Bosna a Hercegovina 1.12. – 4.12.2005, part 1:

Dalsi organizovany vylet zo SOU a dalsia vcelku vydarena akcia. V plane bola obhliadka Sarajeva a Mostaru. Prihlasilo sa viac ako 70 ludi a tak sa slo doubledeckerom, co bola moja prva jazda autobusom tohto typu. Pred cestou som si spomenula, ako dopadol ten jeden bus pri Ceskych Budejoviciach, a tak som bola pevne rozhodnuta kaslat na vyhlad z hora a sediet dole. (potom mi aj Nemec Manuel povedal, ze hladal na nete, ktore je najbezpecnejsie miesto v doubledeckri a ze dole uprostred, presne, kde som sedela ja :))

Po nejakych deviatich hodinach cesty po „Ceste bratstva a jednoty“ cez Novo mesto (Si), Zagreb (Hr), Slavonski Brod (hranice Hr-BiH) a Zenica (BiH) sme „pristali“ v Sarajeve. Ako je uz tradicia pri vyletoch zo SOU, vyskytli sa necakane vydavky, ktore nam samozrejme oznamili az v buse, co ma zasa pekne vytocilo. (Neviem, preco sa pri podobnych problemoch ozyvaju vacsinou Slovaci a Cesi, ked to stve aj ostatnych). Mali sme mat prvy vecer veceru za 12 eur (vraj turisticka cena) plus doplatit 10 eur za obhliadku mesta atd, pricom povodne sme mali doplacat celkovo okolo 10 eur, narast raz tolko bol celkom sok. Pre mna, chudobnu studentku zo strednej Europy, su take „palky“ neprijatelne, a viaceri sme povedali, ze keby sme to vedeli uz v LJ, tak asi nejdeme, predsa len, nekradneme. Po celkom burlivych protestoch sme dohodli cenu vecere na polovicu, s tym, ze sa budeme delit dvaja o jednu porciu, pretoze vraj toho bude vela. Ale o veceri neskor. Dalsia perlicka bola, ze nebudeme byvat v studentskom hosteli, lebo vraj nemoze prijat take kvantum ludi, ale ze budeme v trojhviezdickovom hoteli (takze cast penazi z tych 10 eur za tour preliali asi aj na ubytko).

Takze prichadzame do Sarajeva. Uz na prvy pohlad vidiet, ze mesto sa stale spamatava po vojne, aj ked to je 10 rokov dozadu (v podstate to bolo len nedavno). Znicene budovy miname kazdu chvilu a Misa nestiha cvakat fotakom J Sarajevo je hlavne mesto Bosny a Hercegoviny. Nazov mesta pochadza z nazvu jedneho palaca „Sarajovasi“, co znamena „palac na poli“. Mena je konvertibilna marka (KM), kurz je priblizne 1 euro = 2 marky. Ranajky si davame v starom moslimskom meste „Bascarsija“ v centre Sarajeva, kde sa pokope nachadza okrem mesit, kostolov, synanog, obchodikov s remeselnymi vyrobkami aj strasne vela fast foodov, avsak s typickym jedlom burek a cevapcici. (cevapcicnica, burekdzinica). Ja som zapadla do jednej a dala som si pljeskavicu (mlete maso v podobe mensej placky) s kajmakom (typicky syr pre Balkan), pitou a mnozstvom cibule. Uplna mnamka. (ale za 6 mariek) (cele mesto bolo strasne drahe, uz asi prisposobene zahranicnym turistom) Potom sme mali obhliadku centra, kde sme na velmi malom priestore videli vedla seba mesity (prvykrat som aj v nejakej bola, akoze pekne, ale pre mna, nefanusika kostolov a podobnych veci, to nebolo nic zvlastne), synagogy, katolicke aj ortodoxne kostoly. Musim vsak priznat, ze v porovnani s Belehradom je Sarajevo omnoho zaujimavejsie, takze keby som nesla, asi by som to velmi lutovala.

Nasa tour pokracovala po stopach vojny. Prezreli sme si Tunel muzeum. Je to pozostatok tunela, ktory sa pouzival v poslednej vojne. Ked srbske vojska blokovali Sarajevo zo vsetkych stran (akoze ani to nebol velky problem, lebo mesto lezi medzi horami, ktore su vsade dookola)(vid mapku, ktoru snad vlozim medzi fotkami), tak jedinou moznostou, ako zasobovat mesto zbranami, jedlom a podobne, bolo vybudovat tunel popod letisko, ktore tiez ovladali Srbi, na uzemie, ktore bolo ovladane Bosnencami. Tunel sa staval subezne z oboch stran, pricom si moc nemali ako dat vediet, ci naozaj kopu proti sebe (neda sa to vsetko opisat na takom malom mieste, tiez este vsetko o tej vojne neviem, ale kto bude mat zaujem, mozeme o tom potom pokecat). Dolezite je, ze sa spojili a tunel fungoval. Meral 800m, vyska 1,5m a 1m siroky. V priebehu 24 hodin tunelom dokazalo prejst 4000 ludi a 20 ton materialu. Co bola este haluska, tak tunel na oboch stranach zacinal v rodinnych domoch. V muzeu ostalo zachovanych len 25m tunela, ale aj tak je to dost posobive. Nechyba ukazka municie, materialu, obrazky, ako sa tunel staval, ako nim prechadzali ludia, ako vyzeralo zbombardovane uzemie okolo, no proste des. Pustili nam aj kratky film o vojne a tuneli, ked vidite real zabery bombardovania, strelby a horiacich budov, uvedomite si, aka je vojna nezmyselna. Potom sme autobusom obisli mesto, videli sme frontove linie, najviac znicene budovy, proste stale celkom hroza. Sarajevo je inak krasne mesto uprostred hor, vsak v roku 1984 sa tam konala zimna olympiada, sportoviska stale existuju, aj ked tiez boli dost znicene. Desny pohlad bol aj na pocetne cintoriny, vsetky z vojny. Jeden napriklad vyrastol na ploche fotbaloveho ihriska. Bol totiz problem s miestom, kam vsetkych ludi pochovavat.

Strucne o tej vojne. Ja sama priznavam, ze doteraz som vedela len to, ze nejaka vojna na tom uzemi bola, a ze sa jednalo hlavne o etnicky problem, ale nevedela som blizsie info. V podstate sa bili v BiH tri narody. Srbi, Bosenci a Chorvati. Islo o uzemie a aj o nabozenstvo. Cela krajina bola znicena, ale najviac prave hranicne oblasti (tam boli vypalene a vybombardovane cele dediny). V Sarajeve sa bili teda Srbi a Bosnenci (treba ale este rozlisovat moslimov), vysledkom vojny bola dohoda o rozdeleni uzemia, cize napriklad Sarajevo ma srbsku cast a moslimsku cast, cela Bosna je tiez rozdelena na tri casti, maju troch prezidentov, tri parmamenty a su stale pod kontrolou OSN, cize stale su pritomne aj zahranicne vojska (my sme videli Talianov a Spanielov). Nasa sprievodkyna zazila vojnu priamo v Sarajeve, bola vtedy studentka, tak nam porozpravala, ako to tam vyzeralo. Ludia aj pocas vojny byvali v svojich bytoch a verili, ze prave ich byt nic nezasiahne. Ak vychadzali von, tak v kuse bezali, neboli potraviny, elektrina, voda, ak ste byvali v 13-poschodovom panelaku a dve poschodia pod vami horeli, nemohli ste nic urobit a potom ste tam museli byvat dalej. (stale su poloznicene budovy, kde ludia stale ziju). Ona sama vraj prespavala v kupelni, lebo to bolo najbezbecnejsie miesto v byte. Najlepsie je, ze vojnou sa nic nezmenilo. Vraj je to este horsie. Pretoze Srbi stale ostali, maju svoju cast mesta, ale nenavist je este vacsia. Cela Bosna ma vraj skoro 50% nezamestnanost, takze mafia a cierny obchod prekvitaju (fakt nebol problem vidiet typkov, ktori ako mafiani vyzerali a pri nich „pipinky“).

Prave na veceru sme boli v takom mafianskom podniku. Chceli po nas tych 12 eur, pricom to jedlo za to nestalo. (a hlavne, ked som si pozrela jedalny listok, tak jedlo stalo 12, ale mariek, proste turisticka cena, raz tolko). Ceny pitia tiez nic moc, takze clovek si doprial tak jedno pivo a dost. Vraj sme do toho podniku sli hlavne kvoli typickej atmosfere a hudbe. Hudba bola ok, domaci to volaju turbofolk, a je to fakt super, obcas balkanska smrst, aj ked skoda, ze to nebola dychovka, ale musite mat na to naladu. Avsak ti ludia, no des. Fakt mafia. A ked to zbadaju uz aj zapadniari, tak to je sila. Slecny vyzerali ako z bordelu (napr. kozuch a pod nim len podprsenka), pricom mali na sebe akoze znackove veci, ale to zladenie... proste len ukazat, ze ich chlap mafian ma prachy... a ti chlapi... typicky balkan, ovesani zlatom, polodlhe slizke vlasy zalizane dozadu... vsetci ako cez kopir :))

Este k ubytku. Ten ***Hotel Grand bol fakt dost dopohody. Na izbe telka, s digitalnym prijmom programov, sprcha, wecko, minibar, dost dobre zariadene.. akurat my take ubytko nepotrebujeme, sme studenti... a pri ranajkach dalsi den nam bolo az trapne, ze ludia v Bosne su bez prace, hladuju a my sa napchavame pri svedkych stoloch. (Perlicka bola, ako sa prejavila vychodoeuropska natura. Cakal nas vylet do Mostaru a samozrejme v hoteli sme mali len ranajky. Pri pohlade na svedske stoly napadne vychodoeuropana nabrat si aj so sebou na izbu (normalnym ludom to pride trapne, nie?) S Misou sme to rozoberali a rozhodli sme sa radsej netrapasit a zobrat si len jablcko a malu mandarinku. Ked sme potom schadzali na zraz, stretli sme jednu Polku so styrmi nabalenymi velkymi bagetami a miskou plnou zakuskov a kolacov. Sila.)