Beograd, Belgrade, Belehrad... 19.- 20.11.2005

Kto by odmietol ponuku pozriet si blizsie Balkan? Ja som veru neodmietla a so mnou ani dalsich 34 erazmakov a Slovincov. Vdaka organizovanemu vyletu zo SOU som sa tam po osmich hodinach nocnej cesty dostala (skoro ako na Slovensko) :) Neviem, ci to bolo tou unavnou cestou alebo pocasim, ale prvy dojem z Belehradu nebol nijako extra super.
(ono vzdy sa najde nejaky debil, ktory tu cestu musi zneprijemnovat, v tomto pripade to bol jeden Slovinec, ktory celu noc behal hore-dole po buse a kazdeho otravoval, nech nespi, ze „party, party“, pricom vrcholom jeho „ucinkovania“ bolo pustenie dost dost dost hlasnej hudby o pol siestej rano... tym si to u vacsiny erazmakov posral (sorry za vyraz) a kazdy ho hned oznacil ako trapka, ktory sa snazi byt za kazdu cenu cool ale nema na to).

Takze prvy dojem:
autobus nas vysadzuje pred pamatnym hrobom Josipa Broza Tita o osmej rano, vsetci znechutene vystupujeme do skaredeho a zamrznuteho rana. nikomu sa tam nechce, nejako si neuvedomujeme, ze by sme mali mat chut vidiet toho z Belehradu co najviac. Po zisteni, ze je este zavrete, sa nahrnujeme do klubovej restauracie Partizanu Belehrad, ktoreho stadion lezi nedaleko (pre mna to je pamatna chvila, vsak Artmedia Bratislava postupila cez Partizan do hlavnej sutaze Ligy majstrov:), pricom som to samozrejme pripomenula aj nasmu sprievodcovi Predragovi, zarytemu fanusikovi Partizanu (kupodivu po mne nic nehodil a celkom sme o futbale pokecli) :) V tej restike akurat chystali priestory na svadbu (typicka svadba trva tri dni), ale nenechali si ujst kseft a usadili nas. Z coho boli vsetci jemne v soku, bola ponuka kavy: presso alebo turek. Inu neviedli :) Niektori si davali turka, lebo sa dopoculi, ze je silnejsia. potom boli v soku, ked im „smeti“ ostali medzi zubami :) Po hodke uz bolo muzeum a pamatnik otvorene, tak sme poobdivovali, co ich narodny hrdina Tito podostaval za dary a tak. Cakala som este vacsi monument podla rozpravania, ze co vsetko pre „Juhoslaviu“ znamenal. Ale neva.

Naberame smer centrum, pricom vidime dost osumele sidliska (este horsie, ako nase), gypsy ghetto priamo smerom na centrum (zasa, nehovorim, ze to nemame, silne mi to pripominalo vychodoslovenske osady, ale priamo v hlavnom meste???) Autobus nas vyhadzuje rovno v centre bez nejakeho vacsieho upozornenia, ze to bude nadlho, a tak vybiehame bez ciapok, co neskor velmi lutujeme. Este pred samotnou prehliadkou sa k nam pripoji dalsi sprievodca s navrhom, ze ked je taka kosa, nech zajdeme na ochutnanie typickeho brandy, s cim vsetci suhlasime (samozrejme zacalovat sme si to ale museli sami :(). Potom obhliadame mesto, ja s nadsenim zistujem, ze v centre su vsetky moje oblubene obchody (nie ako Ljubljana), dokonca maju aj elektricky, aj ked nejake velmi predpotopne, tak isto autobusy. Samotne centrum nie je az take sedive, aj ked stale maju co dohanat. Dokonca jedna pesia zona mi pripominala Brno J Celkovy pocit ale bol skor CR a SR tak desat rokov dozadu.

Inak Belehrad lezi na dvoch riekach, Sava a Dunaj. Toto mesto zazilo vela vojen hlavne preto, ze lezi tak strategicky, ze niekedy to bolo skor na zavadu. Pre tych, ktori nevedia, je hlavnym mestom Srbska a Ciernej Hory a ma asi 1,5 miliona obyvatelov (ako skoro cele Slovinsko). Mena je dinar, ceny mimo centrum su velmi podobne CR a SR, v centre to prevysovalo aj Ljubljanu (a to je Ljubljana na zivot celkom draha).

Nasa prehliadka pokracuje na Kalemegdan, velky park nad sutokom Dunaja a Savy, historicke miesto s pevnostou, vojenskym muzeom a peknym vyhladom, avsak to nesmie zacat snezit. Ano, zastihol nas sneh a hnusny vietor, teplota okolo tej nuly, no proste ideal na obhliadku mesta. Takze ked sme videli babky predavajuce krasne pletene ciapky, rukavice a pod, hned sme sa na ne vrhli a nakupovali :) A velmi lacno, super ciapka tak za 100 Sk.

Podvecer nas cakalo opat centrum, dostali sme volno na dve a pol hodiny, ale co robit v centre mesta v sobotu, ked vsetky obchody sa zatvaraju... des... So Stankou sme si kupili pecene gastany na zahriatie a potom zapadli do kaviarnicky s velmi zapadnymi cenami. Vecer nas cakala typicka srbska vecera v typicky srbskej restauracii s typicky srbskou hudbou na jednej typickej bohemskej ulici menom Skadarska, na ktoru sme sa vsetci strasne tesili, pretoze cely den sme nic poriadne nejedli (okrem fastfoodov a podobnych shitov), ale oni nas asi chceli velmi vyhladovat a tak sme este skoro hodinu sedeli v restauracii a cakali, kym nam donesu jedlo na stol. Ale teda potom to stalo za to. Typicky chlebik (nieco ako plnena pizza v Martine, ale bez naplne, oni totiz ako prilohu jedavaju hlavne chlieb, zemiaky malokedy), nakladane uhorky, papriky a zelene paradajky v nejakom specialnom naleve (strasna dobrota, ale bola som asi jedina, kto to vsetko zjedol, deckam to nejako nebralo) plus maso. Hory masa. Tym je Srbsko povestne. Mali sme nieco ako cevabcici, ale placate, vola sa to pleskavica, potom nechybala kuracinka, cibulka, no proste lahoda. Zasa nas ale dostali, pretoze drinky sme si uz museli zaplatit sami. Po veceri sa mala konat nejaka party, ale vacsina ludi bola tak mrtva, ze sme sa radsej pobrali na hostel. Ja som veru ani na zabavu nemala moc naladu.

V nedelu sme omrkli etnograficke muzeum (z toho som bola nadsena, lebo etnografia, to je moje:)) a este nas cakala perlicka v podobe nakupu v bazare. Velmi silne mi to pripominalo trhy v Polsku, ale hlavne v Madarsku. Stanky, zima, bordel, kopec ludi, samy cinsky textil a pomedzi to vodne baterie, pneumatiky, mobily a tak :) Neviem, preco sme tam isli, pretoze typicky srbske vyrobky sme nenasli. Radsej sme sa pobrali do nedalekeho greckeho obchodneho centra, kde sa dalo aspon nakupit normalne jedlo. Co bola sila, tak vonka pred arealom bazaru, predavali dalsi ludia dalsie veci, a to uz vyslovene ako bazar. Cize sa tam na dekach na zemi valali stare topanky, taniere, televizory, no proste vsetko. Ako nam povedal Predrag, toto su ti najchudobnejsi ludia, ktori nutne potrebuju ziskat peniaze. Bol to hrozny pohlad.

Celkovy dojem z Belehradu mam teda taky zmiesany. Ak ma clovek peniaze, tak jasne, ze nema problem prezit. Ale inak je tam stale este dost chudoba, sedivost a naozaj niekde vidiet nedostatok penazi. Centrum je v pohode, ale zivot sa neodohrava len v centre, ale aj na okraji. Kazdopadne odporucam Belehrad navstivit. Ani nie tak kvoli budovam a architekture, ale kvoli ludom. Lebo ti robia Balkan tak zaujimavym. :) A hlavne my si uvedomime, ze krajina, kde zijeme, nie je az taka zla :)

Este nejake pikosky:
- obrovsky vyskyt volne behajucich psov, hlavne v tych okrajovych castiach
- ciganske slumy priamo uprostred mesta
- nasa znalost slovinciny v konverzacii dost pomohla, ale potom zistite, ze dovidenia sa u nich povie tiez dovidenia a vy na nich skusate nasvidanja :)
- „american art“ – dve zbombardovane budovy priamo v centre v roku 1999 kvoli vlecucim sa sporom na Balkane
- oblubene miesto bitiek fotbalovych fanusikov Partizanu a Cervenej hviezdy je park priamo pred hlavnou nemocnicou
- chlieb za 15 korun, huraa
- uz chapem, preco vsetci tak zboznuju rakiju, ja som ochutnala hruskovicu a bola paradna :)