Bosna a Hercegovina 1.12. – 4.12.2005, part 2:

V sobotu nas cakal vylet do Mostaru. Je to mesto blizko chorvatskych hranic a blizko Jadranskeho mora. Najznamejsou pamiatkou je stary most z 16. storocia. Cestou sme prechadzali okolo jazera Jablonica, nedaleko ktoreho je znamy zniceny zeleznicny most z obdobia druhej svetovej vojny (boj na rieke Neretva) (vid fotecky). Posledny usek cesty viedol nadhernym skalnym udolim, kde bolo miesto len na rieku, zeleznicu a cestu, nic viac. Skoda, ze z tejto oblasti fotecky nemam.

Mostar bol prvykrat spominany v roku 1452. Pomenovanie mesta pochadza bud podla strazcov mosta, ktorym sa hovorilo „mostari“ alebo priamo po najznamejsom objekte celeho Mostaru, moste, a jeho dvoch veziach, ktorym sa tiez hovorilo „mostare“. Stare mesto ma krasny historicky raz, zasa na mna dychol orient mixnuty s vplyvom mora. Inak okrem toho stareho centra a mostu nie je v Mostare nic extra. Ako aj v Sarajeve, aj tu sa nachadzaju na malom priestore vedla seba mesita, ortodoxny kostol, synagoga aj frantiskansky kostol. Mix narodov bol proste v tejto oblasti perfektny.

Pocas vojny v 90-tych rokoch bolo 80% celeho mesta znicenych. Budovy sa snazia postupne opravovat (napriklad to stare centrum opravili hned po vojne), ale stale je moznost vidiet mnoztsvo znicenych budov, hlavne na frontovych liniach. Mesto je stale rozdelene na dve casti, jedna bosenska, jedna chorvatska. Vela ludi je bez prace, a tak sa snazia ryzovat aspon na cestovnom ruchu (aj ked ceny boli oproti Sarajevu predsa len lepsie). Co je haluska, alebo dobre premysleny tah, vedia niekedy, ako zarobit dobre prachy za par sekund. Za 80 euro (kazdy sme dali jedno), skocil domaci borec z mosta do rieky. (teplota vody aj vzduchu bola dost pod 10 stupnov). Ako bolo to pekne, viaceri to maju na videu, skoda, ze nemozem na blog vlozit aj toto :) Tak sme akoze podporili ekonomiku Mostaru.

Celkovy dojem z Bosny a Hercegoviny bol urcite lepsi ako z navstevy Belehradu. Jednak sa tu miesali vsetky mozne kultury, co zanechalo stopy na historickych pamiatkach, jednak „znicenost“ po vojne je stale tak velka, ze to cloveka musi zaujimat. Akurat som si v duchu kladla stale otazku, ako mohli byt tak hlupi a zaslepeni, ze si znicili tak krasnu krajinu. Nebyt vojny, mohli byt daleko vpredu. Ako sme sa vracali v nedelu naspat do Slovinska, tak som mala dost casu vidiet aj cast vidieka Bosny. Pomaly sa to vzmaha, ale vidiek je vzdy chudobnejsi ako mesta. Co bol pre mna sok, tak cim blizsie sme sa blizili k chorvatskym hraniciam, tym pribudali viac znicene dediny. Napr. aj 20 domov za sebou v rade bolo znicenych, potom jeden dobry, a zasa desat znicenych. Strasne. Fakt sa bojovalo hlavne na hraniciach. Tiez si clovek zasa uvedomi, ako sme my na tom dobre. Vsetkych ludi, co sa stazuju, ze zivot v CR a SR je na figu, by som poslala do Bosny, aby si zacali vazit krajinu, v ktorej ziju.