Senzorika vina, cast 3:

Kurz o vine zacina byt coraz zaujimavejsi. Cast sme venovali spoznavaniu voni vina. (vonj vina, pre cesku cast vune:)).

Najprv biele vina (zaroven aj s charakteristikou, pri akom vine sa ktora ta vona vyskytuje) (napr. po melone vonia zrele Chardonnay alebo Ryzling vlassky, po lipe Sauvignon, po grapefruite Tokaj, po hruske Biely pinot). Celkom to bolo zaujimave, lebo medzi nami kolovali flasticky s koncentratmi voni, aby sme na vlastny nos mohli rozoznat, ktora je ktora. Potom na dalsej hodine nam dali 12 vzoriek znova a mali sme ich spoznat (clovek si mysli, ze vonu ruze si zapamata, ale teda bol to tazky oriesok...) to, ci je vas nos na spoznavanie voni ten spravny zistite, ak dobre urcite aspon 6 vzoriek z 12 (mne sa ich podarilo 7, dost haluska:))

Horsie to uz bolo s vonanim chyb vina. Taka vona po chlorofyle (ako keby ste boli v kvetinarstve a pricuchli si ku vsetkemu zelenemu), alebo po sulfane ci konskom hnoji (vazne, aj to je, hovori sa tomu mlecni cik) nie je bohvieco. A este ked mozete mat dve vone merkaptanu, jedna po cibuli (cebula) a jedna po karfiole (cvetac, kvetak), tak uz neviete, co od radosti. Len aby ste to fakt nenacuchali v nejakom vine :)

Spoznavanie vzoriek nasledovalo aj u cervenych vin. Cervena ribezla je typicka pre Modry Portugal, cierna ribezla pre Frankovku, Merlot a Cabernet Sauvignon, slivka pre Merlot (tak toto mi vonalo ako orech:)), vlasssky orech pre zrele cervene vina. Ale vedeli ste, ze k pozitivnym vonam u cervenych vin patri aj vona po sampionoch, zelenej paprike, zelenom koreni, toaste, ci po masle? Pri preskusani mi spoznavanie voni cervenych vin velmi neslo, vsetko sa mi splynulo do jednej a nevedela som rozlisit ani malinu od jahody, strasne. Tych 6/12 som nakoniec nazbierala, ale horko-tazko.

Aby sme len nevonali, tak nas cakali este zaujimavejsie veci. Kostovanie realneho vina. (doteraz to bolo vzdy vino jedneho druhu, do ktoreho bolo napriklad nieco pridane). Teraz na nas cakali tri druhy Chardonnay, tri druhy Sauvignonu a 3 druhy Tramincov, vsetko od slovinskych vyrobcov. Vzdy sme mali tie tri vzorky vedla seba a porovnavali sme ich navzajom. Ak sa niekedy zucastnite realneho kostu (nie ako ten alkoholicky v Terci:)), tak sa pri vinach hodnoti bodovo ich bystrost (najviac 2b), farba (2b), vona (4b), chut (6b), harmonia (6b), iskrenie (1b) a penenie (1b). teda tie dve posledne len u perlivych vin). Ak napriklad uberiete nejaky bodik pri chuti, tak uz nemozete dat plny pocet za harmoniu. Je to celkom sranda, teraz si zacinam fakt vazit, ze sa mozem tohto kurzu zucastnovat. Inak vsetko to boli vina velmi dobrej kvality, rozdiely boli minimalne, vacsinou len v detailoch, az mi bolo luto, ze sa vino pri kostovani musi vypluvat, lebo k takemu dobremu vinu sa clovek tak lahko nedostane (vid moja sobotna oslava a to cuco za 60 korun v prepocte, co sme pili) :)

A tu mate strucne hodnotenie jedneho Sauvignonu, povod Goriska Brda, rocnik 2004, 12% alk, suche. – barva najbolj sauvignonska, iskriva, malinko zelena, vonj sadna, zadosti globoka, nezna lipa, seno, bolj sadna, dolgotrajna, sladkor a kislina v ravnotezji, rahlo susi jezik, zelo harmonicno vino :)