poradi, zasa zvoni. Polozim teda a co to? cena hovoru 20 kc.. peknee.. tie sv.ne si uctuju za hovor, aj ked to nikto nevezme (je toto normalne? ja som sa s tym este nestretla, tak ma to zarazilo). skusam sa dovolat tri hodiny. viete si predstavit, kolko penazi mi to asi zozralo. ide ma porazit od zurivosti. Ked sa konecne dovolam, tak zistujem, ze s mojou spoluucastou sa jedna o mizivu sumu, okrem toho by som musela volat este na dalsie cisla, ci si to vobec mozem dovolit nechat opravit v BM, alebo s tym musim na Slovensko, a tak to cele nakoniec vzdavam. :( Zaver mi z toho plynie taky, ze nechcem byt v tej kozi, ked by som musela nahlasovat akukolvek poistnu udalost zo zahranicia, lebo je to boj na dlhe lakte a pevne nervy. Ale taka je asi cela poistna masineria. Blee

Zeliza

Dlho som nedavala nejaky tip na dobre pocuvanie.. To, na com si aktualne ulietavam co sa hudby tyka, su veci od BBystricanov z Ear Drum Kru. Brutal dobre :) Nieco maju zavesene na MySpaceovej stranke, tak mozete ceknut :) hlavne Zeliza, priznavam, ze prvykrat som tuto skladbu pocula na FM (ale vsak kde inde hladat dobru hudbu, ze ;)) inak mam od nich aj nieco starsie a dlho nebolo nic pocut, az teraz nejak.. a podarilo sa..