Adushka a jej blog :)

Z Detvy do Hrinovej za 5 dni :)

2009-08-07T12:55:00.015+02:00

Ked nam koncom juna kvoli pocasiu nevysli Tatry, tak sme si povedali, ze najblizsi volny termin vypadneme niekam von. Tatry sme opat nechceli, pretoze v lete su prepchate turistami a to my moc nemusime. A tak padla volba na Polanu. Prvotne idey sa pohravali aj s tym, ze by sme mrkli na jeden den na zname podpolianske slavnosti, ktore prave mali byt, ale nakoniec sa plan urobil jemne inak a rovno sme vyrazili do kopcov :) A kedy to teda vlastne bolo? 9.7.-13.7.2009

Je stvrtok, vyrazame cez Kalamarku, kde je dobra lezecka oblast smerom na horsky hotel Polana. Toto je vyhlad z Kalamarky.

Ked dojdeme na hotel, tak sa rozhodneme ubytovat a aby sme vyuzili prijemny vecer, tak vyrazame este hore na Polanu. Dokonca prejdeme aj kusok za, na vyhliadky, lebo vrchol Polany vyhlady nema. Potom bleskovo naspat, strach z medvedova urobil svoje, vybehli aj zbehli sme vsetko v bleskovom tempe, o dost rychlejsie, nez svietilo na ukazovateloch.

Rano vstavame do celkom pekneho pocasia. Ranajky si chceme dat az hore za Polanou, tak valime hore.Pocasie sa vsak meni, najprv je len opar, potom sa prihanaju mraky. Cast dna slapeme aj tak len hustym lesom, takze nevadi, ze nie je pekne. Ked sa ale blizime k Vepru, tak sa zacina aj dobry dazdik, ktory nas sprevadza az na Hrb. Matus obnovuje kesku, sme totalne mokri, lebo ani plastenky nepomahaju, vysoka trava a stromceky nam davaju fajne sprchy. Schadzame na chatu pod Hrbom, kde v bufete aspon trochu obschneme a kym sa obcerstvujeme pivkom, klobaskou a vybornym bylinkovym cajom, tak aj prestava prsat (chata dole na obr., fotene z Hrbu). Pokracujeme smerom k horarni Tri vody, kde kempime, varime veceru z najdenych hribov po ceste a ukladame sa na spanok na pojdiku kolne. Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa vo Veporskych vrchoch.

Rano vstavame a opat chceme ranajkovat az niekde po ceste. To, ze sa to podari az na Hroncoku, po dvoch kodinach slapania, je takmer na porazenie. Potom zazijeme malu bludiacu session, ale nakoniec nachadzame cervenu znacku na Zakluky. Tam je nadherne, aj ked ostava nasa klasika - kym vyjdeme na vrchol, tak slnko zalieza a nad nami su len mraky. Nevadi, bavim sa fotenim makier novym teleobjektivom a vytesujem sa z toho, ako to dobre ide :)

Dalej pokracujeme lucnatym terenom smerom k Obrubovancu.
Tu je krasny aj ked spustnuty salas a Matus spomina na to, ako este par rokov dozadu zila cela luka pasenim oviec a ako si tu kupili fajny cerstvy syrcek. Skoda veru.

Je pomaly podvecer a my sa nechavame zlakat vidinou pivka na neznaceny chodnik do Sihly. V miestnej krcmicke sme atrakciou, miestni sa divia, ze k nim vobec niekto zavita. Na noc sa ukladame pod sirak na poli kusok nad dedinou.

Rano nas potom vita takyto vychod slnka :) to je radost fotit, v takomto svetle..

pofotim si aj nejake makra opat, tu je ukazka dvoch lienok, chutne, nie? :)

potom pokracujeme tulajuc sa lukami smerom na Lom nad Rimavicou, potom pramen Ipla, odkial zchadzame k sedlu Prasiva, aby sme ponad lyziarske stredisko Latky vystupali na Bykovo. Chvilu je pauza a ja fotim takehoto fajneho motyla :)Cesta z Bykova dalej po znacke je hotovym utrpenim. Vobec nesedia casy, teren je dost narocny, k tomu ciste medvedovo, bludime, lebo znacenie je chabe. Ked sa konecne vyhrabeme z hustin na lukach, ja som hned stastim bez seba. Sme v typicky vidieckej krajine, kde tu chalupa, kde tu chata, proste paradicka.. slnko pomaly zapada a my hladame miesto na bivak, po dnesku mam toho naozaj dost.

Miesto si nachadzame na malom kopceku rovno pod cerecnou. Obloha je uplne jasna a zapad slnka nad Polanou je nadherny. Nasmerujeme sa tak, aby sme rano videli vychod slnka a ja tento fotim rovno to spacaku. to je pohodicka :)

Toto je zasa osvetlena Polana hodinu po vychode slnka.

toto je vlastne posledny den nasho putovania a tak chvilku este hrebienkom, neskor dalsimi samotami schadzame pomaly do Hrinovej. Hrinovske lazy skusam fotit aspon takto teleobjektivom.No co vam poviem, pekne to bolo, klud, pohoda, nikde nikto, len my.. navrat do Bratislavy bol o to tazsi.. ale nevadi, na niektore miesta sa urcite vratime a tentokrat na bicykli, lebo tereny su tu priam perfektne! odporucam! :)

Adelka opat po case

2009-06-10T21:19:00.009+02:00

Adelka je mojim najcastejsie fotenym dietatom. Zatial. A je to jedine dieta, na ktore mam brutalnu slabost. Neviem, ci to robia tie modre okale, alebo len to, ze je to prva vnucka nasich dobrych rodinnych znamych, a tak som s nou celkom casto. Vzdy sa ale tesim, kolko roznych tvari mi ukaze, tak, ako sa jej to podarilo tu, na chate v Podhradskej doline.

a tak som videla:
...oci rozziarene od stastia, ked sa k nej blizila lyzica plna mnamky gulasu :)

...mrzuty pohlad, ked sa ta lyzica opatovne blizila moc pomaly...

...aby sa nasledne hodila do vyrazu zadumaneho (aj ked to netusim, ci dvojrocne deti uz zvladaju)

Cim ma ale pravidelne bavi, je jej babska stranka. Zobrat starkej fesne slnecne okuliare a byt za cacanu, to jej ide veeelmo dobre :)

..hoci to nie je lahke...

...a lepsie drzia na hlave...

skoncili skulky nakoniec tam, kam mali, a ja mam super pozovaciu fotku :)

mozno (ne)tradicne krumlovske pohlady

2009-05-26T23:23:00.011+02:00

Selmy ci milacikovia?

2009-05-26T23:16:00.008+02:00

Mala seria potvoriek z juznych Ciech.

Zacnem sa venovat reklamnej fotke? :)

2009-05-26T19:55:00.007+02:00

Tu je nieco na fotak.. nekupite?

Aj karavany by som mozno dokazala predat...

ale najlepsie by mi urcite isli sneznice :)

( kvazi reklamna miniseria nafotena na MFK aka Maly fatransky Krivan pocas Velkej noci, tuto hla este pohlad na VFK a to dalsio na Suchy, aj s nejakymi lucmi)

za keskami...

2009-05-17T21:55:00.010+02:00

S touto novou zalubou pribudaju aj zaujimave fotomiesta.. cast foteciek je z rodneho Turca, cast z okolia Brna..
Krtiny, putnicke miesto..

veterny mlyn v Rudiciach

Rudice

lom pri Rudicich

luky pri Polerieke, to uz je rodny Turiec

zrucanina Sklabinskeho hradu

a kozicky :)

Labutia story v Osterreichu

2009-04-29T22:17:00.012+02:00

on: ...labuuut, laaabuuuut, kde si???

on: hladam, hladam, no nikde nie je... tak kdeee siiii???

on: co sa pod lad prepadla?

ona: hmm, no necham ho este chvilku vydusit...

ona: ako vypadam? dobre?

on: tam je!

on: tak ja valim..

on: a co bude dalej, si necham pre seba.. :)

PS: no inak stupidny pribeh, co? :)

Grundlsee a jeho podoby

2009-04-27T22:59:00.012+02:00

Rakuske Grundlsee nam bolo koncom marca a zaciatkom aprila prijemnym miesteckom oddychu. Trochu som sa pohrala s jeho podobami, a tak vam predstavujem...

...dosytene sobotne poobedie tesne po prichode

...zvlastnu vilku pri jazere

...uzasny skalny masiv, kam vedie turisticky chodnik (dalsi moj ciel)

...jazero v panorame

...jazero podexponovane, az v takmer vecernej atmosfere

...odraz zubateho slniecka na hladine

...atmosferu po zapade slnka

...osvetlenu tmu

...ci opat svieze rano

(28.3.-4.4.2009)

zaspatuo..

2009-04-20T20:15:00.005+02:00

Zaspali nielen tieto kysucke samoty, ktorymi som bola nadsena pocas mojej sneznicovej tury, ale aj ja sama.. tu na blogu.. opat dlhsia pauza, slubujem pre troch stalych klikacov, ze dalsia uz snad nebude..

fotene 21.3.09, este pocas privalov snehu :)

jaskynny muz odhaleny!!!

2009-03-11T20:27:00.005+01:00

Priamy potomok linie pravekeho cloveka, ktoreho ostatky boli najdene v jaskyni Kulna, stale zije a tesi sa dobremu zdraviu! Az neuveritelna podoba sucasnemu cloveku! Pridte sa tiez pozriet do Sloupsko-Sosuvskych jaskyni na tento prevratny dokaz! :)))

ako je v Sloupsko-Sosuvskych jaskyniach pocas prveho dna sezony...

2009-03-10T22:20:00.007+01:00

Malokedy sa naskytne moznost prejst si jaskynu v komornej atmosfere malej skupinky. Nam sa to 28.februara podarilo v Sloupsko-Sosuvskych jaskyniach (Moravsky kras), ked sme v ich okoli nahanali kesky. Tak ako to vlastne s tou jaskynou cez zimu je? kvoli jej vernym obyvatelom netopierom byva jaskyna uzavreta od decembra do februara, vsak sa chudence potrebuju predsa v klude vyspat, ze :) No a kedze prvy marcovy den tohto roku pripadol na nedelu, tak si na sprave jaskyn povedali, ze ak niekto zavita k jaskyniam aj v sobotu, tak ho nimi prevedu. A tak sa nam postastilo :) v Pocte 4ks vratane sprievodkyne sme si presli maly okruh, poobzerali sme, kolko netopierov este zimuje a poviem vam, ze to bol naozaj fajny zazitok :)

tu je prva netopieria mrska, este si spokojne visi a vypada to, ze tak skoro este nevzlietne...

tu je druha netopieria mrska a ja som hned lutovala, ze nemam so sebou stativ :( v zivote som nevidela take mnozstvo netopierov a tak zblizka.. uuuuzasne :)

a k netopierom treba pridat aj par fotos z jaskyne...

stalagmity, stalaktity, stalagnaty...

a cukrova homola k tomu...

...pricom prehliadku ukoncime priepastou, ktorej dno je taaaak hlbokooo, ze sa nan neda dovidiet :)

ked sa slnko hlasi o slovo...

2009-03-04T21:58:00.007+01:00

krajina hned ozije, luce rozziaria kazdy strom, kricek, ci steblo travy, vytrcajuce spod snehu... a sneh hra tisicami odleskov a perliciek... mnam, toto naozaj mozem :)

slniecko prave oziarilo kusok Rigla a Salatin s Pacholou a Banikovom..

slnkom zaliate Babky...

pozitivne farebne Ostro, kto by to uz len v zime cakal? :)

cestou na Babky...

hlavny hreben z Babiek...

a Mala kopa s Ostro, uz ako keby na jar... a to, ze o tyzden tam navalalo meter snehu, radsej nebudem spominat :)

hmly na horach

2009-03-04T21:45:00.006+01:00

Su urcite carovne momenty na kopcekoch, ktore sa vryju pod kozu a na ktore sa najlepsie spomina. Ja osobne medzi tie naj momenty radim hmly - kdekolvek, akekolvek mnozstvo, hlavne, ked som nad nimi a mozem sa kochat morom, ostrovcekmi a zalivmi, ktore vytvaraju. Tu je zopar hmiel liptovskych...

Mohutny priboj zalieva liptovske polia a nad tym vsetkym dohliada kamenny strazca Mnich...

Prosecne a Choc vytrcaju z inej casti Liptovskeho mora. V dialke sa aj MF hlasi o slovo...

Takto sa hmly fotia :)

sprvu jemne, len obliate smotankou...

...neskor uz uplne vyslahany sneh z oblakov. To je to, co na horach mozem.

A opat mila osobka k tomu :)

noc tam hore...

2009-03-03T22:13:00.004+01:00

ticho.. nepocut ziadne ine zvuky, len nase dychcanie pri stupani do kopca takzvanou cerveneckou zjazdovkou. Je nieco pred desiatou vecer, jasna mesacna noc. stupame. najprv prudsie, nohy nezvyknute, hoci v tento den uz tyrane vystupom na chatu, ale aktualne usedene z chaty, maju dost. postupne je teren uz o cosi miernejsi. tmou sa siria uz len vrzgave zvuky v snehu, ktore vydavaju nase kroky. Obcas sa zastavime, objimeme, vnimame to ticho a krasu okolo. to ticho. nic asi nemoze byt krajsie ako ticho tam hore, na horach. v hlave mi duni, vnemy sa biju, vpijam si do mysle krivky vsetkych vrcholov okolo mna... hlavou mi leti tisic myslienok, z nich prevazuje jedna - tu by som s nim chcela ostat, v tomto momente, navzdy. ach, ako mi je dobre...

Noc na Cervenci.

(5.2.2009)

ako sa tvoria mapy...

2009-02-22T10:47:00.004+01:00

...ked tie povodne su obsypane snehom :) tak co poviete? podoba sa to? :)

zimna Vodarenska...

2009-02-22T10:40:00.003+01:00

dalsie pokracovanie fotoobrazkov z Banskej Stiavnice a jej okolia :)

Vodarenska, tak velmi oblubena, ze na FB ma aj svoju vlastnu grupu, mi v zime prisla ako akykolvek iny tajch. Kusok zamrznutej vody, obsypany snehom, v tom snehu odhadzany korculiarsky okruh, na nom korculujuce sa dievcence (zvlastne, ze uprostred pracovneho dna) a inak nic. Aha, este jedna geokeska. A dost. Cela Vodarenska. Ale po zhliadnuti letnych foteciek som rozhodnuta sem prist urcite v bezsnehovom obdobi, aby som jej caro objavila naplno. Aby som mohla nenapadne pozorovat jej zivot, vsetkych tych opalujucich sa a vegetiacich ludi, tu pohodu, ktora tam asi musi byt. Takze BS, tes sa!

Hratky s mesiacom

2009-02-11T22:44:00.006+01:00

Na zaciatku bol mesiac v splne...
...ktory sa zacal s nami hrat. A tak sme ho najprv odbili...
...aby sme ho mohli opat chytit a podrzat.. aj ked velmi paalil...
...tak radsej len jednou rukou...
...a potom ho uz len posunut vyssie na oblohu :)

nocna BS...

2009-02-11T22:29:00.009+01:00

Premyslala som, ze kedy ma BS najvacsie caro. To genius loci tochto mestecka je asi v kazdej hodine a kazdom rocnom obdobi, vsak sme si aj listovali knihou na Klopacke, uneseni do BS pomocou fotografii... (aaach, a cajik mnamkovsky, klopackovsky, doplneny ryzovymi chrumkami, zima od stien, prebijana salajucim krbikom..) Mne ale najviac ocarujuca prisla za tmy, ked svetla lamp sa pomaly rozsvecovali do uzkych uliciek, ktore ziskavali tak jemne tajomny raz.. tie ulicky mi sice na fotkach chybaju, ale nieco z noci zachytene mam a chcem sa s vami o to podelit :)

BS aka Banska Stiavnica...

2009-02-11T22:20:00.006+01:00

Uz sa objavila na facebooku, na hikingu uz o nej vysiel clanok, len blog ostava ako chudobny pribuzny.. preto aspon par foteciek aj sem hadzem, aby ste nepovedali :))

mesto..z Paradajsu..
moja prva navsteva... fakt hodnotna..

Miesto na tulacky ako stvorene.

posilvestrovske Hole s mamcou

2009-02-04T22:36:00.013+01:00

Par fotocriepkov z holi.. ako to vyzera, ked sa zimne pocko vydari.. (3.1.2009)

Predsilvestrovska Chlebovka s Lulu

2009-01-28T22:53:00.013+01:00

Den pred Silvestrom vyuzivame nadherny raz pocasia a vyrazame z Trusalky hore na chatu pod Chlebom a nasledne aj na Chleb.. co budem o tom pisat, ked sa to da jednym slovom - no nadhera! :) vsak posudte sami :)

Vianocne motivy som videla v tej dobe vo vsetkom.. :)

Chocovka..

Aby nasledne bola Chocovka aj s kuskom Rohacovky..

a nakoniec aj cela Rohacovka.. :)

cestou na Chleb vznikla aj Krivanovka..

..polochlebovka..

..a potom aj vrcholovka.. so vsetkymi tymi Rozsutcami, Stohmi a Hromovymi...

Aj Lulu zapozovala, s panom Velkym..

...hodili sme ockom aj do Terchovej cez Tiesnavu..

aby sme nasledne zachytili seba..

konika..

aj cestu naspat.. takto idylicky stromcekovu..

Stefanska Tlsta

2009-01-14T22:27:00.015+01:00

Kazdy rok na Stefana byva vystup na Tlstu. Ja moc nemusim hromadne akcie, ale na tuto nas ukeciava kamarat Laco z hikingu, ze jeho zasa ukeciava Janci, vraj vlani bolo malo ludi - tak ze ideme tiez, hoci ja s Matusom asi pol hodku za chalanmi.

Rozhodujeme sa pre trasu popri Mazarnej, stupajuc okolo krasnych skalnych prahov. Tento chodnik vedie strmo hore, ale je to najrychlejsia moznost, ako sa dostat na vrchol 1373m vysokej Tlstej. Ja si vlastne davam zimne repete, ked som tu takto bola aj vlani na Vianoce, ale o tri dni neskor. Oproti Salatinu je minimum snehu a ja nechapem, preco ho teda tam tolko navalalo.

Pri Mazarnej je tradicna prestavka. Fotime lady, aj ked nie su take nadherne, ako boli vlani. Neva.

Cvakam tuto fotku a o chvilu sa Matus paradne klati k zemi - lad je svinka. O to pomalsie potom preliezam skalne zaistene miesta, ktore su dost ladove a trpnem, ako pojdem tadialto dole.

Lady som nakoniec zvladla. Zboznujem tieto borovice na vrchu skalnych teras. Je to prve vyhliadkove miesto po trase a Turiec je ako na dlani. Za pekneho pocasia parada.

Dnes nam to ale mo nevychadza, a tak len urobime par cvakov a serpentinami v lese naberame dalsie metre.

Po lese sa zjavi tato dalsia vyhliadka a ja viem, ze hore to uz nie je daleko. Aj tak si ale pytam doping v podobe cajika a coky, vsak kto by odolal, ze :)

Na vrchole sa stretavame s Lacom a Jancim. Janci foti, zvysok pozuje. Vrcholova klasika.

Obcas sa oblaky odkryju a my fotime zasnezenu krajinu. Svetlo meni svoju intenzitu, hadze rozne odlesky, luce prenikaju skrz huste mraky a ja mam pocit, ze kazda sekunda je uplne ina. A tak vam tu ponukam vyber z tych meniacich sa obrazkov :)

Schadzame Konskym dolom, co je sice cesta dlhsia, ale o cosi bezpecnejsia. Lacovi sa usta nezastavia, a tak je o zabavu celkom postarane.

Posledna z vyhladoviek je pri Muranoch, kde sa nam odkryla aj druha krasavica - Ostra. Nasleduje uz len zostup a prianie ocitnut sa tu v zime niekedy opat :)

Bojnice, uz vianocne...

2009-01-13T22:00:00.006+01:00

V Bojniciach som bola naposledy este ako velmi mala. Taky drobcek, este v skolke. Moc si z toho nepamatam, okrem toaliet na odstavnom parkovisku a samozrejme zamok :) A tak ked sa mi po mnohych rokoch naskytla moznost vyskytnut sa tu opat, samozrejme som ju vyuzila. Vdaka Matusovi. A tak mohla vzniknut tato zamkova a nocna miniseria. Zaroven je to uplne prvy den s novucickym stativom, tak mozete posudit, ako sa nocne fotky vydarili...

predvianocny Salatin

2009-01-13T21:37:00.009+01:00

V obrovskom casovom sklze prinasam obrovsky predvianocny zazitok - Salatin :)

Zacalo to nevinne, peknou cestou v doline, troska snehu, pohoda..

Este bol cas na hratky-gulovacky :)

S pribudajucim snehom sa vytiahli sneznice a fotili sa machrovacky :)

Iduc pri tom vsetkom panenskou krajinkou, kde pred nami ludska noha nebola (aspon v snehu boli nase stopy tie prve..)

A s pribudajucim snehom a pribudajucou vyskou to bolo coraz tazsie..

a tazsie, hoci to nie je vidiet.. (najlepsie zachytene Matusovym videnim v prispevku hned z toho dna, 21.12.) ...a strmooo horeee...

Az sme si 80 vyskovych pod vrcholom povedali, ze dost bolo lopoty bez sneznic a ide sa naspat.. a nabuduce - uz len so sneznicami :)

Krasne Vianoce vsetkym...

2008-12-19T06:00:00.001+01:00

zvieracia drevena vianocna party..

2008-12-18T23:06:00.007+01:00

v Belvederi...

2008-12-17T19:24:00.007+01:00

Bolo vidiet, ze je zima.. kvietky ziadne, len kvapky dazda nas omyvali..

opat nieco z nocnej Viedne..

2008-12-17T19:20:00.002+01:00

...aj Hofburg a okolite muzea maju v noci svoje caro :)

dnesne vianocne Brno (vobec nie neocakavane)

2008-12-15T20:53:00.005+01:00

No oproti tym hlavnym mestam trosku slabota, ale co uz. Tak aspon rychlo kupit medovinku do hrdielka aj na domov a je to :) naozaj, ako kazde trhy maju nieco svoje, nieco typicke, tak v Brne to je urcite medovina. Na vsetky mozne sposoby. A to ja mozem :)

Tvarte sa, ze nevidite rozmazany stromcek a rozmazanu kometu navrchu, tvarme sa, ze to je umelecky zaber a nie fotenie bez stativu a s nejakou medovinkou v sebe..

A Januli (aka Boruvka), diky, ze si mi robila spolocnost, langosik aj medovinka spolocne s pokecom boli velmi fajn :)

Vianocna Vieden (ake prekvapive..) :))

2008-12-14T22:08:00.014+01:00

Vianocna Vieden je ako magnet na davy, ktore ja az tak nemusim. Len kvoli trhom by ma sem nikto nedostal, ale ked uz som v tej Viedni dlhsie, ze... no super vec je miestny punc, ktory sa podava v hrncekoch a s nimi sa da potom korzovat.. fajne.. toto je ukazka z najviac navstevovaneho miesta pred Rathausom.. (je aj najviac turisticke)..

da sa tu najst kopec gycov, ale aj milych veciciek

je ale jedno miesto, ktore ma svoju atmosku a chodia sem hlavne domaci - vola sa Spittelberg :) a tu som bola veru viackrat :) (napr. so sestrickou)

Am Spittelberg

hlavna nakupna ulica Mariahilfe strasse, vianocne vysvietena...

Stephansplatz a davy

Rathaus a davy

s Matusom :)

a Rathaus ako bodka. Nie je to zle, ale nemaju lokse a medovinu :)

Vianocna Bratislava

2008-12-14T15:32:00.006+01:00

Ked som sa uz vyskytla v BA a prave zacali vianocne trhy, tak by bola skoda neist sa tam aspon na skok pozriet. Vsak varene vinko a k nemu vyborna makovo-visnova strudla navodia pravu vianocnu atmosku, aspon teda pre mna :)) a ked sa to potom zaleje puncom, a prida sa loksa plnena vybornou pecienkou... hmmm.. mnaam.. myslim, ze kvoli tymto lahodkam sa tu este niekedy v buducnosti ukazem :) (v Brne totiz take nemame.. a do Viedne to tiez este nedoletelo..)

zeby bol toto vysledok vinopuncu? :)

Sniezik sa nam chumeli, zimicka uz prisla..

2008-12-13T23:29:00.019+01:00

...a ja mam takmer mesacne blogove oneskorenie. 22. a 23.novembra sa stretlo par vybranych dusi (tj naj autori a naj inak supportujuci ludkovia) z hiking.sk, aby sa predvianocne stretli. Miesto padlo na Jarabu v Nizkych Tatrach, konkretne na chatu Jarabata, ktora patri Cikovi, typkovi, co kedysi pracoval na Kamienke. Jaaj, no co budem pisat, paradna akcia to bola! :))) len kratka..

V sobotu zavcasu rano konam presun z Viedne cez BA, kde naberam dvoch kamaratov - Peta a Mira, zvysok (Sonu, Luba, Misa a Bora) napajame na Zelenci. Potom spolocna cesta smer NR a BB, kde naberam Tomasa a uz valime smer Brezno. V Blave este husto snezilo, ale Horehronie sa topi v slniecku a cerstvo obsypana krajina snehom dava tusit, aka krasa to bude priamo na mieste. Ked dorazame na chatu, tak nas uz netrpezlivo ocakava uderka tretieho auta - Peto, MisoB a MisoM. Caka sa uz len na Matusa, ktory sa chcel znicit uz den predtym cestou cez Ohniste, co sa mu aj podarilo, dobieha ale relativne stale sviezi, takze vyrazame (po pivku, polievocke, atd) konecne do kopcov, ved uz je obed! plan - Jaraba - Certovica - sedlo za Lenivou - Benuska a odtial to nejako seknut dole naspat na Jarabu.

Po Certovicu je to so snehom este celkom ok, fajne mrzne a vsetko naokolo je rozpravkovo biele. Este aj do sedla za Lenivou sa ide fajne, nejake vacsie vozidlo tam totiz asi testovalo, aku hrubku snehu zvladne, a tak mame ist po cich stopach. Preslapavat zaciname az chodnik na Benusku. Je to celkom sranda, ja sa borim miestami vyse kolien, celkom je kosa, ale tie vyhlady stoja za to. Ja neviem odtrhnut zrak najma od vychodnej casti NT, ktora mi este chyba, najma Velky Bok ma nesmierne laka, tak sa divam na tohto krasavca aspon z dialky. Samozrejme Kralovka je uchvatna, len pomaly ju zacinaju halit mraky, co je predzvest toho, ze sa meni pocasie. Aj veru, Dumbier je uz tiez totalne v mrakoch, asi tam pekne snezi. Na vrchole Benusky sa tym padom nezdrziavame dlho, ono je aj dost kosa a slnko, ktore by nam mohlo dodat aspon trosku tepla, je uz davno zahalene mrakmi. Z Benusky (teda skor od tej vojenskej chaty v sedielku) sa naozaj spustame rovno dole, ze na zvaznicu.. no uff, taka strmina, takym terenom, ze si to naozaj uzivam.. po zbehnuti na zvaznicu sa mi kolienka trasu ako naozaj :) potom ideme teda chvilku zvaznicou, aby sme dalsimi chodnikmi a skratkami zisli az do Jarabej. Podarilo sa! Prichadzame uz takmer za tmy, tak sup rovno na jedlo, pivko, a tak dookola.. zacina druha cast dna, ktoru podrobne rozoberat nebudem, len poviem, ze pivecko, demenovka a ine dobrotky boli fajn.. :)) spolocne s kulturnym programom, o ktory sa postarala Sona s Borom :)(uzasnym rozpravacom a velmi milym a vtipnym cloviecikom, teraz mu vychadza knizka pribehov Kapor fatransky, ktore postupne pospisoval pre hiking.sk ako jeho zazitky z dob chatarcenia vo Fatre) no musim uznat, ze tak fajn som sa uz dlho nebavila :)

V nedelu sa troska horsie vstava, a tak davame len decentnu prechadzku. Presuvame sa do Hronca a odtial hore na Chvatimech a na chatu Bernardin. Snezi, vcerajsie pocko je tatam, ale to neva, cajik maju dobry, klobasku tiez a ujo chatar je fajne zhovorcivy, tak sa nam ani odtial nechce :) no musim sa sem aj niekedy v lete vytrepat.. aj ked od jari zacne vraj velka rekonstrukcia chaty.. tak som zvedava.. :) fajny vikend no :)

Kuchajda a jej developersky sa meniace okolie..

2008-12-03T16:34:00.002+01:00

ine kuchajdovske plavajuce potvorky :)

2008-12-03T16:30:00.005+01:00

Labuti pribeh...

2008-11-20T19:11:00.009+01:00

Bratislavska Kuchajda sa poslednu sobotu doobeda zmenila na Labutie jazero...

...najprv krasavice priplavali zvedavo sa rozhliadac...

..potom zistili, ze im nic nehrozi, a tak sa pustili do krmenia...

...a ocisty...

vsak treba pozaucat nove paradnice do tajov jazerneho zivota..

...aby si potom spolocne hromadne poplavali zasa inym smerom.

v Pratri...

2008-11-10T16:40:00.010+01:00

...sa da tocit vsetkymi smermi a na vsetky svetove strany... vyskusajte...

...okolo Dunaja...

2008-11-05T17:20:00.000+01:00

Aj vo Viedni sa daju najst zaujimave zakutia.. par zastavok metrom, vylezenie na zastavke Kaisermuhlen hned za Dunajom, a uz len si uzivat slnecnu nedelu (aj ked to slniecku chvilku trvalo) a zaujimave kontrasty v okoli Dunaja a jeho prilahlych ramien :) fajna oddychova zona. A potom sup, cez dialnicu do Pratru, lebo vsak tam sme este tiez neboli.

zmeny, ktore by som v zivote nepovedala, ze sa stanu...

2008-11-04T16:06:00.002+01:00

...a predsa. Uz nie je OK. Ani uz nebude. Vzdy som verila, ze TO s NIM bude TO "navzdy". Ze s nim stravim podstatnu cast mojho zivota, ze kupime chalupku, v ktorej potom spolocne zostarneme, ze raz mozno zacne ten normalny zivot a budeme zit stastne az do smrti. Ale nie, realita je ina. S OK uz nezacne. Clovek dlho dospieva k rozhodnutiu, utvara si nazor na zaklade modelov chovania.. a.. mne uz stacilo cakania, prosikania aj o malickosti, konciac to vsetko vacsinou mojim rozcarovanim a vzajomnym nepochopenim.. mozno som len nemala dostatok trpezlivosti, ako by niekto povedal, ale pohar mojej trpezlivosti sa dokvapkal az po vrch.. a ked v tom momente stretne clovek niekoho, kto mu este viac otvori oci a nebojacne ukaze, ze medzi dvoma ludmi to moze byt aj uplne inak, tak potom nie je co riesit... OK, prepac este raz, vsak vies ale, uz sme to rozobrali.. a cloviecikovi MM, ktory mi pomaha pomalicky menit moj pohlad na realitu dvoch ludi velmi dakujem za to, ze sa zjavil.. lebo uz som asi nieco podobne velmi potrebovala a ani vo sne som nedufala, ze este nieco take mozem zazit.. lasku :)

Matus, dakujem.

Schonbrunnske obrazkotvorby..

2008-10-27T18:59:00.006+01:00

...tentoraz parkoidne.

Schonbrunnske obrazkotvorby...

2008-10-27T18:54:00.006+01:00

najprv tie architektonicke...

nocna Vieden

2008-10-27T18:38:00.006+01:00

jeden z mnohych hotelov v centre..

viedenska opera

Maria Theresien platz s muzeami...

Rathaus

Hofburg

Naschmarkt

2008-10-22T22:39:00.009+02:00

Mame to stastie, kusok od nas, tak 3 min chodze, maly zazrak.. Naschmarkt.. pamlskovy raj... plny ovocia, zeleniny, syrov, oliv, nakladanych dobrot, ryb, masa, peciva.. pre mna maly raj na zemi :) a k tomu, kazdu sobotu, blsak. az mi to pripomina stare ljubljanske casy, ach, ta nostalgia... btw kto najde na jednej z fotiek malu kuriozitku? :)

nocne saliny...

2008-10-21T22:14:00.004+02:00

...tie viedenske... mam novu zabavku.. zeby som v nej pokracovala aj potom v BM? ;))

Vieden...

2008-10-21T21:54:00.004+02:00

Sice som vo Viedni uz od minuleho pondelka, tak k foteniu som sa dostala az pred vikendom. nie je cas, az do piatku som poznala len trasu metrom U4 a potom bus 74A k labu a naspat. Strasne. V piatok som si ale povedala, ze to bude trosku inak a vzala som si so sebou aj fotak. Vysledky postupne pribudnu. Na zaciatok aspon nejaka pravna budova, okolo ktorej kazde rano korzujem, a moja labka, aspon teda napis zvonku..

fotostretko...

2008-10-20T22:38:00.018+02:00

Len par foteciek fotostretkovych hikingovych zaciatkooktobrovych.. a ze bolo opat genialne :))))) tentoraz v Oraviciach a hoci len na kratko, tak aspon Lucna s Bobroveckou dolinou a naspat Jurankou sa stihli :) (neviem, ci to bola viac obyc tura, ci fototura)... a potom v nedelu, narychlo zasa k ustiu Juranky, naucit sa este lepsie fotit... vsak mozno coskoro este viac poviem :)

kym v ten piatok vsetci poprichadzali, tak ja s Hono vybieham aspon nad Oravice, taketo hmly stromovite pofotit..

aby druhy den rano prva stvorka, ktorej som bola sucastou, vyrazila hore Bobroveckou a zazila uzasny vychod slnka.. mysticky...

aby som nasledne znova testovala svoje nadsenie pre potoky, tentoraz bez stativu...

cesta hore osviezena bola vsetkym moznym :), ale aj takymito skalkami...

aby sme potom pri stupani z Bobroveckeho sedla mohli ponadavat pri vyhlade na uzasny Bobrovec, ze skoda, ze od tohto roku sa uz hore nesmie..

tak aspon pekne hore po polskej hranici na Lucnu, s takymito vyhladmi na polsku stranu..

...ci takymito vyhladmi na hlavny rohacsky hreben, okoreneny vrcholkom Lucnej, krasna mnamka...

...potom nastal zostup, a vystup cez hrebienok do Juranky, taky pravy jesenny...

..a potom dalsi den, vybrali sme sa na luky k ustiu Juranky a fotili, ako o dusu.. ci o vodu?

...tu by som dokazala sediet veeeelmi dlho...

...a kravka (ci podla hikingacov byk) nemohol chybat.. vsak aby ma mal zasa kto nahanat...

...a ako oravicka bodka, tato kaplnka sa tu ocitne. ze a tak.

a koniec. zatial. :)

jesenna Stiavnicka

2008-10-08T21:10:00.013+02:00

Ked sa vzdali Belianky, tak nedela sa urobila uplne nadherna.. az ma islo porazit. Tak aspon park v Stiavke som si sla nafotit.. uz ho vzala so svojho narucia pani jesen.. tak taka nostalgia na mna dychla.. aj preto, ze co z tej niekdajsej krasy ostalo a aj preto, ze z niektorych fotiek to na mna vyslovene dychalo.. preco lavicka ostala prazdna.. ale to by bol uz iny pribeh..

Javornikove potulky... (26.-29.9.2008)

2008-10-08T15:06:00.038+02:00

Povodne to mal byt vikend, ked len utekam z koleji, aby som nebola piate koliesko na voze mojej spolubydle a jej priatelovi. Nakoniec to je jedna z najfajnovejsich potuliek kopcekmi, ake som doteraz zazila :) V navrhu boli dve alternativy - Javorniky, alebo okolie Banskej Stiavnice. Pre komplikovanejsi pristup z BM BS pada, ide sa teda potulkovat do Javornikov!

V TN priberam Matusa, kamarata z HIKINGu, trosku makaca, tak si myslim, ze ako ho ja na tych kopcekoch budem krotit, aby mi moc neutekal :) (nakoniec sa ale "makaccstva" dobrovolne vzdal :)) V Cadci nechavame odparkovane auto, je piatok podvecer a my pomedzi panelaky hladame zelenu znacku - smer Crchla. Hned nad Cadcou stretame stado oviec - celkom fotogenicke potvorky to su :) Chodnik spociatku nabera vysku, aby potom mierne pokracoval jemne zvlenenou krajinou. Miname zopar osad, pokeciame s miestnymi (babka, pasuca svoje ovecky, ci iny miestny, ktory sa pyta tradicnu otazku, ze "kam tak na noc"). S uplnym zapadom slnka prichadzame do osady Murcovci, ktora je ako na zavolanie - tri drevenice, jedna prerobena na chatu, jedna poloruina a este jedna - zachovana tak akurat - to bude nas dnesny noclah! Prekvapuje nas zachovalost drevenice, hoci nema okna ani dvere, tak strecha vyzera v poriadku, ani neporiadok dnu nie je, zjavne chalupku neobjavili ziadni miestni vyrastkovia, co nas tesi. Rozkladame karimatky a spacaky rovno pod okienkom, varime veceru a sup rychlo do spacakov, nech je teplucko :)

Rano sa prebudzame do oparoveho dna, plany na fotenie vychodu slnka padaju, pretoze nie je nic vidiet, tak sa este hodnu chvilu valame v spacakoch. Ved komu by sa chcelo z takej krasnej chalupky, ze Murco! Ked sa nam podari vyhrabat, tak hodnu chvilku obiehame chalupku a jej okolie zo vsetkych stran, aby sme zdokumentovali toto fajne miesto. Moc sa nam fakt odtialto nechce, ale poberame sa dalej. Papa Murcovci, snad niekedy nabuduce... odchadzame nieco po desiatej, ale hned za osadou stojime, pretoze nachadzame fajny pramen vody (skoda, ze je stojata, ale co uz). Naberame, co to da, a zaroven sa doberame, kto z nej bude mat prvy "behy" (rovno mozem povedat, ze nakoniec nik). O chvilu dosahujeme Crchlu, ktora bola aj povodne v plane ako spaci bod, sme ale radi za Murcovcov, lebo priamo z Crchly nie je nic vidiet.

Pokracujeme dalej uz po cervenej znacke. Miname razcestia, osady, pocitame kaplnky, kriziky a vsetko svate, co nam skrizi cestu. Oddychujeme pri kaplnke ci dokonca minikostoliku pri osade "Do bzdilych", dalej po cervenej az na obedik pri osade Jurdovci. Hreben "skrasluje" nejaky zvlastny druh umenia, neviem, kto sa tak vyblaznil, ale vobec mi to sem nesedi. V ceste mame este Jakubovsky vrch. Prave pred nim ale zacina naplno miestny neduh - znacka rozjazdena od motorkarov a stvorkolkarov. Par ich aj stretame a mne to vzdy na chvilu dost zhorsi naladu.

Uz sme rozhodnuti, ze spat budeme bud priamo na vyhliadke na Kamenitom, ci niekde v jej okoli, tak volime este volnejsie tempo nez doteraz. Pri osade Mrackov opat sedime, vyzuvame topanky, davame dole ponozky a nechavame pohladit nase nozky teplymi lucmi slnka, ktore sa fajne opiera. Ja si fotim uzasny vidiecky plot, uplne som z neho hotova. Aj z celej osady Mrackov, vznikne tu este zopar peknych fotiek. Ohureni krasnou osadou stracame znacku, pretoze sa nechavame unasat pristupovou cestou do osady a tiez vysielacom, ktory je v smere vyhliadky. A hoci mame GPS, zistujeme, ze ideme zle. Najhorsie vzdy je, ze clovek zisti zly smer, az ked vystupa vysoko alebo klesne pekne dole, co bol nas pripad. Tak sup pekne naspat. Odpajanie znacky nachadzame v tom najblbsom mieste a nikde ziadna sipka.. hmm, fajne.. nevadi. Rozjazdenym lesom prichadzame na Kamenite, kde je naozaj vyhliadka, ale oproti fotkam, co boli na hikingu, posobi tak nejak miniaturne. Co je ale horsie, tak na prespanie to moc nie je, aj malo miesta, aj dost na prefuknutie. Slnko inak uz skoro zapadlo, tak ideme prave vcas. Fotime, cvakame, co to da, este tak a este inak, cela dolina okolo Kysuce predsa musi byt zmapovana! :) O chvilu je tma, a tak za miesto noclahu vyberame nedaleke stromy, ktore su v zavetri, kusok odtial je ohnisko, kde chceme zrobit ohnik na zahriatie. Moc nam to ale nejde, vsetko je mokre a toaletak predsa len hori prirychlo.. a ani ta brezova kora nezabrala, Boro!!! (v ten den totiz vychadza na hikingu clanok od Bora, ze "Balenie podla Bora", kde pise, ze on na rozkurenie jedine brezovu koru - no prdlajs! :)) Tak len rychla vecera a sup do spacakov. Ja musim vychvalit ten moj - perfektna kupa, hoci rano bolo troska bielo, kde tu namrazka, mne bolo v tej mojej "arktide plus" az teplo :)) parada :)

Rano sa prebudzam s vychodom slnka nieco po pol siedmej, budim aj Matusa, ze ci ideme fotit.. najprv ho posielam sameho, ze mne sa zo spacaku nechce, ale potom si vravim, ze urcite bude krasne, a tak leziem tiez :) a veru - stalo to za to! v dialke bolo vidiet oparoidne Rozsutce a hreben MF, o chvilu zacala na obzore vyrastat obrovska cervena gula a ceresnickou na torte bolo more oblakov vsade pod nami. Co viac si priat! :) Cvakame obaja ako najati, aby nam neusiel ten najlepsi moment, o chvilu nato sa len kochame, aby nas zasa chvilu nato chytil este jeden fotoosial :) Potom este chvilku behame po luke, hladajuc ine vhodne fotomomenty, ja fotim aspon kvapky vody na listoch. Na chvilu este zaliezame do spacakov, lebo vsak sa nie je kam ponahlat, a tak kym sa vyhrabeme, naranajkujeme, znova pofotime, tak je jedenast hodin :)
Pokracujeme klasicky po cervenej, miname opat par osad, vacsinou prerobenych na chalupy susedmi z ceskych krajin. Cesta je miestami opat slusne rozjazdena zo stvorkoliek a motoriek, fuj.. Pri Kujanovcoch opat sedime a neveriacky skumame dalsie "umelecke dielo". Co uz niekto nevymysli.. Klesame do sedla Semetes, kde by mal byt motorest. Laka nas vidina kofoly a polievky, no ked vidime realny stav, tak jedlo asi nemaju, kofolu tiez, pivko v mojom pripade nehrozi, a tak si pytam aspon dzus s vodou. Na otazku, aky maju, mi tetusa oznami, ze sa musi pozriet, a pride s vitazoslavnym usmevom, ze nasla ananasovy! :) tak ok.. hned za cestou hladame cashku, ktora by tu niekde mala byt, je to ale az moc moc easy :( skoda.. co sme zisli do sedla musime teraz vyslapat. Este kusok a odpajame sa z cervenej, aby sme po zltej klesli do Vysokej nad Kysucou. Cestou nachadzame zopar suchohribov, tak si ich zbieram na prazenicku :) Vo Vysokej cakame cca hodku na vlak a potom uz len priamy smer Cadca :) Tam davame konecne normalne jedlo (tj pizzu :)) a potom uz len chvilka nervozity, ci auticko najdem na svojom mieste - aaano, nasli sme :) (ked som sa totiz kedysi pytala Mati, ktora Cadcu pozna, kde by mi odporucila nechat auto, tak sa len na mna pozrela a vravi "v Cadci? nikde.."

A tak som rada, ze to vsetko teda dobre skoncilo.. zazila som krasny pohodovy vikend v peknej oblasti (nebyt tych moto veci) s prijemnym clovekom (zeby sparingpartner aj na dalsie potulky? ;)) a aj fotecky s pocasim vysli.. co viac si priat.. :)) azda len opat taky pekny vylet..

Ako nedopadli Belianky tento vikend...

2008-10-07T21:19:00.009+02:00

Belianky mi asi nie su sudene, aspon teda zatial. Mala som sa tam ocitnut uz dva tyzdne dozadu, ale prislo velke ochladenie v nasich krajoch, snezilo, hnusne bolo, a tak som to musela zrusit.. posledny vikend (tj 3. a 4.10.) teda nastal opat "beliankovy" cas a opat to bolo naprd :( Odkladame planovanu Monkovu dolinu na zaciatku trasy, davame namiesto nej predrazenu a preplnenu (hoci inak krasnu) Beliansku jaskynu (vyhlad kusok od jaskyne).

Kedze je rezervovane ubytko na Plesnivci, tak v dazdi mierime po jaskyni najkratsou trasou rovno hore. V nasom pripade po zltej, dolinou Siedmych pramenov. Fotim aspon potoky, ked uz nic. Je to celkom zabavka, v dazdi. Na chatu prichadzame dost skoro, takze stiham poochutnavat vsetko, co maju, ciastocne aj z toho tekuteho :) Chatar s pomocnikom su strasne fajn, statocne so mnou komunikuju, co ocenujem :) K veceru prichadzaju dalsie partie ludi, az je chata plna. Sedime pri pivku, horci, demenovke, zabava v plnom prude. Bavim sa s partiou z juhozapadu sk, chcu dat dalsi den Baranie sedlo a na Terynku. No good luck. Rano sa prebudzam jemne rozbita, vonku je hnusne, hmla, oblaky. Spusta sa lejak, a tak sa rozumne vydavame dole a do MT (inak zvysok osadenstva pekne na hory). Ta chvila k autu stacila, aby sme pekne zmokli, cestou do MT leje ako z krhly, po LM mi nestihaju stierace, idem ledva 90... V nedelu je ale ako na potvoru vymetena obloha a mna ide porazit. Tak aspon Stiavnicka a park, ked uz nic. Tie fotos pridu troska neskor :) Pretoze iny vikend, ten predbeliankovy, sa vydaril. Javornikovy. A o nom napisem nieco skor :)

Fotoreport z Pienin (13.-14.9.2008)

2008-10-07T20:43:00.016+02:00

Co vsetko sa da stihnut pocas jedneho septembroveho vikendu v Pieninach...

...nalodit sa na plt a plavit sa pokojnymi vodami Dunajca (a popri tom vidiet napriklad uzasne Tri koruny, skalky na polskej strane)...

...kochat sa kacickami plavajucimi v prude za pltami...

...vychutnavat si zakrutu za zakrutou a objavovat stale iny pohlad na okolite skalky (ako napriklad Sokolicu v pozadi)...

...potom pre zmenu ju podplavat (tu Sokolicu)...

...aby sme sa polskou stranou neskor na nu vystverali a vychutnali si padakoidny pohlad dole na Dunajec...

...dalej po skalnatom hrebienku smerom naspat na Cerveny Klastor z par vyhliadkami na Sokolicu, prielom Dunajca a zacinajucu jesen :) ...

...aby sme potom uz z Troch korun obdivovali krasne symetricke polske policka...

... a nielen tie, ale celkovo aj malebnu krajinku pod korunami... ako z lietadla...

...rozlucka z korunami uz zo slovenskeho uzemia (po 5 hodinach na polskom uzemi a dvoch hodinach plavby hranicou)...

...aby sme na koniec dna zavitali bleskovo opat do Polska, k vyrovnavacej nadrzi Stromowieckie...

... a k zamku Niedzica...

...aby sa nakoniec cely vikend zakoncil navstevou Cerveneho klastora... :)) pekny vikend! bodka.

Criepky z Aberdeenu (a okolia)

2008-10-05T22:31:00.028+02:00

Mam nejaky sklz. Nestiham. Ako som uz pisala, este zaciatkom septembra som sa bola konferovat v skotskom Aberdeene, a chcela som o tom napisat aj nieco viac, predsa len to bola moja prva navsteva v UK. Asi budu ale nakoniec len fotecky so strucnymi popismi a kto si bude chciet so mnou povykladat o mojich dojmoch a pocitoch zo Skotska (teda aspon z toho mala, co som v priebehu tyzdna stihla absorbovat), tak prosim nazivo :)

Den po prichode bol este volny, tak valime k moru, je ale kosa, ako naozaj, a to je koniec augusta.. :( neviem, kedy sa domaci stihaju kupat..

Nahodou tiez nachadzame roztomilu staru rybarsku cast zvanu Footdee, krasne milo romanticke miesto :) (aj v mrholeni a zime)

Dalsi den nas uz neminula konfa - a ako natruc bolo cely den pekne. Na odlahcenie aspon jeden slide, ze co vsetko v priebehu nasho zivota spapkame (kedze som ten potravinar a toto bola konferencia Food Micro)

Vracajuc sa z vecerneho rautu sa necham nalakat osvietenymi budovami Aberdeenskej univerzity. Viem, nie je to dokonale, ale slubujem, ze sa v nocnych foto vylepsim :)

Aj dalsi den svieti krasne slniecko, a tak utekam este pred konferenciou pofotit stary Aberdeen (tj areal uni)

Potom doslo aj na centrum Aberdeenu, ale az poobede.

Hekticke cetrum mesta.

Aby sme netrcali len na konfe, tak si platime vylety - jeden do destilarni, druhy na hrady. Tu je prva destilaren whisky, cisto v sukromnych rukach - Glenfiddich.

V ramci tour zavitame aj do "opravovne" sudov. Totiz skotska whisky sa moze davat do sudov, v ktorych predtym bol napr. americky bourbon ci spanielska cherry. Pred opatovnym pouzitim sa vsak sudy musia zreparovat. A to sa deje tu.

Najstarsia destilaren v Skotsku - Strathisla, tu palia whisky pre kralovsku rodinu.

Dalsi den nas cakali miestne hrady - styri boli v plane. Toto je prvy z nich - castle Frasier

druhy v poradi - Drum castle

a pri kazdom hrade ci destilarni (takmer) sa pasu miestne kravicky, ci uz plemena highland, ci obyc.. ja som z nich nemohla, a tak casto boli mojim objektom na fotenie.. :))

hrad cislo 3 - Crathes castle

makro vresu zo zahradky :)

Cairn O Mount, 455metrovy kopcek plny vresu (nadherneho), z ktoreho bolo vidiet nielen more, ale aj uzasnu skotsku krajinku..

Hrad Dunnotar, myticky posobiace miestecko na morskom utese, miesto, kde sa tocilo viacero filmov (ano, aj Statocne srdce)

Zacinam zboznovat taketo pobrezia asi :))

Chutovka z arealu Dunnotaru. Je prijemne, ze o celu ruinu a jej okolie je fajn postarane a clovek nelutuje 5 libier za vstup.

Cierna hora, den 11 - vlastne uz Chorvatsko, Dubrovnik

2008-09-22T21:32:00.021+02:00

Este vecer nas sokuju miestne dubrovnicke ceny. Zvyknuti na Ciernu horu nam tu teraz pride vsetko drahe a dat za pivo 25 kun, tak to ani nahodou. Kupujeme teda v potravinach plechovky za 10 kun a keciame dlho do noci. Toto je jedina noc, ked je tak teplo, ze ani nevleziem do spacaka.. uz zo seba ani nemam co zhodit, a aj tak mi je teplo, uff... Rano, (nie je este ani pol siestej), sa zacina balit velka tlupa Francuzov, stanujucich rovno oproti nam. Buchocu, cinkaju tyckami od stanov, prekrikuju sa.. no proste velmi taktny narod. Rozmyslam, co robit, kedze spat sa mi neda, a tak ma napada uzasna myslienka - idem si zaplavat! :)

Ani jedno rano som sa k tomu nedokopala, a tak teraz na zaver pobytu to mozem aspon vyskusat. Obliekam si plavky a bezim k moru. Cestou stretam Jindru, ktory k moru mieri tiez a aj Opiho, ktory sa od mora uz vracia. Ked dojdeme k moru, tak plaz je uplne prazdna, ale vo vode je zopar ludi - nasi :) Vchadzam do vody, ktora nie je vobec studena a o chvilu si uz uzivam plnymi duskami ranne plavanie. Kraulik po bojky a naspat, troska pokecu, zasa troska poplavania.. ked zrazu zbadam, ako sa blizi obrovska neviemkolkoposchodova zaoceanska vyletna lod (ono totiz nas kemp je rovno nad velkym pristavom, sme vlastne na takom kopcoidnom poloostrove, deliacom pristav od sireho mora). Je to uzasny pocit plavat si vo vode a zaroven vidiet plavit sa kusok od vas taky kolos, tisko prerazajuci vlny.. naplno si tento moment uzivam, aby som potom niekedy mohla porozpravat, ako som sa v Dubrovniku kupala o siestej rano v mori a takmer na mna (pocitovo) sa plavila obrovska vyletna lod :) (ok, viem, som ako male decko).

Neda mi este nieco nenapisat k samotnemu kempu. Kudrnovci to maju dobre vymyslene, z kempu do kempu sa uroven kempovych sluzieb postupne zvysovala, az nakoniec v Dubrovniku zazivame trojhviezdickovy kemp s mnozstvom sprch, kde tecie tepla voda, toalety, na ktorych je papier, mydlo pri umyvadlach, ci tepla voda aj na umytie esusu. Sme z toho hotovi, taky luxus sme necakali :)

Po ranajkach vyrazame do centra Dubrovnika miestnou hromadnou dopravou. Dubrovnik je nazyvany aj perlou Dalmacie. Je jasne, preco. Splet uzasnych uliciek, zachovale hradby okolo celeho mesta, cervene fotogenicke strechy, nie nadarmo je zapisane v zozname UNESCO. Vdaka tomu je ale tiez velmi navstevovane, a nielen nami a domacimi, ale aj inymi turistami, prevazne zo zapadnej Europy, na ktorych sa to tam vsetko nastavilo, a tak ceny uz rozhodne nie su ludove. Tak ako drviva vacsina navstevnikov Dubrovnika mame namierene na hradby (studentske vlezne za 20 kun, normalne 50 kun), z nich je totiz naozaj historicke centrum ako na dlani. Opevnenie mesta bolo vybudovane v 13.st. a postupne sa upravovalo az do 17.st. Motame sa v dave ludi, ktori tvoria nekonecneho mnohonrodnostneho hada. Mame uzasne vyhlady na pevnost za hradbami, morske vlnky narazajuce na hradby, ci tie mnou tak oblubene cervene strechy a zakutia uliciek. Co je zaujimave, tak hradby su naozaj okolo celeho centra komplexne a ich cela dlzka je 1914m. Do centra vedu len dve brany - zapadna Pila vrata a Ploce vrata na severovychode. Od brany Pila vrata sa tiahne ako keby hlavna trieda Stradun, dlha cez 200m. Počas balkanskeho vojnoveho konfliktu prave sem dopadlo 36 delostreleckych granatov.

Vy, co ma poznate, tak viete o mojom vlaznom vztahu k historii a pamiatkam, resp. vyberam si len hrozienka z kolaca :) a tak v Dubrovniku mi stacil pohlad z hradieb na mesto (predsa len pre fotografa pravy raj :)), omrkli sme tiez Namorne muzeum a k tomu uz bol len doplnok v podobe kratkej prechadzky ulickami a Dubrovnika sme mali tak akurat dost. Ved.. mozno sa sem este raz vratim, a budem moct nasat aj ten zvysok atmosfery, ktory sa do mna uz nedostal. Nam urobila bodku za centrom mesta vyborna jadranska zmrzka, ktoru sme nemohli vynechat (a dokonca sme sa aj zasmiali trosku, pretoze predavac, ked nam ju podaval, hovori, ze: "Naschledanou a preji krasny den", na co my, ze "ale, my sme Slovenky, nie Cesky :)", on pohotovo zareagoval "tak dovidenia a pekny den". Mile. (a nasinec to rozhodne nebol)). Na to sme zhodnotili, ze uz fakt stacilo a vybrali sme sa naspat do kempu.

Ja stiham este poobednajsie kupanie, a tiez, ked som vo vode, tak zazivam male dejavu - opat moja ranna velka lod, tentoraz vyplavajuca. No, co by clovek neurobil pre fotku velkej vyletnej lode, ze - tak sa valim rychlo z vody, bezim k fotaku, bezim za lodou (uff, kto kedy videl ist tak velku lod tak rychlo? :) - cvak, mam ju. Po skorej veceri stihame uz len hromadne foto a sadame do busu, aby sme sa o 18 hodin ocitli v Brne. Dovca sa konci. Ale fajna bola a ja zaspavam v drkotajucom buse s fajn pocitom, ze toto leto som si vymyslela fakt dobre. Kudrna, diky..

Cierna hora, den 10 - Stari Bar

2008-09-21T20:16:00.012+02:00

Desiaty den bol presunovy. A zaroven posledny v Ciernej hore. Uz uplne. Vsetci si hovorime take tie otrepane vety typu "ach, ale nam to ubehlo", ci "mne sa taaak nechce do prace", alebo "nemozem mat este dva tyzdne dovolenky???" a pritom nas vlastne este caka Dubrovnik, ako perlicka na zaver. Podme ale pekne po poriadku. Pretoze kym sa nadobro rozlucime s Montenegro, tak nam ostava jedna zastavka - Stari Bar.

Priblizne 5km na vychod od mesta Bar, na vrcholku kopca Londza, nachadza sa starobyle opevnene mesto. Stari Bar. Vzniklo naozaj velmi velmi davno, kedze archeologicke nalezy dokazuju obyvanie tohto miesta uz 800 rokov p.n.l. Tak ako vsetky vyznamne mesta v minulosti, ani Staremu Baru sa nevyhli mocenske boje, a tak sa tu vystriedala bohata zmeska - Slovania, Benatcania, Turci. Cas je ale neuprosny, a tak z celeho mesta ostali zachovane uz len ruiny. Par budov sa podarilo opravit, tie opat sluzia ako minimuzea, ci galerie, opat sa tu nachadza divadelna scena na rozne performance. Jednoducho dalsie fotogenicke miesto :) Co je super, tak na sever od pevnosti sa uchoval akvadukt zo 17.st. Pekny.

V sprievodcovi sa docitavam, ze pod pevnostou sa kazdy piatok kona farbisty trh. Mame stastie, je piatok, a tak si mozem pofotit domacich predavajucich vsetko mozne, od zivych sliepok po ovocie a zeleninu.

Potom nasleduje uz len presun do Dubrovnika, kde jedinym spestrenim cesty je trajekt cez Boku kotorsku. Cakanie nan nam trva priblizne hodinu, co by az tak nevadilo, keby mi od rana nebolo nejako divne. Poupalovy stav asi pokracuje. Cakanie na chorvatskych hraniciach nam skracuje film Snezenky a machri (asi na ochladenie v tom teple :)). Po prichode do kempu v Dubrovniku valime este k moru, aj ked do vody sa mi uz nechce, tak aspon fotim fajny most, kym nebude uplna tma.

pred 21.8.2008 v centre Brna

2008-09-21T12:10:00.006+02:00

Viem, ze este nemam ukoncenu Ciernu horu, dostala som ale chut zverejnit par foteciek z Brna. Pacil sa mi napad, akym sa uskutocnilo pripomenutie si 40.teho vyrocia vpadnutia vojsk "spojencov" do Ceskoslovenska. V uliciach viseli fotografie vzniknute v tej dobe a vnimavemu okoloiducemu davali dovod k zamysleniu.. preco to tak vlastne dopadlo.. a kde by sme mozno boli teraz.. kolko ludskych osudov to vtedy ovplyvnilo..

a trosku som potom nafotila aj samotne Brno, kontrastne pocasie ako keby pasovalo k tomu, co sa dialo 40 rokov dozadu.. temna doba, do ktorej presvitlo par nadejnych lucov slnka, aby to nakoniec skoncilo uplne inak..

Cierna hora, den 9 - Ulcinj

2008-09-17T20:14:00.013+02:00

Toto je nas posledny ciernohorsky den. V podstate. Zajtra uz bude presun do Dubrovnika, sice so zastavkou v Starom Bare, ale predsa. Na programe posledneho montenegrovskeho dna je mestecko Ulcinj. Kempime kusok od mesta, predsa nas ale soferi vezu blizsie k centru, od ktoreho aj tak musime este solidnu polhodinku chodze v brutalnom teple poslapat smerom k staremu Ulcinju. Je poznat, ze sme kusok od albanskych hranic, 80% obyvatelstva tvoria totiz Albanci, aj nazov mesta sa pise inak - Ulqin. Rok co rok aj tu ale mizne tradicna moslimska kultura, vlani vraj chodilo v uliciach ovela viac zahalenych zien, nez tomu bolo tento rok.

Mestecko ma bohatu historiu. Uz oddavna tu bol vyznamny pristav, prekvital tu obchod nielen s tovarom, ale aj s otrokmi z Afriky. Po Slovanoch a Benatcanoch ovladli na 300 rokov mestecko Turci, vtedy Ulcinj spadal pod Osmansku risu. V tejto dobe sa mestecko preslavilo - aj ked nie v pozitivnom slova zmysle. Prave tu bolo zname "doupe" piratov, ktori oberali obchodne lode v celom Stredomori. Ciernej hore pripadol Ulcinj az v 19. storoci, pricom Turci sa ho nechceli vzdat, ale vplyv celej Europy bol proti nim. Perlickou je, ze v case tureckej nadvlady nemohla byt ziadna stavba (a uz vobec nie ina krestanska) vyssia nez veza mesity, preto jeden z kostolov bol zapusteny pod uroven terenu.

Nasu put Ulcinjom zaciname v Citadele, historicky najstarsej casti Ulcinju. nez vkrocime medzi jej mury, tak stihame este vidiet kostol Sv. Nikolu, ktory bol pocas tureckych vpadov premeneny na mesitu. Citadelu (vstup 1€) tvori komplex opravenych budov, v ktorych su malicke muzea. Nachadza sa tu tiez podium na letne predstavenia, idealna kulisa napriklad na Shakespeara :) Po klasickych kochackach na more a cast mesta sa motame malilinkymi a uzulinkymi ulickami stareho Ulcinju. Krasna to atmosfera, az by sa ziadalo napisat, ze naozajstna romantika, najma pre fotografov :) (Lenka s Drazou totiz nezdielaju moje a Opiho nadsenie pre fotodokumentaciu uliciek, a tak motanie obmedzujem na to najnutnejsie).

Nasledne prechadzame popri Malej Plazi, ktora posobi ovela milsie, nez jej "velka sestra" Velika Plaza. Prave na malej plazi vzdy pirati oslavovali svoj lup :) Ulickou bazaroviteho charakteru sa vraciame k busu, vzdavame sa totiz povodneho planu dojst do kempu peso, pretoze je strasny upek. Cestou miname trhovisko (ja vidim len klasicke "satove", potom vecer mi par ludi povedalo, ze hned za nim bolo uzasne zeleninove a ja som ho neobjavila.. :( holt, strasne teplo bolo, ani chodit sa mi nechcelo). V buse prosime soferov, aby nam zastavili pri rybarskom moste, chceme zasa fotit a zaroven sa cestou do kempu najest v niektorej z mnohych restik. Treba predsa ochutnat tradicne jedla :)

Sadame teda do jednej z restik. Teraz este zivaju prazdnotou, predsa len, Albanci a vseobecne balkanci ziju hlavne v noci (to sme az cumeli, aky ruch tam v noci bol). Rukami a nohami sa dohovarame, kto bude co jest. Chlapci v restike totiz moc nevedia ani anglicky, ani nerozumeju mojmu mixu slovinciny, slovenciny, srbstiny atd atd.. jedalny listok je tiez len v albancine, ale o to vacsia sranda je pri vysvetlovani, ze co si vlastne dame. Vyhoda je, ze cast nazvov jedal poznam z mojich predchadzajucich balkanskych potuliek a tiez ze cast maju pekne vystavenu a predpripravenu v takom boxe. Ja s Drazou si vyberame nieco, co sa vola fly, ci flu, ci tak nejak, kazdopadne ciernohorsky ekvivalent sme nevypatrali. Je to taky slany kolac ako keby z platov cesta, naplneny kyslou smotanou a kajmakom a zapeceny. Fajne to je. davame si k tomu salatiky, takze je toho aj dost. Lenka neodola grilovanym paprikam a kuraciemu stehienku a Opi sa na moje odporucanie nechava zlakat na pljeskavicu plnenu kajmakom, co sa ukaze ako dobry napad, lebo je to vynikajuce. K tomu nejake pivko a chrochtame blahom. Do kempu sa vyslovene dogulame. Skocime este k moru na posledne vykupanie a vecer je uz len balkanska klasika - melon a dobry pokec v partii ludi z nasho zajazdu.

Cierna hora, den 8 - Skadarske jazero

2008-09-16T19:58:00.014+02:00

Nastava osmy den nasho putovania po Ciernej hore. Lucime sa s kempom, kde sme stravili 5 noci a mierime tentoraz tunelom do vnutrozemia, aby sme zhliadli najvacsie sladkovodne jazero v Europe - Skadarske jazero. Mame tu dohodnutu lodku, ktora nas prevezie po jazere, v plane je tiez zastavka na vykupanie sa a potom obedik v miestnom penzione.

Ked tak pekny opis jazera a nieco malo o nom sa da najst tu. Komu sa nechce citat link, tak len v skratke - Skadarske jazero, leziace len par metrov nad hladinou mora (vdaka okolitym kopcekom to tak ale nevyzera) je rajom vsemozneho vtactva (niet sa co divit, ked je jazero plne ryb). Takmer dve tretiny jazera patria Ciernej hore, zvysok Albansku. Vdaka svojim krasam a zivocisstvu bola oblast jazera a prilahlej krajiny vyhlasena narodnym parkom (vstup 4€). Samotna plocha jazera sa v priebehu roka meni, v zavislosti na vydatnosti dazdov. Napaja ho viacero riek, ale co je zaujimave, tak aj krasove pramene na dne jazera.

My vyrazame lodkou z mestecka Virpazar. Plavame najprv rakosim (ale vtaciky, ktore chcem tak velmi fotit, mi nechcu nejako zapozovat, tak fotim aspon lekna), neskor volnou hladinou. Vyhlady su prekrasne. Vsetci ochkame a achkame nad tou nadherou. Plavime sa najprv smerom k albanskym hraniciam, pri ostrovceku, na ktorom su ruiny kostola to otacame a mierime popod most, ktorym hlavna cesta Podgorica - Petrovac pretina jazero. Nechavam sa tiez Opim trosku narcisovsky vyfotit na lodke.Fotim aj ludi zo zajazdu, tu mi pozuje nevedomky Lucka.Cely cas skumam pohladom vodu, ktora sa mi zda dost kalna na to, aby som sa v nej vykupala. Presvedcivo hovorim, ze hoci mam na sebe plavky, tak ja do nej urcite nevleziem. Zrazu lod zastavuje a Jindra nam hovori, ze toto je miesto, kde si mozeme zaplavat. Prvi nadsenci skacu do vody. Ja som stale presvedcena, ze do vody nejdem. Ked ale ti prvi odvazlivci zacnu nadsene vykrikovat, ze aka je to nadhera, plavat vo vode kalnej a teplej ako kava a pritom nie slanej, tak nie je mi viac treba, davam fotak do ruky Lenke a skacem nakoniec do vody tiez. A musim dat nadsencom za pravdu - voda je genialna, plava sa vyborne. Aj ked mi chyba jemne nadnasanie z morskej vody, na ktore sa tak lahko zvyka (a este lepsie v tej slanej vode plava hlavne kraulik :)).

Po vykupani este chvilu brazdime jazero, vsetci sme ale zniceni z plavania a tiez zo slnka - slusne pripeka. My sedime na lodi vpredu, kde prazi ako naozaj a hoci sa snazim chranit sa pred slnkom, druhy den mi je trosku divne, asi som mala jemny upal. Nasleduje obedik v restike, ktora patri prepravnej spolocnosti, co nas viezla. Tipujeme to na rybiu polievku a rybu. 100 bodov. Polievka je super, ryba klasicky pstruh, ale da sa. Splachujeme to vychladenym pivkom, takze spokojnost maximalna. Perlickou na zaver je ukazka minimuzea v penzione, venovanemu miestnemu zivotu, rybolovu a tak. Ahaa, a zabudla som na este jednu perlicku - kazda zena dostavame kyticku miestnych bylin, nieco uzasne :) privoniavam si k nim celu cestu.

Zo Skadarskeho jazera mierime popri mori dalej na juhovychod, az takmer k albanskym hraniciam ku mestecku Ulcinj. Ubytovavame sa v kempe, kde nas dojima absencia akehokolvek normalneho wecka, len same stupacky. Uff, bude to tazke (moj traviaci trakt pracuje extra vydatne celu dovcu, takze sa z tureckych WC velmi tesim). Inak kemp pekny, travnaty, sprchy lepsie nez v tych predtym. Bezime este na plaz, ochladit sa do vody. Sme nedaleko miesta nazyvaneho Velika plaza. Ked na plaz dojdeme, tak chapeme, preco. Velika plaza je dlha 23km, nikde ziadna pekna sceneria, ako na tej minulej. Hmm, sme trosku sklamani, asi sme moc rozmaznani. Jedine, co sa tam da fotit, su ludia. Okrem toho sa jedna o pieskovu plaz, takze vstup do mora je velmi velmi mierny, clovek slape 50m a voda mu je stale po kolena. Pre mna ako plavca nic moc. Tiez su tu davy ludi, hlavne Albancov, inych cudzincov moc nepocut. Po veceri vyrazame este smerom na mesto, lebo chcem fotit tradicny sposob chytania ryb na rieke a cestou prezerame stanky s roznymi kravinami. Pritom nachadzame bizu za 1-2€, svietia nam oci od nadsenia (typicke baby :)), a tak po nakupoch zakoncujeme fajn vecer uz len pivkom a hajde spat.

Cierna hora, den 7 - Kotor a Budva

2008-09-10T21:43:00.017+02:00

Zacina den 7 a my sa tesime, ze po dvoch valacich dnoch bude zasa jeden akcnejsi. Opatovne zastavujeme pri Svatom Stefanovi, tentoraz na lepsom mieste, a tak vznikaju dalsie gycove fotky :) Potom priechodom cez Budvu mierime smer Boka Kotorska.

Boka Kotorska je vlastne uzasny zaliv, ak sa to tak da nazvat. Boka znamena zatoka. Toto ale nie je hocijaka zatoka. Celkova dlzka boky Kotorskej je 28km a pritom sa nejedna o obycajny kusok mora. Zaryva sa do horskeho masivu tak nejak inak, ako by clovek ocakaval. Hned od hladiny mora sa tycia horske masivy, cim si boka Kotorska vysluzila pomenovanie balkansky fjord . Vsak tie norske fjordy aj v mnohom pripomina. Pobrezie je obsypane malebnymi mesteckami, s ktorych najdominantnejsim je prave Kotor na upati pohoria Lovcen, podla ktoreho dostal cely zaliv svoje meno.

"V zime more zamrza, rano prve luce slnka lad rospustia a premenia vodu v tenucku vrstvu lahuckej hmly. Potom sa zda, akoby clny plavali na oblakoch, ako by boli na obraze vynimocneho ciernohorskeho maliara Voja Stanica." Takto opisuje more okolo Kotora taliansky spisovatel Nicolo Carnimeo. Ja som tu v zime nebola. Ale staci mi zavriet si oci, a dokazem si uplne predstavit atmosferu roztapajuceho sa ladu a jemneho oparu, vznikajuceho nasledne. kazde rocne obdobie tu musi byt nadherne.

Ja som tu ale v priebehu sparneho leta. Dostavame pauzu na 4 hodiny a ako odporucanie, ze co take naj vidiet - vyskriabat sa na ruiny pevnosti nad mestom, vyhlad je vraj nezabudnutelny. Lenze - v tom teple je to ako byt v saune a este vyvijat fyzicku aktivitu! Opat pada moja oblubena veta, ved viete, ta s tym prasatom a potom. Este predtym ale vlezieme do najstarsej casti mesta jednou z troch bran (tou juznou), a ja sa neviem vynadivat na krasne historicke uzke ulicky. Hotove bludisko! Kotor je zapisany v zozname UNESCO a ja hodnotim, ze asi pravom. Ma za sebou naozaj bohatu a pohnutu historiu, miesali sa tu vplyvy europskej aj byzantskej kultury, vzdy bol vyznamnym pristavom, ale aby toho nebolo malo, tak ho postihlo aj par zemetraseni (posledne v roku 1978), ale mestecko vzdy stalo z popola ako bajny Fenix.

Platime 2€ pri vstupe na hradby a uz sa ide k spominanej pevnosti. Ja som pohanana hlavne uzasnymi fotkami, ktore som predtym videla ako lakadlo, ze co vsetko sa da zvrchu nafotit. Fotomania je proste hroza :) Priblizne v polke cesty miname kaplnka Panny Marie uzdravujucej (odtialto je vari moja najlepsie fotka vobec :)). Este je par schodov pred nami, koniec stale v nedohladne. Konecne prechadzam tazkymi dverami do arealu pevnosti, ale napriek tomu este mnozstvo schodov musime zdolat. Ja si cestou odbieham cez okno na druhu stranu pevnosti, kde je uzasna mala kaplnka a nebyt hlucnej francuzskej skupiny turistov, tak si to tam maximalne uzivam. Aspon mam teda peknu fotku. Vraciam sa naspat do pevnosti a konecne zdolavam aj najvyssi bod. Vyhlad je prekrasny, neviem sa vynadivat. Uvedomujeme si ale s Lenkou, ze ak chceme este nieco vidiet, tak musime pomaly valit smerom dole.

Cesta nadol je vzdy rychla, takze uz o necelu polhodinku sme naspat v starom mestecku, pripominajucom svojim tvarom trojuholnik. Motame sa ulickami, s jednym cielom - hlavna brana, veduca do pristavu. Za nou sa totiz nachadza miestne trhovisko, s uzasnym vyberom vsetkeho mozneho. Ovocie, zelenina, ryby, syry, olivy na vahu, masove vyrobky, no proste moj raj :) Samozrejme neodolame a kupujeme si kusok sialene draheho syra, a potom pri dalsom stanku vyborne olivy na vahu, kde predavac je strasne zlaty, pretoze ked zistuje, ze sme zo Slovenska, tak zo seba vysype vsetko, co o Slovensku vie, no, je to take mile. Po davke oliv na ochutnavku dostavame aj kusok melona, no proste mnamka. Olivky nas ale navnadia na jedlo, a tak posledne minuty v Kotore vyuzivame na jedlo, ktore v ten isty moment hlada aj Draza s Opim, takze sadame spolu do pizzerky a na jedno toceno :)
Po Kotore nasleduje Budva, ktora ma tiez zachovalu historicku cast mesta, hovori sa jej Citadela, a je odtial aj pekny vyhlad na pobrezie. Vsak ono aj Budva mala pestru historiu, vraj je to jedno z najstarsich ciernohorskych osidleni. Vychutnavame si ulicky a vyhlady, ktore nasleduju, ale mam pocit, ze po Kotore ma uz nema co ohromit. Co je skoda, pretoze aj Budva si zasluzi nasu pozornost. Budva je zaroven takym najvacsim turistickym centrom Ciernej hory (pre plazovych vylihovacov). Je tu kvantum barov, restauracii, vraj culy nocny zivot. Neviem, ja by som sa radsej vratila niekam do hor, do Durmitoru.

Po prichode do kempu valia vsetci k moru, osviezit sa po sparnom dni, ja mam ale inu cestu. Mierim hore na hradisko nad nasim kempom. Trosku trpnem, ci najdem cestu, ale nakoniec to je bez problemov a ja prichadzam ako keby do ineho sveta. Dycha na mna nejaka mystika, a hoci na podobne veci moc neverim, tu sa citim tak nejako zvlastne. Ono to totiz je subor kaplniek s vyhladom na more a s uzasnym kludom. Som tam takmer sama, len jeden pan polieva travu, asi spravca objektu, ci mozno dokonca majitel, pretoze s blizkeho domceka vychadza aj pani domaca a s usmevom mi odpoveda na pozdrav. Chvilu nasavam tu atmosferu, nieco pofotim, a potom sa s pokorou poberam dole. S dobrym pocitom, ze existuju este taketo miesta.

Cierna hora, dni 5 a 6 - takzvane valacie

2008-09-07T00:00:00.012+02:00

Aby sme mohli troska nabrat sily na dalsie poznavania ciernohorskych kras a zakuti, tak su v programe dva dni volna. Dva dni valania na plazi. Troska trpnem, ako ja vydrzim valat sa a nic nerobit. Volno ale nie je ani tak kvoli nam, ako hlavne kvoli soferom, ktori musia mat povinnu pauzu. Uff. Takze co bolo na programe?

Prvy z dvoch volnych dni sme si najprv robime prechadzku cez kopec skratkou do Petrovaca na Moru. Cestou miname krasnu plazicku Lucice a ja si v duchu hovorim, ze ak uz mam niekde kvasit, tak tu by sa mi to pacilo. Potom uz nasleduje Petrovac, male prijemne mestecko, kde vlastne okrem plazovej promenady, hotelov a obydli domacich nic viac nie je. Miestna plaz ma ale nejako extra nelaka, tak sa hned s Lenkou, Drazou a Opim dohadujeme, ze sa urcite po prejdeni mestecka vraciame na plaz Lucice. Davame si vybornu zmrzku a na konci promenady sa fotime pri pevnosti Kastel Lastva, ktora kedysi drzala ochrannu ruku nad miestnym pristavom. Opi si kupuje uzasne zelene plavecke okuliare, tipujem, ze detske.. vypada v nich potom zakazdym velmi komicky :) Potom uz len kluseme v umornom teple na Lucice, kde si prezieravo kupujeme lehatka a slnecniky (2 lehatka a 2 slnecniky = 10€), takze sa to slniecko da prezit. Voda je ale po veternej noci (celu noc nespim, ze nam ide vietor odfuknut nas horko-tazko ako tak ukotveny stan), uplne ladova. S postupom casu sa aj ta voda da. Kvasenie prerusujeme na rychly obed, vyberam si asi najlepsie zo vsetkych - fajnu rybiu polievku. Ked nas aj poobedne kvasenie prestava bavit, tak to balime a vecer klasika - melon a cervene vino na plazi. Na to by som si dokazala zvyknut :)(plaz Buljarica cestou z plaze Lucice)

Druhy den travime cely na nasej plazi, tj na plazi Buljarica. Nechceme ale lezat vedla "ciganskeho kempu" ako si pomenuvame uz v prvy den kemp pri plazi. Tak skusame prejst co najdalej po plazi, snaziac sa zasa ale neist az moc daleko, kde je vraj prebytok morskych jezkov a kde tiez zacina nudaplaz. Predsa len, este som nedospela do takeho stavu mysle, aby som bola schopna sa ist vyvalit na nudaplaz (aj ked ok, na FKK plazach ostrovcekov pri meste Hvar na ostrove Hvar som to takmer zvladla, ale to tam bolo aj podstatne menej ludi). S Lenkou sa idem prejst aspon kusok po plazi, keciame, keciame, ked zrazu Lenka hovori - "vsimla si si, ze su okolo nas uz len nahi ludia?" Nejako sme sa ocitli uz v tej "nuda" casti. A tak, aby sme im to oblecenim nekazili a oni nemali pocit, ze som nejaky uchylny fotograf (hej, lebo popri mori som si behala s fotakom) - prchame. Tento den ostavame bez slnecnikov a ja si uplne nezmyselne zmyslim, ze mam malo opaleny chrbat a zadnu cast tela, takze je jasne, co mi najviac spieklo. Aauuu. Ani opakovane natieranie kremom nepomohlo. Nasledujuce dve noci spim na bruchu. Opi opat skusa testovat okuliare a my sa zhodujeme, ze moze na ne balit baby :)Lenka zaziva trosku vzrusa, ked vyraza s Opim na pivo a zrazu len pocujeme s Drazou, ze niekto na nas vola od mora - a to ti dvaja na slapadle! :) tak si to doplavam za nimi a prejavuju sa moje uzasne schopnosti vylezenia na lodku akehokolvek typu - teperim sa hore ako nejaky tulen, Lenka s Opim nevedia, co od smiechu, nakoniec sa hore vytiahnem a zistujem, ze vsade bol piesok, ktory mi spravil solidny peeling, hmmm, niet nad skriabanie sa na slapadlo :)

ze preco bola odmlka teraz..

2008-09-06T22:50:00.002+02:00

August a zaciatok septembra som mala sialene ucestovany. Po Ciernej hore som sa vcera vratila zo Skotska, kde som stravila pekny tyzden na konferencii, v meste Aberdeen. Teraz nastava cestovatelsky klud, aj ked kalendar sa zasa naplna.. a Vieden sa tiez blizi.. tak to len, ze preco nic nepribudlo zasa tyzden, tu je este jedna skotska navnada (ulicka v Old Aberdeen, kusok od miesta, kde som bola ubytovana) , pretoze najprv chcem dopisat Ciernu horu, az potom pride na rad to dalsie :)

Cierna hora, den 4 - Cetinje a Ostrozsky monastyr

2008-08-28T21:35:00.017+02:00

"Nie je dolezite, ci je zazitok pozitivny, alebo negativny - hlavne ze je silny". Tato hlaska sa stala mottom stvrteho dna poznavacky Ciernou horou. Neskor vysvetlim, preco.

V tento den boli na plane len dve miesta, ale obe stali za to. Niekdajsie hlavne mesto Cetinje a Ostrozsky monastyr. Cesta z Petrovaca do Cetinje trva priblizne hodinku. Ciastocne lemuje morske pobrezie a kedze prechadzame okolo poloostrovceka Svaty Stefan, tak samozrejme zastavujeme na fotopauzu a vsetci cvakame ako divi. Co uz, ked to je taky skvost :) troska je skoda, ze sa cely poloostrov zmenil na hotelovy komplex a aktualne sa vraj preraba pre nejakeho arabskeho sejka. kedysi sa tam totiz za vlezne dalo dostat aj do vnutra, dnes to uz neplati.

Krasnymi serpentinkami a s vyhladmi na Budvansku rivieru prechadzame hory a o chvilu zastavujeme v mestecku Cetinje. Toto mestecko leziace vo vyske 670m na hraniciach NP Lovcen ma za sebou bohatu historiu a doteraz ho Ciernohorci povazuju ako keby za svoje hlavne mesto, aj ked oficialne je hlavnym mestom Podgorica. Dlhych 500 rokov totiz aj hlavnym mestom bolo. Nebudem rozoberat historiu, kedze ta sa da najst kdekolvek na nete, dolezite je, ze v tomto malom mestecku je co pozerat. Zastavujeme na centralnom parkovisku nedaleko ruin klastora, popri ktorych prejdeme k Cetinjskemu klastoru, ktory je stale funkcny. Cestou pozerame cez sklo okna na plasticku mapu Ciernej hory - uzasne, same hory, pravy raj, aspon pre mna. V klastore platia klasicke opatrenia, je potrebne mat zahalene ramena a nohavice aspon pod kolena. Jedinci, ktori nesplnaju podmienky, sa halia do bielych habitov. Vypadaju fajne, ako mix gospelovej a rockovej kapely :) Prehliadame si kaplnku klastora, kde je ruka Jana Krstitela. Vraj. Potom nas clen klastora sprevadza muzeom (vlezne 2 eura), hovoriac po rusky, tak par ludi, co si este pamata rustinu, preklada. Vdaka im za to.

Nasleduje rozchod. Ja s Lenkou si vyberame z bohatej ponuky muzei a pamiatok Narodne muzeum, konkretne cast, kde sa nachadza Umelecka galeria (studentske vlezne vari 1,5 eura). Institucie sidla v palaci zvanom Vladin dom (Vladny dom). Nie som nadsenec ani znalec umenia, ale celkom sa mi to pacilo. Najvacsou hviezdou je vystavena mega scestovana ikona Bogorodica Filermosa - vystavena v casti Plava kapela (Modra kapla). No, ja som na tej ikone nic extra nevidela, ale asi musi byt velmi vzacna :) Dostali sme k nej aj nejaky vyklad od zamestnankyne muzea, ktoru sme predtym videli umyvat toalety, a tak sme si mysleli, ze je upratovacka. Holt, asi setria pracovnymi silami. Inak mnohe obrazy (najma balkanskeho vidieka) ma viditelne zaujali a preto tento nas postup hodnotim pozitivne.

Po muzeu prechadzame mesteckom. Kochame sa historickymi budovami, v ktorych kedysi sidlili velvyslanectva vsetkych moznych statov a prechadzame aj okolo nejakej strazenej budovy, nazov mi pripominal nieco vladne. Kde ale sidli vlada a prezident? myslela som, ze v Podgorici. Potom prechadzame popri kostoliku v centre, ktory ma zaujimaveho "strazcu" - ze ako Quasimodo. No bol trosku zvlastny, ale inak mily. Teraz uz len pohladat nejake vhodne miesto na jedlo - nemozeme sa dohodnut, kam chceme sadnut, az nakoniec vyberam narychlo miesto, lebo cas sa krati. Davame si klasicky "eno toceno veliko", ja k tomu slane palacinky plnene prsutom, sampionmi, balkanskym syrom a kyslou smotanou - no mnamka. Lenka si dava raznici, taka klasika, jemne bez chuti. Na bus dobiehame tak akurat a vyrazame smerom na Podgoricu, aby sme potom zabocili na mestecko Niksic. Priblizne v polovici cesty medzi Danilovgradom a Niksicom je totiz ten Ostrozsky monastyr. A zaroven zacina aj silny zazitok :)

Ako sa blizime, tak obloha nabera coraz viac olovenu farbu. Ano, ideme do burky. Uplne trpnem, neznasam burky. Za chvilu to zacina byt celkom masaker, strasne fuka, blesky lietaju vsade naokolo a aby toho nebolo malo, tak sa spusti aj krupova smrst. Uplne cumim, ze co sa vonka deje a premyslam, aky velky krup je schopny rozbit sklo na autobuse. Aby toho nebolo malo, tak poslednych 8 km cesty vedie uzkou klukatou cestickou, kde obcas dve auta maju problem vyhnut sa, nieto dva autobusy. Je to naozaj zazitok, prave na tento den sme sa s Lenkou vymenili a ja sedim pri okienku a vidim tie priepasti, okolo ktorych natesno prechadzame. Obcas sa neovladnem a vykriknem "ty vole", aj ked toto slovne spojenie neznasam, proste to inak nejde. Obrubniky na ceste ziadne, vsade krupova smrst, padaky, no proste sila. Obdivujem nasich soferov. Draza sa radsej ani nediva, nema rada vysky a tato cesta je dost brutal. Takto trebars vyzerali auta, ked sme prichadzali k cielu.

Ked sme konecne na parkovisku, tak uz neprsi, vsade je ale bielo. V sandalkach a krataskach vypadame komicky, ale nie sme sami. Je potrebne zdolat este par vyskovych metrov a zakrut, kym sa dostaneme uplne ku klastoru, ale to uz musime peso. Autami sa da, busom uz nie. Prekvapuje ma, ake je tu kvantum ludi, Cetinje, aj ked je turisticky atraktivne, bolo uplne mrtve. Az ked prichadzame hore, tak zistujem, preco tie davy - Ostrozsky monastyr je totiz silnym putnickym miestom. Nie je tu len klastor, ale aj ubytovna pre putnikov. No vypada to otrasne (ti putnici valajuci sa pod strieskou). Zacina zasa liat, tak sa schovavame.
A teraz prichadza ten silny zazitok! Ked trosku prestava prsat, tak nam Jindra hovori, nech sa ideme pozriet hore na terasku, ze to je super. Mame ale pocit, ze tam vedie jednosmerka, kde stoji vela ludi. Ked ale mame spoznavat kulturu, tak uplne! par sa nas teda rozhodne, ze sa postavime do radu a uvidime, na co to vlastne domaci veriaci stoja. som v soku. Babky predo mnou vytahuju z tasiek do obrovskeho kosika takmer vsetko - od ponoziek po napoje, az aj peniaze. O chvilu dojde mnich, vyprazdni kos a dalsia babka smelo dava... kriza. pripomenulo mi to fanaticke babky u nas v oblasti Terchovej napriklad, kde su schopne doniest do kostola cely dochodok a potom mesiac zivorit. Ale hlavne ze ti v kostole sa maju fajn. No comment. Ako sa rad hybe, tak sa dostavame do vnutra budovy. Postupne pomaly prideme na koniec, az do miestnosti, kde sedi mnich. Az potom som si precitala v sprievodcovi, ze to strazi ostatky zakladatela klastora. Vraj. No, dolezite je, ze domaci sa cestou k ostatkom brutalne modlia a bozkavaju vsetko rad za radom - dvere, krize, obrazy - na infekciu ideal. My samozrejme nebozkavame, len sa divame a prave v tom momente zdvihne mnich hlavu, vidi, ze nic nerobime, berie do ruky kriz a - cap kazdeho krizom po hube. Som tak v soku, ze nestacim nejako protestovat. Potom na tej teraske sa tomu vsetci smejeme, ale vysokoval nas riadne. Zvlastny sposob prevracania na ich vieru. Ked uz su takym turistickym miestom, tak by mali chapat, ze turista sa chce pozriet na vsetko, co je pristupne (sli sme predsa poslusne a s pokorou) a nie hned capat krizom, chjo..

Nasleduje uz len zostup k busu a cesta do Petrovacu, kde uz na nas caka dobra vecera. Po veceri este valime na plaz, davame vinko a melon a je nam fajn...

Cierna hora, den 3 - NP Biogradska gora a presun k moru

2008-08-25T21:45:00.016+02:00

Treti den balime stany a obloha je ako vymetena, nikde ani mracka, ide ma porazit. My sa ale musime presunut dalej. Zo Zabljaku sa vraciame k mostu cez Taru zazivajuc krasny moment mora oblakov v udoli Tary (skoda, ze cez sklo autobusu sa foti blbo, vsetko som musela vymazat). Mierime na Mojkovac. 44km sa vezieme proti prudu rieky Tara a vyhlady su uzasne. Samozrejme pre ludi cez ulicku. Sedime na zlej strane busu, ale to platilo vseobecne na cely zajazd, ze najkrajsie vyhlady boli vzdy na opacnej strane. Kusok od Mojkovaca zacina NP Biogradska gora v pohori Bjelasica.Vstupne mame zaplatene cestovkou, ale malo by sa pohybovat v rozmedzi 1-2€. Mame tu dve hodinky na prechadzku okolo Biogradskeho jazera. NP ma rozlohu 5400 ha, z coho 80% tvoria lesy. Bol to tiez jeden z prvych NP v Europe, vyhlaseny uz v roku 1878. Okrem mnohych endemitov (rastlinkari sa tu vyblbnu) je v NP zopar fakt krasnych jazier a mne je luto, ze mame len tie dve hodinky a len na to jedno jazero. Hore je totiz vidiet krasny odlesneny hreben, kde sa daju najst salase - ach, to by sa tam krasne spalo! :)

Po Biogradskej gore prchame busom smer more. Cestou miname krasne hory, tunely preryvaju Ciernu horu ako emental a ja si hovorim, ze kam sa hrabe Slovensko. Aspon s tymi horami teda. Kusok za Kolasinom opustame kanon rieky Tary a vchadzame do kanonu rieky Moraca. O chvilu stojime pri Klastore Moraca, nasej dalsej pauze. Este v buse nam Jindra hovori, ze je zvedavy, ci tam este stoja iste toalety hned pri vstupe. Vraj su to najhorsie wecka, ake kedy videl v Ciernej hore. Bohuzial po vystupe z busu zistujeme, ze uz nestoja. Alebo zeby nastastie?

Nahrnieme sa do klastora. Cast je pristupna verejnosti, cast len mnichom, ktori tam stale ziju. Vita nas krasne obstarana zahradka, kvitnuce ibisteky, dozrievajuce hrozno a pri nom dozrievajuce kiwi. Hotovy raj v pustatine. Avsak nasa grupa sa nejako znepacila panej, ktora predava krestanske suveniry a napriek tomu, ze od Jindru vieme, ze sa tu nikdy vstupne nevyberalo a ani nikde nevisi cedula s vleznym, aj tak sa baba vrha na Jindru a silou mocou nas chce skasnut. Jindra vymysla, ukeciava, dokonca baba zavola predstaveneho klastora, ale ten sa len pekne usmeje a ze musime zaplatit. Super. Ono ani tak nejde o tu platbu samotnu, ale o princip. Okrem nas sa tam motali aj ini turisti, a tych nikto neskasol. Proste sme boli trnom v oku a Jindrovi to celkom pokazilo naladu. Mne tiez. Zvlastny pristup k zahranicnym turistom.
Z monastyru Moraca vedie nasa cesta kanonom Moraca k hlavnemu mestu Podgorica. Kanon je uchvatny, riecka zarezana hlboko v skalnom udoli a nad tym vysoko v horach zeleznicne viadukty - no zasa ina kochacka :) A my zasa sedime na zlej strane :( Chjo. Hlavne mesto len prechadzame, nie je tu nic extremne vyznamne. Robime malu pauzu pri Skadarskom jazere, kde Jindra dohaduje podmienky nasho vyletu po jazere. Ten ma byt v niektory iny den. Kochackovou cestou cez hory prekracujeme pomyselnu hranicu a zrazu sa pred nami otvara sire more. Aj ked more nejako extra nemusim, tak pohlad to je uchvatny a cely bus urobi take nadsene "jeeeee".. :) Ono totiz asi tri roky dozadu bol otvoreny tunel popod primorske kopceky, a tak sa cesta podstatne skratila. Kedze ale ideme prvy raz, tak to bude panoramaticky! :)

Je podvecer a my prichadzame kusok od mestecka Petrovac na Moru. Prichadzame do kempu Maslina, kusok od plaze Buljarica. Este pred vecerou bezime k moru, rychlo sa vykupat. Plaz je olemovana este jednym kempom, ktory vypada ako ciganska kolonia. Nic moc. Inak je to ale celkom pekna plaz, este nezastavana hotelmi, krasne sutrikova, pekne vyhlady na obe strany. Zistujem, ze v mori sa plava uplne genialne kraul, a tak si to vychutnavam. Fotim aj nejake gycovky, vsak treba nieco od mora. Po veceri mame celozajazdovu zoznamovaciu akciu na plazi, popija sa cervene ciernohorske vinko a ja odchadzam z plaze s poslednymi ludmi. Dalsi fajny den za nami :)

Cierna hora, den 2 - Durmitor - ide sa na hory

2008-08-24T21:35:00.018+02:00

Rano sa zobudzame do pekneho mlieka. Nie som moc nadsena, aj ked tajne dufam, ze sa to zdvihne a bude pekne. Po nocnom dazdi je vsetko mokre, snad kym sa vratime, tak stany trosku obschnu. Na dnesok su planovane dve alternativy - menej zdatni mozu vyrazit na prechadzku okolo Cierneho jazera, zdatnejsi maju v plane vystup na Savin kuk (2313m). Hore sice vedie lanovka, ale nikto nevie, ci premava. Z kempu by to malo byt na vrchol 3 a pol hodky, majitel nas presviedca, ze cesta je perfektne znacena. Lenka si nebrala pohorky, lebo planovala iba jazero, nakoniec ale k samotnemu jazeru nikto nechce, lebo aj na vrchol sa ide okolo neho, tak sa pridava k hlavnej skupinke a ze uvidi, pokial dojde. Prinajhorsom k lanovke a odtial naspat.

K jazeru nam to trva nieco cez pol hodinku. Kopce su v mlieku. Potom zacina chodnik stupat a je dost rozbity a blatisty, a ja troska trpnem, ze co Lenka. Ide ale perfektne, aj tempo drzi fajne, mala by som ju bravat castejsie na hory :) Jemne vlnitym terenom by sme sa mali dostat k lanovke, ked tu zrazu v peknom zostupe sa sprievodca Jindra zbada, ze asi ideme zle. Tak sa vracia omrknut, kde sme zle odbocili a my cakame, s cim pride. Samozrejme sa vrati s tym, ze to otacame. Volky nevolky slapeme hore kopciskom, aby sme zrazu zazili krasny moment, ked sa z hmly zacali vynarat okolite kopceky. Jindra ale opat zistuje, ze sme predsa len zle, dohadujeme sa viaceri nad jednou mapou, ze ktora cesta vlastne bude ta spravna (znacenie v Cierne hore je otrasne, hlavne chybaju rozcestniky). Ja ukazujem na jeden smer, ktory sa mi pozdava, nikto ale neda na moje slova a tak nakoniec ideme opat prvou cestou, ktorou zideme uplne do jednej casti Zabljaku, aby sme po asfaltke dosli ku vlekom. Podla mna peknou obchadzkou, ale co uz. Nevadi. Savin kuk je v mrakoch.

Pred nami je konecne hlavny stupak a my po zabiti dvoch hodin namiesto jednej uz aspon priblizne vidime ciel cesty. Na nase prekvapko lanovka premava, a tak Lenka s Drazou mieria jasne k lanovke (Draza a Opi su fajny manzelsky par z Kaplice, paradni srandisti, s ktorymi sme nakoniec travili hlavny cas dovce). Ja to aj Lenke schvalujem, predsa len, tie tenisocky nie su na hory to prave. Ja s Opim valime peso popod lanovku. Je hnusne teplo, kto by bol povedal, ze tu bude taky hic. Potim sa jak prase (moja oblubena veta pocas celej dovce). Cestu spomaluju krasne maliny rastuce rovno na zjazdovke. Spominam si na MatusaM z HIKINGu, ktory iduc v NT dokazal jednou rukou aj cesat cucoriedky na papu a pripadam si v tych malinach ako on :) Stupak to ale nakoniec nie je tak strasny, cesta celkom ubieha, aj ked vdaka malinkam nam to trva o cosi dlhsie.

V polke kopca je medzistanica lanovky. Tam caka Draza s Lenkou, lebo Draza si netrufla ist na druhu cast lanovky, ktora isla ponad pekne skalky (strach z vysok). Lenka by aj hore este sla, ale je kolegialna, a tak aby sa presli, tak aspon ze zidu dole peso. Lucime sa s nimi, oni nam praju vela stastia hore sutou, ktora nas caka, a ze teda sa stretneme az v kempe. My valime na zvysok cesty, je to pekna strminka. Ubieha to ale rychlo, za chvilku sme pri vrchnej stanici lanovky. Tu sa teren meni zo sutiny v prijemne travnaty a ja celkom lutujem, ze baby nesli hore tou lanovkou, dost by sa im to pacilo. Za lanovkou je pekny pramen, plny nahadzanych minci, vraj liecivy. Kusok od pramena je sedielko, kde ja stracam dych - samozrejme od tej nadhery. Hory sa krasne odkryli, pod nami je krasne udolicko a na druhej strane krasne konciare, niekde medzi nimi aj najvyssi vrch Durmitoru - Bobotov kuk (2522m). V niektorych zlaboch je este vidiet sneh. Opi nachadza fajnu skalku a na otazku, ze ci tam ma ist, som mu povedala, ze vsak chod (potom si uvedomiac, ze ma Draza varovala, ze na co mu kyvnem, tak to on urobi). A vznika takato pozovacka, rovno nad priepastou. Odtialto je to na samotny vrchol uz len par minut a tak o chvilu sme tam (k tej ceskej vlajke sa nepriznavam :))

Vyhlady su super, aj ked jemne sa mraci. Doberame si Jura s Ankou, par z Liptovskeho Mikulasa, ktori vypadali ako zdatni horali, ale nakoniec sa az uplne hore vyviezli lanovkou a aj sa nou nechali zviezt. Z vrcholu mame teda Durmitor ako na dlani, okrem nas tu je aj dost inych ludi, prevazne lanovkarov. Dole je vidiet Cierne jazero a roztahany Zabljak. Davame vrcholovu palenku a ja tiez pivecko, ktore som si vytrepala hore. Je tu fakt nadherne. Raz ale kazda kochacka konci a je cas na navrat. Padaju este navrhy vybrat sa druhym udolim, ale dole vedie hnusny zaisteny usek a nikto nepozna poriadne cestu, tak radsej ideme naspat tou istou.

Jindra prehlasuje, ze chce objavit ten chodnik, ktory sme nenasli, ked sme bludili, tak sa pridavame k nemu. Ako zbiehame dole, tak zacina jemne hrmiet. Zrazu v polke prvej lanovky zacina burka a my sa ukryvame pod strieskou jednej budky a nakoniec aj v budke. Esteze tam bola. Celkom slusny dazdik to bol. Ked je po dazdi, tak schadzame zvysok a od spodnej stanice lanovky nachadzame ten spravny chodnik. Tak tymto sme sem mali dojst! Najlepsie je, ze o chvilku stojime na mieste, kde sme to tak bludili a je to presne ta cesta, ktoru som ukazovala, ze sa nou mame vybrat. No, a ze nikto neveril mojmu orientacnemu zmyslu! O chvilu sme pri jazere, kde sadame do restiky, ktora je vraj typicka tradicnou ciernohorskou kuchynou. Davame si pivko, bohuzial nemaju tocene. Ja s Opim si davame aj polievocku, rozhodujeme sa pre jahnaciu, kedze je pre tento kraj typicka. A bola veru mnamkovska :)

Od restiky nas caka uz len posledna polhodka do kempu a pekny turovy den je za nami. Prichadzame zasa s kvapkami dazda a ja len tak tak stiham vbehnut do stanu, ked zacne zasa poriadny lejak. Lenka s Drazou su uz v kempe, k jazeru trafili paradne, ale do kempu uz nie (ked ich doplietol aj jeden clovek z nasho zajazdu), a tak schadzaju az do centra Zabljaku, a potom sa obklukou vracaju do kempu, vraj za solidneho nadavania. Ani sa nedivim, bol to kus cesty. Neviem no, mne trasa od jazera do kempu orientacne narocna neprisla, ak je ale v skupine motak, tak uspech je zaruceny. Po sprche a fajnej veceri sedime dlho do noci vonka a klabosime. Aspon postupne spoznavame aj inych ludi z nasho zajazdu. Fajny den :)

Cierna hora, den 1

2008-08-20T22:16:00.007+02:00

Lenka je u mna uz od nedele, ale az v utorok doobeda, tj v den odjazdu dokupujeme posledne nutne veci a ja sa poobede zacinam konecne balit. Na Zvonarku prichadzame tristvrte hodku pred vecernym odchodom (19.00). Vypadame ako vianocne stromceky, velke batohy, na nich spacaky a karimatky, ja este stan, spredu maly batoh plny jedla a blbosti, v ruke kosik plny dalsieho jedla, ktory chcem supnut pod sedacku. Musi byt na nas komicky pohlad, ako sa gulame od zastavky. Pri buse su uz takmer vsetci, miesta si ale chytat netreba, je urceny zasadaci poriadok. Soferi dokladaju poslednu batozinu, nasa sa tiez v pohode vliezla a ja obzeram, kto mi je viac ci menej sympaticky a na koho vybafnem zoznamovaci ritual.

O siedmej vyrazame, smer Bratislava, Madarsko, Srbsko, Cierna hora. Na prvej benzinke sa zoznamujem s Opim, fajn typkom od Kaplice a s Jurom, z Liptovskeho Mikulasa. Na dalsej zastavke uz aj s ich polovickami. Zda sa, ze si budeme celkom rozumiet. Noc prechrnime, ja sa preberam nadranom, ked miname nejake velke mesto - Belehrad. Vynoria sa mi spomienky na erazmus a to, aku sme v Belehrade zazili kosu. Aj tu ide ale pokrok poriadne dopredu a stavia sa "ostosest". Prefrcime zvysok Srbska a presne na obed prechadzame hranice do Ciernej hory. Cely autobus sa raduje, huraa, uz sme tu :)

Prichadzame do mestecka Plevlja, kde sa pokochame peknou zrekonstruovanou mesitou, vraj s najvyssim minaretom na Balkane (tak to asi nie). Okrem mesity tu nic moc nie je, a tak zvysok pauzy vyuzivame na dojedenie "rizkov z domu" v blizkom parku za zvedavych pohladov domacich. Pokracujeme ku kanonu rieky Tara, ale cestou sa zrazu soferi zacnu tvarit nie moc nadsene. Za chvilu zistujeme, preco. V miestnych kopcoch a serpentinach stracame nejako moc vody. Skusaju to napravit, ale moc sa to nedari. O chvilu stojime dalsiu dost dlhu chvilku a zasa sa opravuje. Nic moc zistenie na to, ze Cierna hora je cela poriadne kopcovita a toto je len prvy den.

Nastastie prichadzame k mostu, ktory sa tyci 150m nad riekou. Pekny vyhlad.
Je tu pamatnik na pocest Lazara Jaukovica, ktory v 1942 odstrelil piaty obluk mostu, aby zabranil postupu nepriatelskych vojsk, pricom ale sam zahynul.

(most cez rieku Tara)

Most odstrelil ale tak sikovne, ze zvysok zostal neporuseny, a tak ho v roku 1946 mohli dokoncit podla originalnych planov.

(kanon Tary po prude rieky, smer sever)

Od mosta sa skriabeme serpentinami 1000 metrov vysoko, aby sme cca po 25km prisli do Zabljaku, vychodiskoveho mestecka NP Durmitor. Staviame stany, rychla vecera a sup do spacakov. Predsa len, nocny presun nas unavil.

Cierna hora, uvod

2008-08-20T22:01:00.003+02:00

Povedat jednoznacne, preco som sa toto leto ocitla v Ciernej hore, sa neda. Uplne povodne nebolo ziadne zahranicie na toto leto v plane. Potom som ale dostala pozvanku od Tomasa (brat OK), ze ci by sme ho spolocne s OK neprisli pozriet do Dolnozeme (rozumej Holandsko :)) Myslela som, ze pribalim aj sestricku a bude to fajny vylet. Ked sa ale OK zacal vzpierat, ze ee, ze on si to predstavuje inak a nech si ideme same dve, tak som zahlasila, ze mi to nepride ferove, vyuzivat Tomasovu pohostinnost bez OK, a tak som zacala hladat nieco len pre nas dve. Ze teda pojdeme same, ale niekam inam. Napadlo ma par turistickych cestoviek, ktore som vzdy chcela vyskusat, z ktorych postupnym sitom presla CK Kudrna. Mozno aj preto, ze su to Brnaci :) V termine, ktory mi vyhovoval, mali furu krasnych zajazdov, troska sa ale vyber okliestil uz tym, ze to nemohli byt cisto hory kvoli Lenke, aby som ju netyrala. Takze nam ostali poznavacky. Dalsim sitom, tentoraz cenovym, nam presli dva zajazdy, jeden do Bretonska na keltsky festival a druhy do Ciernej hory. Mna to viac tahalo prave sem, pretoze uz zo dva roky dozadu som si vysnivala a aj plne naplanovala turisticky dvojtyzdnovy prechod Monte Negra, ale nakoniec sa to nerealizovalo. Takze hoci poznavacka od Kudrny mala na horach len jeden den, aj tak ma to lakalo, pretoze krasne mapovala celu krajinu, nielen pobrezie. Poslednym sitom bola kapacita. A tu sme narazili s Bretonskom, ktore zasa viac lakalo Lenku. Mali uz len posledne volne miesto, zatialco Cierna hora ich mala sest. Tym padom bolo rozhodnute. V termine 5.8. az 17.8. sme v Ciernej hore!

mushrooms

2008-08-17T21:13:00.005+02:00

A tiez ten prvy augustovy vikend bol krasny napriklad v tom, ze som aspon kusok z neho mohla travit s OK.. (chjo, to uz je zasa tak davno...) Troska som mala "hladajucohubovy" deficit, pretoze minuly rok som na ziadnych hubkach nebola, tak som musela vyuzit toho, ze rastli (a rastlo ich strasne moc), a tak som vyuzila teda tu pritomnost OK (ktory sa sice tvaril ako nehubar, ale nakoniec s mojou pomocou a instruktazou dokazal naplnit kosik) a spolocne este so starkym sme vyrazili na Oravu. Lebo hoci hubky rastli v tej dobe asi vsade, my to pozname tam. A tu je vysledok. Nielen hubovy, ale aj krajinovy, foteny v sedle Prislop. A to je este velka skoda, ze sme nestihli fotit hned rano, toto sedlo je totiz uplne magicke, vzdy, ked nim prechadzam, tak prave tu sa vynorim z hmly do uzasneho slnieckom osvetleneho sveta Oravy. A teraz sa ta hmla nadherne prevalovala. Povedala som si ale, ze hubky nepockaju, a tak hmle som dala papaa. Tu je teda nas hubarsky vysledok - moj a OK, starkeho ulovok bol uz v momente fotenia spracovavany starkou :)

Martin city

2008-08-17T20:45:00.008+02:00

Este pred odchodom na Balkan, kde som travila poslednych par dni, pofotila som co to v rodnom meste. Nejako som na to dostala chut.

nase divadlo aj so studiom

prva budova Matice slovenskej

aj evanjelicky kostol na Memorandovom namesti vysiel pekne

plus susosie pred galeriou

Co ma ale zaujalo viac, bola detska bezstarostnost a bezprostrednost, takto videna mojim objektivom.

hiking.sk narodeninove stretko na Koske

2008-07-30T18:55:00.015+02:00

Web hiking.sk oslavoval sieste narodeninky, a kedze web tvoria mili ludia, tak som si povedala, ze pooslavujem s nimi.. akcia bola od piatku 25.7. do nedele 27.7. Piatok zacal turou na samotnu Kosku, to som sla s kamaratmi Rastom a Jozom z Jasnej cez Kamienku (pocasie ale nic moc). Este v Jasnej bola takato krasna ropucha (ci ropusiak? dostala som potom rady, ze som ho mala skusit pobozkat, ze co by z toho bolo). Vecer sme pokecali, popocuvali zaujimave prednasky (viac v samotnom Soninom clanku na hikingu). V sobotu sa slo na Skalku (na foto cesta do Krizskeho sedla) (teda moja grupa a sami chlapi plus ja :))), tam nas islo skoro odfuknut, no zazitok to bol a cestou po hrebeni na Kamienku potom (kde stretavame zvysok), sme stihli aj zmoknut, takze pocasie zasa nic moc. Naladu vylepsilo svistie mlieko na Kamienke, na ktore som takmer vsetkych nalakala a ze velmi chutilo (niektori si dali az trikrat, ze Matus? :)) V nedelu bol uz len zostup k autu, aj ked sa to zostupom neda nazvat, pretoze najprv sme si vyslapali k Dumbieru, resp. Krupovej holi (inak dobra partia sme isli, okrem Rasta a Joza sme pribalili este Misa a Jana). A hlavne - mali sme stastie na absolutne nebojacne kamziky! Odtial bol zostup po zltej znacke po hrebienku cez Tanecnicu do sedla Javorie a odtial dole do Jasnej-Lucky, kde sme vsetko zakoncili. Vsetky fotecky sa daju najst na rajci, ako tradicne, tu je par tych naj, plus videjko, ako sa vetrik pohraval s oblacikmi v sedielku medzi Kotliskami a Skalkou.

Bazant Pohoda 2008 - den 2

2008-07-23T20:03:00.015+02:00

Druhy den zacal celkom skoro vdaka teplu (precooo som nechala doma sandalky a plavky???), ktore nas vyhnalo zo stanu (samozrejme plus tiez prebudzajuci sa ludia okolo). Cele doobedie sme prevegetili pri stane, pretoze na mna prisla nejaka lazy chvilka, a absolutne nic sa mi nechcelo. Ani len nohu zdvihnut. O 12 sme sa konecne zdvihli, ze sa pozrieme na Operu SND, lenze nejako sa slo okolo stankov s jedlom a obed sa pytal do zaludkov, tak sme zastavili pri cinskych nudliach, kde bol najvacsi rad (dufajuc, ze ked tam stoji tolko ludi, tak budu asi dobre, ale napr. moje nudle so zeleninou tej zeleniny v sebe vela nemali) a nejako sme potom tu operu uz nestihli.

Tak sme sa sli posadit na meetoo. sk na slovensku kapelku Swan Bride. Poznam niektore ich veci z _FMka, takze som si pohmkavala a celkom to uslo. (ludia na Swan Bride v odraze bryliek)

Odtial sme valili na Polemic, ktori hrali na hlavnom stagi. Kedysi som ich strasne "zrala", ale potom som ich videla uz tolkokrat, ze ma to prestavalo bavit. Toto bol moj-ich koncert po troch rokoch vari, co je dobre, lebo som si tu hudbu opat uzila. Slniecko svietilo, az pripekalo, takze polemicovska hudba uplne zapadala do koncepcie programu :) Prekvapenim boli dve pesnicky zaspievane byvalym spevakom Marekom, chjo, veru po jeho odchode z kapely ma Polemici prestali az tak bavit. Ale fajne to teraz bolo, splhli si u mna zahranim skladby "Top secret man" z prveho albumu, tak sme sa obe so sestrickou vyblbli. A aj dost ludi sa prislo pozriet, takze aj Polemici museli mat radost.

Casovy usek medzi tretou a stvrtou poobede sme si rozdelili medzi dve kapelky, obe zhodou okolnosti ceske. Na meetoo.sk hrali The Prostitutes, celkom fajne, melodicke to bolo, pacilo sa, ale aby sme nesedeli len na jednom (aj hlavne kvoli hladaniu tiena), pobrali sme sa na tanecny stage, kde hrali Cartonnage. Prekvapilo ma, ze od oboch kapiel som par skladieb poznala, pozitivne :) Potom sme kukli na hlavny stage, kde prave hrali Bell X1 z Irska. Zhodnotili sme to ako pohodovu pocuvatelnu hudbu, co nam vlastne vyhovovalo, pretoze Polemic nam ubral sil a mala prist Para, nasa naj slovenska skakacka, takze bolo potrebne nabrat sily nove :) Na piatu sme sa teda presunuli na Paru do O2. Ako uz zazneli hlasy aj inde, viac by sa Para hodila na otvoreny stage, ale mne to nevadilo ani v O2 stane. Ludi prislo plno, chalani museli mat radost, hrali nam fajne, nezabudli na to naj naj naj, proste vyskakala som sa paradne :) (a pekne baloniky tam tiez lietali :)) Lasky sa nezabudol hodit do davu a prekvapko bolo, ze na skladbu "Abstitent" sa dohrabali aj AMO. Decka z BA museli mat radost (ale nie, ak uz by som mala hodnotit nejake sk hiphopove projekty, tak AMO je asi jedine relativne pocuvatelne).

Po Pare som ostala uplne vyflusla, tak sme si sli sadnut na kobercek do Devina, kde hrali akurat The Infants. Poznam od nich asi jednu skladbu, takze ked mi ju zahrali, tak sme sa mohli pobrat zasa dalej. Cestou cez obcerstvenie a pivecko sme dosli na metoo, kde zacinal hrat King Solomon Burke z USA. Bol fakt ako kral, spieval z niecoho, co vyzeralo ako tron, ale my sme sedeli na trave, uzivajuc si hudbu v pololeze, takze na podium som uplne nevidela. Kazdopadne to bola prijemne stravena bluesova hodinka, hodiaca sa k zapadu slnka. Ako dalsi ma lakali Editors, ale mne sa nechcelo hnat, tak sme si volne dosli na O2, kde uz ficali Hexstatic (GB) z labelu Ninja tune. Nejako som ocakavala, ze to ich vystupenie bude vyzerat inak, pretoze predviedli DJsky set s videoprojekciou, co som teda necakala. Hrali ale fajne, aj som sa jemne vyblba a drumikoidnym remixom Prodigy - Smack my bitch up ma vyborne naladili na drumoidne ladeny vecer.

Po Hexstaticu bol hlavny ciel jasny - navrat Risa Mullera na hudobnu scenu. Vychytali sme celkom dobre miesta, a tak sou mohla zacat. Bolo mi jasne, ze nemozem ocakavat Risa v plnej sile ako kedysi, preto nechapem ludi, ktori ho tak zvozili a skritizovali na nete za jeho vystupenie. Ano, nebolo to perfektne, ale brala som to tak, ze teraz sme tu my, ludia, jeho posluchaci, pre neho ako podpora, nie on pre nas.. takze hoci som obcas mala pocit, ze ma vystupenie nudi, premohla som sa a vydrzala do konca, uz len preto, aby som dokazala, ze mu naozaj verim. Trosku ma tiez sklamal vystup Lasicu. viem, ze sa od neho v kuse ocakava, aby bol vtipny a neviem co, ale Cigaretku odspieval ledva ledva a zasa bez slovicka odpochodoval. Objavili sa nazory, ze mal v sebe asi o cosi viac alkoholu, nez je dobre a ze preto to tak vyzeralo, ja neviem, nedokazem to posudit. Kazdopadne, to, ze som tam vydrzala stat, nelutujem, aj ked vraj sucasne hrajuci Audio Bullys boli paradni.

Po Risovi mal prist pomaly moj vrchol vecera, pretoze na metoo.sk hrala Lou Rhodes. A nie sama, ona si doviezla aj kapelu. Ale... do davu sa nam tlacit nechcelo a posediacky toho moc pocut nebolo. Tu ma zvukari vyslovene sklamali, pretoze zazitok z koncertu sa ani nahodou nemohol rovnat tomu z minuleho roka, ked v komornej atmosfere vystupila Lou v TB arene. Ani neviem ako ten koncert ubehol, zrazu hrala tradicne piesen Gabriel a bol koniec. Trochu sklamanie, aj ked neviem, ci si zan nemozem sama, mozno keby som stala rovno pod podiom, tak by to bolo lepsie.

Segra po koncerte konci, ja sama pokracujem na hlavny stage, kde sa uz pripravuju The Streets, moj druhy vrchol vecera, na ktory sa fakt velmi tesim. Podarilo sa mi prebojovat celkom dopredu, aj vyhlad mam dobry, koncert moze zacat. Mike Skinner nabieha spolocne s doprovodnym spevakom (meno neviem, kto viete, tak ked tak napiste do diskusie) a zacinaju robit sou. Hraju sa najvacsie hity a Mike prekvapuje slovenskymi slovickami. V kuse sa pyta, ci ho ludia vidia, ci ho ludia pocuju, celkom mile mi to pride. Chudak, asi si myslel, ze s anglictinou tu bude uplne strateny. Trosku mi ale bolo nakoniec trapne za vacsinu ludi, ktori mu naozaj nerozumeli. To je ta anglictina u sk ludi naozaj taka biedna?? Nemyslela som si to.. Pricom rozpraval fakt pomaly, zrozumitelne, chjo.. no neva.. postupne si ludi vycvicil a prikazmi ako "sklonte sa" ci aj viackrat spominane slovne spojenie "fuckin sklonte sa" :) si nakoniec ludi ziskal a na zaver si aj zaplaval v dave (na to potreboval spominane sklonte sa, aby sa dostal co najdalej do davu bez utlacenia a potom odtial plaval naspat k podiu). Mne sa samozrejme najviac zavdacil skladbickou Blinded by the lights, moja srdcovka, fajna bola, aj bez zenskeho vokalu, ktory nahradil prave doprovodny spevak.. takze toto je vrchol vecera, vedela som, ze pride :) the streets, mike skinner, dakujem :)

Po Streets som sa sla zo zvedavosti pozriet na Hiromi, vypocula som si asi dve skladby, ale moje nozky boli naladene na skakanie v tento den, takze ma to odvialo do O2, kde hrali Pendulum djs. Ano, bol to masovy drum&bass, vy vsetci ortodoxni drumaci, mate pravdu. Ale mne sa to pacilo. Uzila som si to, skoro hodinku a pol som si tam pohopsala, vytriasla sa, uzila si drumiku zasa na urcitu dobu dopredu(ano zazneli aj tie ich najvacsie hitovice, aj remix Prodigy - Woodoo People) a potom sa ozvali moje stare kosti a zahlasili, ze je cas ist spat.. vsak sa aj blizila tretia hodina pomaly a tak som sa odviekla pomalym krokom k stanu. Bazant Pohoda 2008 pre mna konci. Ale viem hned povedat jedno - o rok som tu zas.

Bazant Pohoda 2008 - den 1

2008-07-20T18:58:00.018+02:00

Uz to je za nami, dalsia Pohoda skoncila. Hlava je plna dojmov a zazitkov, vo winampe sa mi tocia dookola ti isti interpreti, ktorych som zazila.. Ake to vlastne cele bolo?

V piatok odchadzam z roboty co najskor, aj ked nie uplne podla planu, pretoze sever Brna je uz od rana zasekany kvoli smrtelnej nehode (v kolonach som skoro skoncila uz cestou do prace). Minajuc koncovu cedulu Brno sa vo mne stupnuje nadsenie, pustam si The Streets a valim smer Trencin. V Kostolnej naberam sestricku a mierime smer festival. Je nieco pred druhou poobede a pred arealom sa uz tvoria kolony. Aj tak sa do arealu dostavame celkom rychlo. Hladame miesto na stan, celkom ma prekvapuje, kolko ludi tu uz je (aj ked v porovnani s vlanajskom je to este ok). Uz aj teraz je problem najst si to svoje miestecko tak, aby to nebolo blizko zachodkov a pritom nie moc daleko od stageov.

Pred tretou stan stoji, a tak vyrazame do viru zabavy. Prvy plan - Puding Pani Elvisovej, aka PPE. Ti ale hraju v O2 arene, ktora je na uplne druhom konci arealu, takze cestou miname hrajuci Prazsky vyber II. na Metoo.sk stage. Ja ich nejako nemusim (ani stary ani tento obnoveny), jedinu vec, ktoru od nich poznam (Prazakum je hej) prave hraju, vychutnavajuc si potetovaneho australskeho gitaristu si ju vypocujeme a valime dalej. Cestou kupujem prve pivko, uff, neviem sa dockat, kto by povedal, ze bude tak teplo.. na Pudingacoch je celkom dost ludi, tesi ma, ze oproti minulemu roku ma tanecny stan otvorene boky a je aj este o nieco vacsi (najvacsi doteraz, vraj rekordny), parada. S pivkom v ruke sa pohupeme na par skladieb vratane mojej oblubenej "Retrostylin" a po "ta neviem ci ne hej" odchadzame na hlavny stage, kde maju hrat The Subways, moje prve velke Pohodove ocakavanie. Cestou miname dobru atrakciu "beer in the sky", za 200 sk vychutnanie festivalu s piveckom z vysky, avsak je tam dost ludi, tak si vravime, ze mozno inokedy (samozrejme inokedy bolo tych ludi este viac).

Indie-rockovi The Subways, ktorym ispiraciou bola napr. Nirvana, zacinaju hned pekne zostra, vyzera to na dobru skakacku. Ludi je zo zaciatku pomenej, predsa len este ich dost stavia stany a tak, ale casom sa priestor zaplnil celkom slusne. Toto mlade trio z UK (Billy Lunn - gitara a spev, 23, Charlotte Cooper - basa a spev, 22 a Josh Morgan - bicie, 21) na mne nenechava ani nitku suchu a ja musim uznat, ze im to slape velmi dobre. Plus maju u mna za pokusy komunikovat v slovencine (neskor malo take snahy viacero interpretov, som tak premyslala, ze ci nahodou vsetkym ucinkujucim nedava organizacny stab do ruky mini manual komunikacie v slovencine :)) Samozrejme najviac sa ludia chytali na hitovky, ktore poznaju z radii, ja som si tiez najviac uzila "Rock&roll queen" a "Girls and boys", ale na hitovkach nezalezi, ked to slape, tak sa clovek chyti na cokolvek. Po koncerte vo mne ostal fakt dobry pocit, The Subways nesklamali a vo mne maju o jedneho fanusika naviac :)

Potrebujeme si oddychnut a troska zregenerovat, a tak mierime do stanu Devin_FM, ktory bol pod zastitou Radia_FM. Prave zacina souka Balaz a Hubinak, moji oblubenci (koho nie), tak si sadame na kobercek a vychutnavame si ich uzasny suchy humor live. Maju este spolocnost typkov z The Uniques a z PPE. Popritom pusta nejaku music Junior, takze hodinka je za nami ani nevieme ako. Prijemne.. Za dalsou hudbou, minajuc NAY tanecny dom, kde prave chalani zo Spinu ucia tanec ku klipu Praise you od Fatboya Slima (je tam ale full), mierime na Meetoo.sk stage, kde hraju Tinariwen. Este predtym sa ale vyblbneme fotkami s maketami. Tinariwen, particka Tuaregov z Mali hra v tradicnom obleceni takzvane saharske blues. Sediac na trave pri zapade slnka to bola velmi prijemne stravena hodinka. Vynorili sa mi spomienky na minuly rok, ked sme si takto vychutnavali pri zapade slniecka Mari Boine.

Inak kazdy, kto bol niekedy na Pohode vie, ake tazke je postihat vsetko, co by cloveka zaujimalo. Ja som si tento rok povedala, ze chcem postihat maximum hudby (ako vlastne zakazdym), a ze budem bojkotovat akekolvek politikarcenie (zeby uz uplne znechutenie z sk politickej sceny? no hlavne nejake tliachanie pri mikrofone aj tak nic nevyriesi). Nechcela som si znechucovat festival nejakou Hedvigou a podobne, a tak som v podstate odignorovala vsetky diskusie na politicku temu a v podstate aj na akukolvek inu. Nehovorim, ze by ma niektore nepoliticke aj nelakali (napr. s typkom z last.fm o sk hudbe, jej sanci v zahranici a fenomene hudby na internete), ale priorita bola hudba, a tak diskusie isli bokom. Tiez som nejako odignorovala vsetky divadla, ale to som vedela uz dopredu, ze nechcem, zasa opat - hudba first :) (za co bola sestricka trochu smutna, lebo ona by si nejake divadielko aj dala, ale ja odmietam ist sa niekam tlacit, aby som sa tam potom nudila. A do divadla si mozem zajst aj inde, samostatne, nie na festaku).

Takze po Tinariwen sme zasli na trosku tazkotonaznej hudby a to doslova. Na hlavnom stagi hrali americki Gossip na cele so spevackou Beth Ditto. ak som doteraz mala nejake kompexy z mojho vyzoru, tak pri pohlade na nu ma vsetky presli, ale vsak nic v zlom :) spieva jej to fajne, aj ked pri tom vsetkom tancovani a robeni sou na americky sposob trosku nevladala s dychom, aby to vsetko uspievala. Nedivim sa ale. Na zaver nechybala povinna jazda "Standing In The Way Of Control", na co sa chytili asi aj ti, ktori doteraz len decentne podupkavali. Z hlavneho stageu mierime zasa do FMka, kde prave hraju The Uniques, fajna sk kapelka. Zaznie aj najvacsia hitovica "Get your point". Nestihame ale cely koncert, kedze sa to vsetko prekryva, ja som to nazvala ze "instantna forma spoznavania hudby" - tam chvilku, tam cely koncert, potom tam chvilku, a clovek ma pocit, ze naozaj nieco videl.

Z Uniques mierime zasa na metoo.sk, kde hra zenska japonska zostava Gocoo na nejake bubny, na ktorych hranie je typicke len pre muzov. Prichadzame vsak az uprostred koncertu, a tak sa do tej hudby nejako neviem dostat.. nezaujalo.. dupkame smerom na hlavny stage, kde hra Mathew Herbert s Big bandom, avsak na to, aku hudbu inak produkuje Herbert (Roisin Murphy ci Dani Siciliano) som cakala viac.. asi som ten jeho experiment nepochopila, pretoze samotny Big band by bol perfektny, akurat Herbert svojimi vstupmi do hrania to nejako kazil.. neviem.. aj tak sme ale Herberta povazovali za medzistanicu v ceste za mojou hlavnou hviezdou vecera a najvacsim ocakavanim celej Pohody - UNKLE.

Prekvapuje ma, ze si nachadzame celkom dobre miesto, hoci je tesne pred zaciatkom koncertu (ocakavala som vacsie davy, predsa len - pre elektronikov boli UNKLE hlavna hviezda). Hra sa v O2 arene, zvuk sa mi zda trosku skresleny, ale inak ok, na inych koncertoch ci DJ setoch to bolo aj horsie. UNKLE zacinaju hned zostra, vybaluju hit za hitom, nestacim sa radovat z jednej skladby, ked uz hned znie dalsia moja srdcovka.. zaznie "Lonely soul" z prveho albumu Psyence fiction, ci "Eye for an eye" z albumu druheho (Never, Never, Land), najviac idu ale skladby z trojky (War stories), pretoze tento album ma najviac koncertnu podobu, kedze spaja prvky elektroniky s rockovymi postupmi. "Hlava" celeho projektu James Lavelle prisiel s tym, ze bude hravat live prevedenie skladieb az minuly rok prave spolocne s tretim albumom. Muselo zazniet "Burn my shadow" (odporucam videoklip), "Restless" ci "Hold your hand". Co ma akurat trosku sklamalo, bol fakt, ze nezaznela uplne moja naj naj skladba "Be there". Mohli ten hlas Iana Browna aspon vysamplovat, ked uz nic. To iste s "Rabbit in your headlights", ale zasa nemozeme chciet vsetko. Pre mna to bol aj tak koncertny vrchol celeho vecera, ak nie aj celej Pohody. Ocakavania splnene :))

Po UNKLE som sa sla pozriet na oficialnu hlavnu hviezdu Fatboya Slima (uz bez sestricky), ktory prisiel s pripravenym DJskym setom. Tento styl elektroniky ma az tak neberie, aj ked niektore jeho skladby mam rada, do setu ich zakomponoval len obcasne. Ostavala som nejaka vlazna, mozno aj preto, ze uz ma strasne boleli nohy a unava sa prejavila, predsa len som rano vstavala zavcasu a bola este chvilu v praci. Jedine, co ma zaujalo, bol zaujimavy VJing, ked v jednom momente sa na mna ksichtil Iggy Pop, to som vazne cumela, to bolo premakane. Tiez sa mi pacilo prepojenie s White Stripes, ale inak mi ten set celkovo prisiel dost vlazny. Takze som nevydrzala ani do konca a pobrala sa na chvilku este pozriet Mr. Oiza, ktory valil set v O2. Tiez som uz ale kvoli noham dlho nevydrzala a za zvukov jeho najvacsieho hitu "Flat beat" odchadzam, smer stan a ze uvidim, ci sa este niekde zastavim. Nohy mi nakoniec zastavuju este na pol hodinku na metoo.sk, kde hra talianske zoskupenie Roy Paci & Aretuske, ktore mi este dviha naladu svojim veselym stylom a ja zbieram posledne sily a podupkavam si do rytmov. Po zavere programu sa uz len vleciem do stanu, je strasna kosa. Predsa ale este zastavujem pri bazant kinematografe, kde bezi Barabasov dokument Tepui, ktory som uz sice videla, ale aj tak som si sadla. Stiham poslednych 10 minut :) Po konci uz naozaj len stan, je nieco po pol tretej rano, svoje unavene telo hadzem do spacaku a piatkovy program Pohody je uspesne za mnou :)

Fotky su fotene len domacou starou mydlovou olympusovou skatulkou s takmer ziadnym zoomom, tak to tak aj vypada, az teraz som si uvedomila, aky dobry fotak ultrazoomik to ja mam :) ale nechcela som riskovat a tahat ho so sebou, takze preto kvalita foto je aka je..

Pohoda 2008

2008-07-16T20:15:00.002+02:00

Ano, opat to po roku prichadza!!! Pohodaaaaa!!! "Pridte si uzit cely svet pohody na festival Bazant Pohoda 2008..." Tieto slova Misa Kascaka som denne pocuvala z _FM, tesila sa dlho predlho a teraz to konecne prichadza :) uz len necele dva dni a Pohodicka zacne.. najlepsi festival na slovensku, nech sa nikto neohana, ze uz to je strasne komercne a ze su davy ludi... tak su, no a co... toto je jedine miesto, kde mi davy nevadia. taku dobru zmesku fajnej hudby si totiz inde na jednom mieste nevypocujem (teda ak nepocuvam stale _FM, co robim, takze oprava - taku dobru zmesku fajnej hudby si totiz inde na jednom mieste nevypocujem a na vlastne oci neuvidim :))) na co sa tento rok tesim? (take kvazi poradie) - UNKLE, the streets, Matthew Herbert, the subways, fat boy slim, lou rhodes, pendulum djs, hexstatic, hiromi, para, editors, longital, nove mapy, uniques, vrelo, gossip, ppe a mozno nejaky drumik nad rankom v sobotu :) viem, taka zmeska to je, ale presne zmes vsetkeho mozneho mam rada :) tak potom po vikende napisem, ze co vsetko som vlastne stihla vidiet :)

cesko-slovenskym pohranicim...

2008-07-14T20:46:00.014+02:00

Posledny junovy vikend sme dali s OK cesko-slovenske pohranicie. Resp. OK zacinal uz v stredu v Hornom Lidci, iduc cez Pulcinske skaly, Makytu, Papajske sedlo na Kohutku, kde preckal brutalny nocny lejak pod nejakou strieskou chatky, vo stvrtok pokracoval dalej cez Portas a Maly Javornik po hrebeni smer Velky Javornik. Tam niekde bol naplanovany nas spolocny zraz. Ja som vo stvrtok vyrazila z prace hned po obede, cestovala som vlakom! (ano, ja, vlakom) do Vsetina, odtial busom do Velkych Karlovic a z miestnej casti Podtate som vystartovala smer hreben. Zrazili sme sa nakoniec v stredisku Kasarna, pricom on mi tvrdil, ze utekal pred dazdom, ja si myslim, ze sa hnal za pivkom :) Z Kasarny pokracujeme uz spolocne na Velky Javornik, kde chceme prespat na vrchole, aj fotime tieto nadherne cervanky pri zapade slnka, ale nakoniec potme schadzame naspat 10 min do sedla Gezov, pretoze tu je pristresok, v pripade dazda sa mame kde schovat.

V sedle ale nespime sami, je tam s nami este typek od Prievidze spolocne s konikom.. akonahle konik zafunal, alebo zakrepcil kopytami, tak uz som v momente bola hore a pocuvala, odkial vychadzaju ake zvuky. Moc som sa teda nevyspala..

Druhy den pokracujeme po hranici smer Makovsky priesmyk a Bumbalka. Pocasie je dlhu dobu nic moc, aj sa bojime, ci nezmokneme.. fotky tym padom tiez nie su bohvieco, dany usek ale nie je krajinarsky nejako extremne hodnotny, takze mi to ani tak nevadi. Obed davame na Masarykovej chate kusok za Bumbalkou, varia vyborne, mozem doporucit.. tato foto je tesne za Masarykovou chatou, uplne mnam. Zboznujem taketo chatky a domceky.. raz by som nieco take chcela mat :) inak cely dalsi hranicny usek miname krasne samoty, obaja sme z toho hotovi..

Kochame sa tiez vyhladom na Lysu horu a Travny..

aj tuto samotu by sme chceli mat :)

OK ma maniu na fotenie chrobakov.. co z toho, ze drvivu vacsinu fotiek chrobakov nakoniec vyhodi :) kym sa on trapil s odfotenim tohto chudacika, tak ja som urobila jeden cvak, tym som odfotila chrobaka, dalsi cvak, a mam makrohubu, dalsi cvak - makromach a dalsi cvak - makrolisajnik :) tak tu je aspon ten chrobak :)

Mali sme inak krasny plan, dojst niekam nad Konecnu, pretoze tam sa chcem odpajat (caka ma chata u kamosky v Zakopci, pricom OK pokracuje az do Jablunkova), nakoniec ale nase labky odmietaju poslusnost na kopci Bobek (asi preto, ze su krasne vyhlady aj na cz aj na sk a my chceme fotit zapad a vychod slnka, pricom zvysok cesty sa v mape javi ako les), a tak nachadzame fajne miestecko na nekosenej luke (OK z toho nie je moc nadseny, boji sa vsadelezucich potvor, ale btw kto po nom lezie viac nez ja? heh), pod statnymi ihlicnanmi, ale nemusime moc udupavat, prave pri stromoch je travy menej.. ja uz o chvilku vybieham nedockavo fotit a vznika napr. tato fotka..

Toto su zasa osvietene oblaky na slovenskej strane, fotene rovno zo spacaku.. to je pohodicka :) a romantika, hihi :)

Potom vybiehame este na najvyssi bod, aby sme teda pofotili aj nejaky ten zapad.. vznikaju do oranzova ladene Beskydy :)

...ci takato slnkozapadajuca gycovka.. ale mnamka, fakt :)

Noc je fajn, nepocujem ziadne zvuky, ale prejavuju sa nedostatky mojho letneho spacaku - celu noc ma klepe ako naozaj a to nie sme v nejakej extra vyske.. chjo, no nevadi, zasa som sa poriadne nevyspala.. rano je krasne, vypada to na fajny den a my cestou na Konecnu miname taketo krasne lucky.. inak, ja lucky zboznujem :)

Pri pohlade na Lysu horu a Grun, ci Biely kriz v dialke prichadzame na Konecnu, kde OK opustam, konci tu moje putovanie pohranicim.. este si prejdem 6 km po asfaltke na zastavku busu do Klokocova a papaa, majte sa krasne Javorniky a Turzovska vrchovina..

Unkle - Rabbit in your Headlights

2008-07-09T21:12:00.001+02:00

V ramci obrovskeho tesenia sa na Pohodu (uz buduci tyzden to vypukne!!) si teraz strasne ficim na UNKLE.. a hoci mi je jasne, ze Thom Yorke tam asi s nimi nebude, heh, tu je ale taka ich vzajomna fajna spolupracicka z ich debutu Psyence fiction.. v archive blogu mam aj moju naj vec od UNKLE, Be there s Ianom Brownom, neviem, preco mi tie vokalovky idu najviac :) a mozno si este niekedy pridam Lonely soul, kde sa zasa realizoval Richard Ashcroft..

To naj z Rohacov..

2008-07-02T18:01:00.026+02:00

Opat som sa po roku ocitla na Rohacoch. Opat hotel Primula v Rohacskej doline. Opat akcia z prace. Najprv to vyzera, ze moja prva tura bude v komornej atmosfere, nakoniec sa pridava skoro cely autobus a my valime na Sivy vrch :) (to potom niektori pekne nadavali) :)

ranna margaretka..

Liptovska mara z Bielej skaly

isty druh nevadze?

horec Clusiov

Radove skaly

Sivy vrch

Zvoncek alpinsky

Zuberec z hrebena

skupinova foto casti busu pri smerovniku Brestova

Pri zostupe z Brestovej na Zverovku... ach, to bola krasa, ked sa zrazu tie najkrajsie kopceky ukazali v plnej krase! :)

Druhy den bol oddychovy. Povodne mal byt oddychovo-horsky, ale vdaka urcitym organizacnym zadrhelom sme sa nedostali na lanovku na Kasprov vrch, tym padom som si musela vymysliet uplne inu trasu, a ta viedla len ku chate Hala Kondratowa, teda kusok nad nu este.. co uz, tak nabuduce, polske Tatry ma ocarili, rada sa sem este vratim, len tie polske sluzby, chjo..

tato polska cast Tatier ma nieco, co nasim Tatram chyba - pasienky. tu je jeden strazny havkac..

...a tu jeho ovecky

horska chata Hala Kondratowa..

panoramka polskych Tatier..

Treti den som mala vyhradeny na dobitie Troch kop a Banikova. Poriadne som nespala, nejedla, taky strach som mala, kedze kazdy do mna hucal, ze ak mam strach z vysok, ze to nedam.. ze Ostry Rohac bol nic oproti tomuto.. a nakoniec - pohodicka :) presla som si to uplne nadherne, taaaaaaaaaaaaaaak som si to uzila, islo sa mi krasne, mozno aj preto, ze neboli este davy, takze Tri kopky s Banikovom, tu je moje prehlasenie - este sa k vam urcite vratim! :))

asfaltka Rohacskou dolinou.. ach, ja ju tak neznasam..

zaciatok Smutnej doliny.. pocasicko sa este drzi..

Smutna dolina, jedna z mojich najoblubenejsich

Poniklec biely v Smutnej doline

Smutnosedlovska klasika - Volovec, Ostry Rohac a Placlive..

Tatry... skoda tych mrakov... aspon ze Krivan dokazem identifikovat :)

Za Hrubou kopou bola kochacka na Banikov, ktory nas este caka, spolocne s Pacholou, no mnam

darcek k 50tke

2008-06-24T19:41:00.004+02:00

Hehe, tak toto je dobry tip na darcek pre kolegu k 50tke.. Polda slavil 50 rockov (ano, ma to 50 rokov a cervenu hlavu a vraj som ho zmenou svojej farby sklamala, lebo uz nema s kym ladit :)) a dostal takyto krasny darcek.. "50 duvodu proc pracuji v Lacheme". Zvlastne, ze z 50tich ludi je iba 6 chlapov, hehe :) A pre mna to teda bola cest, ked na mna Polda maval na obede, ze "Andreo, podivej se, Tebe tam mam taky" :)) Tak ja teda dakujem :) keby som si mala urobit nejaky podobny rebricek ludi, tak by si tam Poldo urcite bol :)

sestricka to uz ma tiez...

2008-06-24T19:35:00.002+02:00

...ten titul predsa :) tak gratulujem :) aj ked nezalezi na tituloch, to vsetci vieme, dolezite je, co ma clovek v hlavicke.. tak sestricka, ukaz, co je v tebe :) (12.6.2008)

Velky Choc

2008-06-15T20:53:00.011+02:00

Den po Salatine sa islo na Choc. Tiez sest ludi, z piatkovej zostavy som ale bola len ja. Pribudla particka ceska, ci vlastne moravska. A tak po stretnuti vo vlaku a presune z RK do Valaskej Dubovej sme mohli zacat. Povodny plan - prespatie na vrchole - sa kvoli pocasiu rusi a spime v "hoteli Choc". Nevadi, aj to bolo fajn. Parkrat sme si aj zmokli, prsalo aj v noci, takze to bolo lepsie. Druhy den presun cez zrucaninu hradu Likava do RK..

stupanie natazko po zelenej na vrchol.. este neprsi..

idylka

horec Clusiov, nadhera..

dryadka osemlupienkova.. a uz zacina prsat..

polana pri hoteli Choc, chvilu neprsi..

vysledok dazdika

makropupavka

zapad slnka z konca polany

zrucanina Likava

LADYTRON - GHOSTS

2008-06-13T22:42:00.002+02:00

Tak _FM zasa vybalilo jednu dobru vec. Rozdavaju listky na Creamfields, ktore budu v Breclavi niekedy v polke jula a kedze tam vystupia Ladytron, tak zacali hravat ich novu vec "Ghosts". Fajnee.. taketo elektropopoviny mozem :)

There's a ghost in me
who wants to say "I'm sorry"
Doesn't mean I'm sorry...